ČADCA. Legendárna elektrická lokomotíva s červenou hviezdou na čele kabíny, familiárne zvaná bobina, nasledovaná vagónmi z 80. rokov minulého storočia, vyrazila počas uplynulého víkendu z Liptovského Mikuláša do poľského mesta Zwardoń.
Svojou retrojazdou pripomenula cestujúcim 140. výročie od spustenia trate Čadca - Skalité - Zwardoń.
O jazdu historickým vlakom, ktorý zrenovovala partia nadšencov zo Železničného klubu Tatran, bol obrovský záujem. Všetkých 170 miesteniek bolo vypredaných za pár dní po ohlásení. Unikátny rušeň si prišli pozrieť aj desiatky zvedavcov a milovníkov histórie na nástupištia v staniciach, kade vlak prechádzal.
„Túto technickú perlu nám závidia aj Česi, keďže elektrifikácia hlavných železničných tratí bolo niečo z mála, čo sa v rámci republiky začalo ako prvé na Slovensku,“ informoval predseda Železničného klubu Tatran Tomáš Chovanec, ktorý dlhé roky pracuje ako rušňovodič.
Prvý elektrický rušeň
Doplnil, že tento železničný veterán patrí do stovky kusov vyrobených počas rokov 1953 - 1958 vo vtedajších Závodoch V. I. Lenina, teda Škode Plzeň, kde ju označili továrenským typom Škoda 12E. Išlo o prvý typ elektrických rušňov na trate na jednosmerné napätie 3000 voltov v Československu, ktoré sa začali modernizovať po roku 1948.
„Naša bobina je z roku 1957 a nesie poradové číslo 062. Podarilo sa nám ju kúpiť za cenu šrotu v roku 2019. A nebola to symbolická hodnota, veď mašina váži úctyhodných 82 ton. Opravovali sme ju takmer dva roky nielen zvnútra, ale aj zvonka. Dali sme jej pôvodný zelený náter, úplne najikonickejšej a autentickej podoby, v akej otvárala elektrifikáciu u nás na Liptove,“ priblížil železničiar.

Rekonštrukciou prešli aj vozne, ktoré mali ísť pôvodne do šrotu. Vznikol tak unikátny projekt s názvom Mládežnícky expres Tatran. Medzi vozňami je aj jeden zberateľský kúsok, posledný dodaný vagón svojho druhu do Československa.
Všetky dostali autentické sedačky potiahnuté originálnou východonemeckou červenou koženkou, ktorú prácne zháňali a kompletizovali z celého Česko-Slovenska. Nechýba v tej dobe využívaný umakart aj sťahovacie okná typické pre cestovanie za socializmu.
Kontroverzné stretnutie s hviezdou
Ten symbolizuje aj červená hviezda na čele elektrickej mašinky. Faktom je, že bobiny vyrobené v čase ich najväčšej slávy, budovateľských 50. rokoch, sa s tou hviezdou zrodili a bola takpovediac ich nedeliteľnou súčasťou. Podľa slov Tomáša Chovanca mal hviezdy všetky dopravné prostriedky a tie, ktoré ich nemali, nemohli vyjsť na trať. Boli považované za prevádzky neschopné.
Nuž a žiaľ, práve niektorí Poliaci, ktorých krajinu počas víkendu retrovlak navštívil, červené hviezdy proste nemajú radi. Chovanec uviedol, že za tým, že je tento znak na mašine, netreba v žiadnom prípade hľadať politiku.
„Hviezda na čele bobiny v dnešnej spoločensky zložitej a vyostrenej dobe má byť vnímaná výlučne ako dobový artefakt. Poliaci však súvislosti s umiestňovaním hviezd na našich rušňoch nepoznajú, zároveň sú dodnes traumatizovaní napríklad aj tragickými udalosťami druhej svetovej vojny z Katyni (masové vraždy poľských vojakov a civilistov počas druhej svetovej vojny spáchané sovietskou tajnou službou (NKVD) a armádou),“ vysvetlil.

„Tým zároveň vzdávame hold všetkým statočným ľuďom, ktorí bez ohľadu na ten či onen politický režim v dobe, v ktorej žili, svoju prácu odvádzali najlepšie ako vedeli. Ľudom, ktorí už poväčšine nie sú medzi nami, ale kvalitné a nadčasové dielo ich mozgov a pracovitých rúk pretrvalo dodnes. Aj vďaka tomuto dielu sme mohli mať my, ich potomkovia, o čosi ľahší a pohodlnejší život ako oni,“ ozrejmil Tomáš Chovanec.
Trať stavali len sedem mesiacov
Ľudia si v mimoriadnom vlaku mohli zakúpiť pamätné turistické známky venované výročiu trate, vypočuť si prednášky o jej 140-ročnej histórii. K oslavám sa pripojila aj hraničná obec Skalité, kde mal vlak zastávku. Na peróne účastníkov vítal starosta Jozef Cech, na heligónku zahrala talentovaná Sandra Krčmáriková. Obec sa postarala aj o vytvorenie pamätných pohľadníc.
„Táto železničná trať spája dva národy, Slovákov a Poliakov, aj naše kultúry, zvyky a tradície. Výstavba železnice ovplyvnila zásadným spôsobom život a rozvoj celej Skalitskej doliny a priniesla prácu veľkému počtu ľudí. Treba poďakovať našim predkom za to, že dokázali vybudovať také technicky náročné dielo, ktoré slúži obyvateľom dodnes," povedal starosta Skalitého Jozef Cech.

Retro atmosféru dopĺňali hrou na verklík Jaro Vančo a Lenka Kleinová z Tatranských historických električiek.
Prednášku pripravil historik dopravy v Považskom múzeu v Žiline Peter Šimko. Spomenul aj mnoho zaujímavostí a príbehov, ktoré sa dozvedel pri mapovaní kysucko-poľskej železnice.
„Stavba prebiehala pomerne rýchlo, podarilo sa ju uskutočniť v priebehu siedmich mesiacov. Výstavba trate sa nezaobišla bez ťažkostí, lebo výška násypov dosahovala na určitých úsekoch až 16 až 18 metrov. Trať Čadca – Zwardoń v dĺžke 20,65 km sa napokon podarilo otvoriť 3. novembra 1884. Stavebné náklady boli 1 910 800 zlatých,“ uviedol historik.
Od začiatku na trati premávali parné vlaky, ktoré okrem cestujúcich vozili aj tovar. Používať sa museli pomocné rušne, a ak bol vlak idúci od Čadce stúpaním do Zwardońa príliš ťažký, musel sa v Skalitom rozdeliť na dva diely a prepraviť po častiach.
Historik spomína aj to, že po prijatí Mníchovskej dohody v septembri 1938 vzniesla územné nároky na Československo aj poľská vláda. Dňa 1. novembra boli oznámené česko-slovenskej vláde požiadavky týkajúce sa Kysúc, Oravy a Spiša.
Územie severne od rieky Čierňanky vedúcej stredom obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité vrátane železničnej trate bolo okupované Poľskom. Na druhý deň bola trať Čadca – Skalité evakuovaná a doprava úplne zastavená.

„To znamenalo rozdelenie obcí Skalité a Čierne na poľskú a česko-slovenskú časť. Poľsko zabralo trať Čadca – Zwardoń od miesta, kde sa rozchádza s traťou Čadca – Mosty v Svrčinovci až po pôvodný hraničný bod pri Zwardoni. Súčasne bol zrušený hraničný priechod Skalité – Zwardoń a vznikol nový priechod Čadca – Swierczynowiec. Zabraté územie bolo súčasťou Poľska do jeho napadnutia Nemeckou ríšou 1. 9. 1939,“ spomenul čriepky z bohatej histórie.
Po železnici do Osvienčimu
Počas druhej svetovej vojny prechádzali touto traťou židovské transporty do Osvienčimu. K obnoveniu spojenia medzi Čadcou a Zwardońom došlo za veľkej slávy 1. júna 1992, odkedy boli vybrané osobné vlaky predĺžené do Zwardońa.
Koncom 90. rokov bola rozhodnutím európskych orgánov združujúcich dopravcov trať Čadca – Zwardoń zahrnutá do VI. európskeho koridoru. Preto sa začala projektovať jej celková prestavba na parametre vyhovujúce medzinárodnej železničnej preprave, vrátane jej elektrifikácie.
Obnovená trať bola odovzdaná do užívania 9. decembra 2002 a slúži dodnes, aj keď nákladná doprava do Poľska je za posledné roky značne obmedzená.
Výťažok na rekonštrukciu prototypu
Okrem bobiny s číslom 062 sa podaril nadšencom z klubu Tatran ďalší husársky kúsok. Do ich opatery bol minulý rok zverená aj bobina najcennejšia. Ide o prototyp s poradovým číslom 001.
„Mašinka patrí železničnému múzeu a ako dobrovoľníci ju pomaly opravujeme. Pritom opravu hradíme aj z peňazí, ktoré zarobíme z cestovného na podobných akciách. Čiže aj toto podujatie ako všetky iné sme robili dobrovoľnícky, bez nároku na mzdu a všetky peniažky pôjdu do opravy prvej bobiny,“ uzavrel.
Nevšednú jazdu historickým vlakom pripravilo občianske združenie Železničný klub Tatran v spolupráci so Železničným múzeom Slovenskej republiky.
