STARÁ BYSTRICA. Bystrická dolina v dobe Karola Brančíka. To je názov knihy, ktorá je zhrnutím mnohoročného výskumu historika Mariána Liščáka a Mons. Viliama Judáka, ktorí sa Bystrickej doline, svojmu rodisku, venujú dlhodobo.
Druhá polovica 19. storočia je v oblasti Kysúc málo prebádaným obdobím. Publikácia prináša mnohé jedinečné informácie o živote v tomto údolí na konci 19. storočia. Hovorí napríklad aj to, že v rieke Bystrica bolo málo rýb, z Veľkej Rače bolo vidieť počas dobrej viditeľnosti až do Krakova, alebo že Krásno nad Kysucou nebolo v tej dobe až také "krásne".
Svoj príspevok k dejinám Kysúc poňali autori cestopisno-populárnou formou. Ako uviedol autor myšlienky, starosta Starej Bystrice Ján Podmanický, kniha vznikala veľmi zaujímavo. Pri svojej práci historik Kysuckého múzea Marián Liščák objavil náhodne pri štúdiu iných dokumentov v archíve cestopis z 19. storočia písaný po maďarsky, ktorý napísal vtedajší poslanec uhorského snemu Imrich Haydin.
"Fascinovalo ma, keď som mohol postupne začať zisťovať čoraz viac informácii o tom, čo sa v miestach, kde som ja prežil celý svoj krátky život dialo stovky rokov v minulosti. Bolo úžasné prostredníctvom archívnych dokumentov nahliadnuť do života obyvateľov Bystrickej doliny stáročia dozadu," prezradil Marián Liščák.
Rodák z Kysúc prerazil v Kanade. Ovplyvnil aj dizajn uniforiem slovenskej čestnej stráže Čítajte Imrich Haydin navštívil Bystrickú dolinu viackrát s cieľom priniesť o nej informácie čitateľom ročenky Prírodovedeckej spoločnosti Trenčianskej župy (článok vyšiel v roku 1899). Predsedom Prírodovedeckej spoločnosti Trenčianskej župy bol v tom období Karol Brančík, významný lekár a rodák zo Starej Bystrice.
Sám autor ho v príspevku nazýva svojim priateľom. Hneď v úvode konštatuje, že Bystrická dolina chytí každého jej návštevníka za srdce. Jeho prvá cesta na Bystrice započala vystúpením z vlaku Košicko-bohumínskej železnice na vlakovej stanici v Krásne nad Kysucou, ktoré bolo vtedy strážcom brány do Bystrickej doliny.
„Ten cestopis sme dali preložiť. Keď som ho čítal, uvedomil som si, aké je to nesmierne zaujímavé, vidieť očami návštevníka túto časť Kysúc spred 150 rokov. Vznikla veľmi zaujímavá pútava kniha, v ktorej sa ľudia dozvedia, ako v tom období vyzerali lesy, cesty potoky, odhaľuje rôzne tajomstvá a vnútorné hodnoty obyčajných ľudí,“ povedal Ján Podmanický.
Pri uvedení do literárneho života poslúžila autorom rastlinka púpavec Brančíkov. (zdroj: Pavol Stolárik)K cestopisu boli pridané ďalšie komentáre, články, analýzy historika Mariána Liščáka a univerzitného profesora a cirkevného historika, nitrianskeho diecézneho biskupa Viliama Judáka. Ľudia sa dozvedia, ako vyzerali Kysuce očami Alojza Júliusa Lovčániho, o významných osobnostiach Bystrickej doliny.
Obaja autori odpovedali na zvedavé otázky moderátorky Kataríny Borisovej na verejnej prezentácii knihy v piatok 27. septembra v dome kultúry v starej Bystrici.
„Práve Haydinov cestopis to celé naštartoval. V ňom sú pomerne presne spracované pasáže o ľuďoch, ale aj flóre a faune na tomto území. Trošku som bol zarazený popisom obyvateľstva ako zaostalých s pozitívnym vzťahom k alkoholu. Ale Haidyn bol človek z mesta, tak sa na dedinu pozeral inými očami, ostrejším pohľadom, dokonca zastával názor, že Slováci ako národ neexistujú. V takomto kontexte treba aj opis brať a hlavne čítať medzi riadkami, vysvetlil Liščák.
V knihe sa tiež dozviete, že cez potok Bystricu už vtedy viedol pekný most, ktorý bol podľa slov Haydina prvým betónovým mostom v celej Trenčianskej stolici. Spoznáte tiež cirkevné osobnosti aj to, kam smerovali ľudia za prácou a lepším životom.
„Táto ponuka bola veľkou príležitosťou znova sa dozvedieť niečo nové. Na svetlo vyšli skutočnosti, ktoré boli doposiaľ neznáme. Ľudia žili vo veľkej biede, boli to tvrdí ľudia, ale vo svojom jadre dobrí ľudia, ktorí sa museli postarať o seba aj o svoje deti, ale tiež neboli ideálni. Boli však húževnatí, neboli leniví prejsť aj niekoľko kilometrov na polnočnú omšu do kostola v treskúcej zime. Aj sám som si to neraz ako dieťa vyskúšal,“ vyjadril sa Viliam Judák.
V Krásne nad Kysucou testujú novinku, má ochrániť chodcov pred cestnými pirátmi Čítajte Aj jeho zaujalo viacero momentov z Haydinocho cestopisu. „Prekvapila ma záležitosť, keď Haidyn vystúpil z vlaku a videl krajinu, ktorá bola taká neupravená. Divil sa, v čom spočíva tá krása, keď je pomenované Krásno (dnešné mesto Krásno nad Kysucou) Ale vidíme, že človek svojou prácou s pomocou Boha môže kultivovať nielen okolie, ale aj samého seba,“ doplnil otec biskup s tým, že aj napriek obmedzeným prostriedkom toho kysucký ľud dokázal vybudovať mnoho dobrých vecí a treba si z toho vziať príklad.
Obaja sa zhodli na tom, že ľudia v tej dobe nemali ľahký život. Unikali z tejto neúrodnej zeme za zárobkami do Ameriky. Niektorí sa vracali domov, aby povzniesli svoje hospodárstvo, iní v Amerike ostali.
V programe sa predstavili speváčka Nadežda Podmanická, súbory Polianka zo Starej Bystrice a Dolinka z Novej Bystrice a Martin Repáň so svojou muzikou z Terchovej. Na záver sa uskutočnila autogramiáda autorov vo foyer domu kultúry.
V programe zasipvali folklóristi z Dolinky aj Polianky. (zdroj: Pavol Stolárik)Karol Brančík
Karol Brančík sa narodil dňa 13. marca 1842 na Kysuciach v Starej Bystrici. Po gymnáziu, študoval medicínu na univerzitách vo Viedni, Prahe a Štýrskom Hradci. Od roku 1873 pôsobil ako obvodný lekár v Beckove. Neskôr ako okresný lekár v Trenčíne a v rokoch 1874 – 1915 zastával post hlavného župného lekára. Už počas študentských čias uverejňoval zážitky zo svojich výletov po Trenčianskej župe z miest ako Kľak, Manín, Lednica, Rozsutec, Rajecké Teplice, Zliechov, Trenčianske Teplice a podobne.
Mimo medicíny mal široké spektrum záujmov. Venoval sa napríklad botanike, archeológii, zoológii či entomológii. V Trenčíne bol v roku v roku 1877 aj jeho pričinením založený prírodovedecký spolok župy Trenčianskej.
