ČADCA. Spontánna vrava razom utíchne, keď sa z reproduktoru ozve spev Karola Duchoňa: „Náš učiteľ, náš učiteľ, od kriedy celý biely. Náš učiteľ nám odpustil, aj keď sme nevedeli...“
Všetci stojíme v pozore, ako vtedy na začiatku vyučovacej hodiny. Na stole žiari dekorácia s číslom 50, okolo neho stojí pätnásť bývalých spolužiakov zo Základnej deväťročnej školy v Čadci na Rázusovej (vtedy Revolučnej) ulici so svojím triednym učiteľom Jánom Gallom. Naša 9. B trieda smutne opustila bránu školy pred päťdesiatimi rokmi a vykročili sme do života. Bolo nás dvadsaťpäť.
„Vítam vás na stretnutí nášho kolektívu po polstotročí,“ začína v sobotu (28. septembra) popoludní hlavná organizátorka Silvia Šusteková Izáková.
Osobitne veľkou kyticou a pamätným pohárom víta pána učiteľa triedneho Jána Galla, po nej sa kolektívu prihovorí predsedníčka triedy Vlasta Olexová Balarová a o slovo a prípitok požiada nášho pedagóga.
Naša trieda pred 50 rokmi v júni 1974. (zdroj: ARCHÍV)Ani on už nedokáže skryť hlboké dojatie nad touto chvíľou. Vyjadruje radosť aj pýchu nad svojimi žiakmi, je mimoriadne rád, že môže byť súčasťou tohto výnimočného podujatia, prvého po piatich desaťročiach.
Každej svojej bývalej žiačke venuje kyticu kvetov a chalanom sladkosti. Potom triedny navrhuje tykanie a už je z neho náš Janko.
Ešte pred prípitkom venujeme minútu ticha našim spolužiakom, ktorí sú v tejto chvíli tam kdesi hore... Zomreli nám Fero Bulej, Miloš Beleščák, Jano Baroťák, Peťo Konkol, Jano Jurášek, Slavo Grochal a Jožo Pastorek. Minútou ticha osvetlenou clivou sviecou vzdávame česť ich pamiatke. Spolužiaci veľmi chýbajú, no žijú v našich spomienkach i na fotografiách.
Preto nás prišlo iba pätnásť z Čadce a okolia, z Liptova, z Turca, z Bratislavy i z Českej republiky, dvoch sa nám nepodarilo vypátrať a ďalšia žije v Írsku.
Nasleduje diskusia, každý s každým o všetkom. Na konci stola Alena Miháliková Filková so Zdenkou Kyzekovou Krkoškovou a Maruškou Greňovou Zborovančíkovou, vedľa nich organizátori Silvia Šusteková Izáková, Vlasta Olexová Balarová a Vlado Urbánek, ďalej kvarteto Janko Buček, Lacko Kotyra, Palino Tomek a Jožko Skotnický, za nimi dievčatá Alenka Čičková Kolenová, Ivetka Halamčáková Matušková, Jožka Kuchyňárová Ondrišová, Majka Kadlubcová Kužmová.
Dominujú päťdesiatročné spomienky a životné cesty každého z nás. Obzeráme staré čiernobiele, pre nás veľmi vzácne fotografie, začítame sa do našich školských novín.
Krátko pred deviatou nám náš Janko oznámi, že už musí ísť domov, lebo jeho dcéra má narodeniny. On, vyšportovaný osemdesiatnik, si aj teraz vzorne plní otcovské povinnosti. Čiže aj po rokoch nám je príkladom, nikdy nepil, nefajčil, hrával futbal za Čadcu, denne chodí na prechádzky do prírody.
Náš spontánny potlesk pri tom, ako odchádza z útulnej sály reštaurácie Pod Lipou, ktorá je tesne vedľa našej školy, je našim prejavom obdivu a vďaky.
A keďže sme sa nedokázali vyrozprávať ani do polnoci, dohodli sme sa, že sa stretneme zas a pokúsime sa rozdiskutované témy dokončiť. Takže o rok do videnia!
