KORŇA. Štyri roztrhané ovce, sedem zahrdúsenýc, viac ako osemdesiat zatúlaných a mnoho zranených. Taká je bilancia nedeľného útoku vlkov na štyristohlavé stádo na salaši v Korni v časti Škorňov grúň.
Za posledné mesiace ide o štvrtý útok tejto divej šelmy na slovenskej časti hranice. Vlci roztrhali ovce okrem Korne aj v Skalitom, Krásne nad Kysucou, Turzovke. Na Jablunkovsku (V Hrčave, Bukovci, Písku) na Morave usmrtili šelmy viac ako dve desiatky oviec.
Majiteľ postihnutej ovčej farmy v Korni Viliam Koniar hovorí, že útok vlkov býva nenápadný a dokonale premyslený. Ovce boli zabezpečené elektrickým ohradníkom napájaným zdrojom so solárnym nabíjaním, stádo strážili pastierske prsy, no nepomohlo. Nad drzosťou šeliem, ktoré po sebe zanechávajú krvavú spúšť, krúti hlavou.
Nepomohli psy ani elektrina
„Vlk, keď skočí cez elektrický plot, nemá ukotvenie so zemou, takže ho elektrický prúd nezasiahne. Pri útoku sa stádo rozpŕchlo do všetkých strán, stále hľadáme zatúlané kusy. Zatiaľ sa nám podarilo nájsť jednu zahrdúsenú niekoľko kilometrov od salaša pri obecnom úrade. Zopár kusov sme našli v Klokočove. Ak aj ďalšie ovce nájdeme, niektoré budeme musieť utratiť pre zranenia, aby sa netrápili,“ vysvetľuje nešťastný farmár.
Vlci mu napadli stádo aj pred tromi rokmi, vtedy prišiel „len“ o sedem oviec. Škody po vlčích jatkách budú pre chovateľa tento rok obrovské. Vlk často naruší hierarchiu stáda, zabije zvieratá, ktoré mali pre chovateľa nenahraditeľnú hodnotu. Zdá sa, že okrem ovečiek príde farmár aj o plemenného barana, ktorého kúpil pred pár mesiacmi.

„Pri útoku musel v tej panike na niečo skočiť. Veterinár skonštatoval, že má utrhnutú šľachu. Okrem toho inak viditeľne zranený nie je, no do škôd ho počítať vraj nesmiem,“ kýva plecami. Celkovú škodu, ktorú farme predátori spôsobili zistia, až keď všetky dohľadané ovce zoženú a spočítajú.
Dodal, že každá mŕtva a stratená ovca má hodnotu približne tristo eur, ďalšie náklady sú spojené s odvozom pozostatkov do kafilérie. Od štátu dostane nepatrný zlomok, stratené ovce mu nik nenahradí. Navyše sa blíži zima a útoky sa môžu stupňovať, keďže sa predátori snažia pripraviť na následné chladné mesiace.
„Ovce vyhnané na často odľahlých pastvinách sú pritom pre hladné šelmy ľahkou korisťou. Pri napadnutiach stád sa pod dohľadom dospelých vlkov často učia po prvýkrát loviť ich mláďatá. Preto majú niektoré ovce potrhané okrem hrdiel aj iné časti tela,“ ozrejmuje Viliam Koniar.
Štyri útoky na Kysuciach
Správa CHKO Kysuce zaznamenala počas posledných šiestich mesiacov štyri útoky vlka na hospodárske zvieratá. V máji v Turzovke zabili vlci štyri ovce, v júni v Krásne nad Kysucou zabili tri a trinásť zranili. V septembri zahynuli pod ostrými vlčími zubami v Skalitom tri kozy a jedna ovca a opäť zaútočili aj v Krásne nad Kysucou. Tam zabili šesť oviec, osem kusov zabehlo. Na českej strane Beskýd zaznamenali zatiaľ dvanásť útokov na stáda oviec.
Zväz chovateľov oviec a kôz odhadol, že vlk spôsobuje ročne škodu na ovciach vo výške pol milióna eur. K tomu ďalšie nepriame škody, napríklad pokles produkcie mlieka v období po útoku na stádo.
Celoročnú ochranu vlka presadil rezort životného prostredia vyhláškou k zákonu o ochrane prírody od 1. júna 2022. Tá zároveň určuje, že pri zvieratách musí byť pastier a psy, inak sa môžu pásť len v oplotenom košiari.
Vlci v Beskydách a Javorníkoch
Ochranári zo Správy CHKO Kysuce koncom februára minulého roku monitorovali veľké šelmy v Javorníkoch a Kysuckých Beskydách. V priebehu monitoringu boli v sledovanom území zistené tri svorky a jeden vlčí pár. V západnej časti Javorníkov bolo zistených celkovo 10 stopových dráh vlka dravého v zoskupeniach (1+2+5+2).

Vo východnej časti Javorníkov boli počas monitoringu zaznamenané stopové dráhy 2 vlkov, ktorí sa v teréne pohybovali spolu. V pohorí Kysucké Beskydy boli lokalizované tri zoskupenia vlkov v počte 2+6+2 stopových dráh. V Kysuckej vrchovine boli zistené 4 stopové dráhy vlka v dvoch zoskupeniach po dvoch jedincoch.
Podľa vyjadrenia Petra Drengubiaka zo Správy CHKO Kysuce škody na Kysuciach napriek tomu, že sa posledné roky populácia vlka dravého stabilizuje a rodia sa aj vĺčatá, nemajú stúpajúci trend.
"Aby nedochádzalo ku škodám na domácich zvieratách, mali by chovatelia svoje stáda v tejto oblasti zaistiť kvalitným elektrickým ohradníkom, prípadne dobytok na noc zatvárať do košiarov či chlieva, alebo zvážiť obstaranie pastierskych psov vhodného plemena," odporúča ochranár Peter Drengubiak zo Správy CHKO Kysuce.
Zároveň dodáva, že Slovenská republika doposiaľ nezaviedla systém dotovania chovateľov ako Česká republika, kde sú náklady spojené so zabezpečením chovov (kúpa, chov a výcvik psov, elektické ohradníky a iné) štátom preplácané na sto percent.
"Česká republika takto chráni tak populáciu vlka, ako aj chovy hospodárskych zvierat a to celkom úspešne, kedy škody spôsobené vlkom, majú v ČR klesajúci trend," uzatvára ochranár.
