KORŇA. Druhá októbrová nedeľa patrila na hore Živčáková oslavám svätého Huberta, patróna poľovníkov.
Poľovníci, lesníci, rybári, včelári, ochrancovia prírody, vyznávači tradícií aj rytieri Rádu svätého Huberta zo Slovenska, Čiech aj Poľska sa stretli na tomto mariánskom pútnickom mieste, aby spoločne slávili svätohubertskú omšu. Tá sa po roku opäť konala v Kostole Panny Márie Matky Cirkvi.
Oslavy svätého Huberta tradične začali slávnostným sprievodom. Omšu celebroval český kardinál Dominik Duka, ktorý je členom rádu Dominikánov a 36. pražským arcibiskupom.
Dominik Duka je mediálne známym predstaviteľom českej katolíckej cirkvi, ktorý sa rozhodol odložiť pretvárku politickej korektnosti a nazýva veci pravými menami.

V kázni, ktorú si vypočuli stovky veriacich, vyzdvihol pozitívnu úlohu tradície a "zdravého sedliackeho rozumu", ktorým je človek nadaný od Boha. Upozornil na nebezpečenstvá nelegálnej migrácie aj krízy rodinných hodnôt.
„Keď poprieme rodinu, poprieme aj svoju náboženskú vieru. Atomizovaní osamotení jedinci bez sociálnych väzieb a opory rodiny sú lepšie ovládateľní a manipulovateľní. Byť odtrhnutý od rodiny je údelom otroka,“ odznelo v kázni.

Omšu slúžil v troch jazykoch. Modlitby v slovenčine, kázeň v češtine a v rodnom jazyku pozdravil aj poľovníkov z Poľska. Ako uviedol pre redakciu Kysuce, v tomto regióne je po prvýkrát a ihneď mu učarovala nádherná okolitá príroda.
„V hymne Českej republiky spieva „zemský ráj to na pohled“, no neplatí to len pre českú republiku. Stačí sa len pozrieť naokolo a vidíme nádheru aj tu, okolo Živčákovej, v celej zemi pod Tatrami. Aj u vás sa v piesni spieva, krásna si ako raj,“ kochal sa Dominik Duka výhľadmi.

„Odkaz svätého Huberta hovorí, že človek nemá nad prírodou len vládnuť, ale hlavne sa o ňu starať, neničiť ju. Možno preto to, už ako dieťa, som chcel byť okrem letca aj hájnikom. Chcel som chytať pytliakov. Ale skončil som ako kňaz,“ doplnil s tým, že svätohubertské omše treba brať ako poďakovanie Bohu za zem a jej dary pre človeka.
„Žehnáme aj všetkým, ktorí sa starajú o lesy, stromy, rastliny, zver, aby boli pozorní, múdri, ohľaduplní, aby zverené bohatstvo milovali,“ dodal český kardinál.

Dôstojne, odetí do zelených plášťov s klobúkmi vyzdobenými vtáčím perím, slávnostný sprievod doprevádzali členovia Rádu svätého Huberta. Už len ich odev pomáha nabudiť atmosféru, krásu a tradíciu. V budúcom roku si jeho členovia pripomenú už 330 rokov od založenia grófom Františkom Antonínom Šporkem.

Zemská Komenda Slovakia bola však založená len minulý rok v septembri. Dovtedy boli slovenskí rytieri členmi Komendy Silesia. Komturom komendy, teda jej akoby veliteľom, bol menovaný Kysučan Ján Kubošek zo Staškova. Ďalšími zakladajúcimi členmi z Kysúc sú Pavol Šutý a Jozef Olejko. Členovia komendy sú výrazné osobnosti slovenského poľovníctva a pokrývajú svojím pôsobením takmer všetky regióny našej vlasti.
V súčasnej dobe je tento rád, ktorý bol ilegálne obnovený v roku 1978, dobrovoľným združením kresťanov, ktorí ctia poľovnícke tradície, zvyklosti a etiketu.
„Podľa možností sa zúčastňujeme rádových poľovníckych akcií, ako aj akcií usporiadaných jednotlivými komendami. Medzi naše slovenské akcie s účasťou Rádu Sv. Huberta patria najmä Slovenské poľovnícke dni vo Svätom Antone, Medzinárodné stretnutie poľovníkov na hore Živčáková, rádová poľovačka v Antonstale so sv. omšou v pútnickom mieste Skalka pri Trenčine ako aj mnoho ďalších poľovníckych akcii v regiónoch Slovenska,“ informoval majster rádu Ján Kubošek.
Po svätej omši si návštevníci vypočuli krátky koncert mužského speváckeho zboru Oravskí pútnici z Námestova. Zároveň na hore Živčáková už od skorých ranných hodín pripravovali jednotlivé poľovnícke združenia z Kysúc chutné guláše z diviny, aj ďalšie poľovnícke dobroty. Len tak sa zaprášilo po pečenom diviakovi. S poľovníctvom bol spojený aj ďalší program, predstavenie dravcov aj koncert trubačov.

K svätohubertskej omši podľa tradície patrí aj poľovnícka trofej. Tou boli na Živčákovej diviak aj jeleň. Veď práve jeleň sa zjavil šľachticovi Hubertovi, keď lovil na Veľký piatok. Podľa legendy mal medzi parohmi jasne žiariaci kríž a predtým trochu roztopašného lovca prinútil k duchovnému životu.
Neskôr bol Hubert dokonca vysvätený aj na biskupa. Ako patrón lovcov začal byť uctievaný najprv v Belgicku, potom v Holandsku a v Nemecku. V českých krajinách jeho kult zaviedla nemecká šľachta koncom 17. storočia.
Podujatie pripravila Obvodná poľovnícka komora Čadca v spolupráci so Slovenským poľovníckym zväzom, regionálnou organizáciou Kysúc, Farským úradom v Korni a Rádom sv. Huberta.
