ZBOROV NAD BYSTRICOU. Vodiči, ktorí prechádzajú cez Zborov nad Bystricou, môžu kúsok nad kostolom zbadať železný pamätník predstavujúci postavy so vztýčenou rukou s roztvorenou dlaňou, akoby do diaľky kričali "Stop, už nikdy viac!". Verejnosti bol slávnostne predstavený v utorok 15. októbra pri príležitosti 80. výročia vypuknutia SNP.
Je spomienku na statočnosť a hrdinstvo povstaleckej armády a partizánov pochádzajúcich z tejto kysuckej obce. Venovaný je aj pamiatke zborovského rodáka, účastníka priamych bojov druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania, kapitána Alojza Fuňáka, vojnového veterána, ochrancu a budovateľ vlasti, člen a funkcionár zväzu protifašistických bojovníkov. Práve v utorok 15. októbra uplynulo päť rokov od jeho úmrtia,
Vo vojne aj v zajatí
„Otec by bol veľmi hrdý,“ povedala počas slávnostného odhalenia pamätníka jeho dcéra Malvína.
„Aj keď si otec našiel druhý domov na východe Slovenska, vždy sme sa radi a často vracali na Kysuce. Našli sme tu veľmi milých príbuzných. Otec často spomínal na svoje detstvo, svojich súrodencov,“ spomenula.
Doplnila, že aj keď otec často prednášal školákom o hrôzach vojny, na tie najväčšie sa snažil postupom času zabudnúť.
Cestujúcich na trati Čadca – Zwardoń vrátila v čase legendárna bobina s červenou hviezdou na čele Čítajte „Spomínal na časy, keď bol v zajatí, ako sa tam správali k ľuďom z východnej Európy. Dostali sa v nim správy aj o koncentračných táboroch, kde umierali tisíce ľudí. Otec rozprával, ako si sami urobili rany a nedali sa očkovať. Báli sa, že ich zabijú, báli sa aj ísť do sprchy, že zomrú jedovatým plynom. Bolo pre nich úľavou, keď zo sprchovej hlavice začala tiecť voda,“ priblížila otcove spomienky Malvína Fuňáková.
Patrí do učebných osnov
Starosta Zborova nad Bystricou Juraj Hlavatý informoval, že celý proces pamätníka hrdinom druhej svetovej vojny začal vznikať pred rokom a pol. Snaha si uctiť rodáka, ktorý je možno známejší na východnom Slovensku, ako na Kysuciach, ale bola veľká.
„Aj keď som starostom obce a poznám všetkých súčasných obyvateľov, nevedel som, že vojnový veterán Lojzko Fuňák pochádza z našej obce. Vnímal som ho ako bývalého vojaka oceneného mnohými medailami za zásluhy na stretnutiach s Banskej Bystrici. Oči mi otvoril telefonát zo zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý celý proces naštartoval,“ povedal Juraj Hlavatý s tým, že Alojz Fuňák sa stal ďalšou významnou osobnosťou a jeho odkaz bude mať svoje čestné miesto aj na hodinách dejepisu.
K pamätníku symbolicky vysypal aj hlinu z hrobu kapitána Fuňáka, ktorý je pochovaný v Bardejove.
„Tak ako vojna pripravila o živobytie, strechu nad hlavou či dokonca holý život množstvo obyvateľov Slovenska, tak z nej vzišli aj ľudia, ktorí sa nebáli postaviť so zbraňou v ruke na obranu svojej krajiny, hrdinovia. Pamätník bude tak nielen miestnym ale i všetkým, ktorí cez obec budú prechádzať pripomínať, aké dôležité je vážiť si každý jeden deň mier v krajine,“ ozrejmil starosta.
Výkrik
Pamätník je jednoducho čitateľný, postavy akoby chránili ľudí pred hrozbou. Podľa slov autora Stanislava Mikovčáka bolo práve to zámerom.
„Takmer štvormetrový pamätník je vyrobený zo špeciálnej ocele, ktorá vytvorila hrdzavú patinu, zmenila teda svoju farbu. Je vtom veľká symbolika. Aj spomienky postupne zmenia farbu, vyblednú, ale tá podstata, tá štruktúra zostane stále rovnaká, varujúca pred hrozbami a tragédiami vojny,“ ozrejmil autor.
Poľovníci slávili svojho patróna na Živčákovej, omšu celebroval pražský kardinál Dominik Duka Čítajte „Nie je to len samotný pamätník. Zozbierali sme informácie o tomto vojenskom hrdinovi a predstavili ho žiakom všetkých škôl v Bystrickej doline, aby sme ho dostali do povedomia hlavne mladých ľudí,“ vysvetlil historik Kysuckého múzea v Čadci Marián Liščák.
Zároveň vysvetľovali deťom, ako vyzerali Kysuce počas bojov v druhej svetovej vojne. Pripomínanie týchto udalostí je dôležité, aby sme nikdy nezabudli a aby sme sa niečoho podobného navždy vyvarovali.
Slávnostného odhalenia pamätníka sa zúčastnili aj prednosta okresného úradu v Bardejove a člen ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jozef Guliga, krajský predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Žiline plukovník Juraj Drotár, starostovia a primátori z Kysúc. Nechýbali ani obecný poslanci, učiteľky a deti zo stredných a základných škôl z celého okresu Čadca.
Súčasťou utorkového programu bolo aj požehnanie pamätníka miestnym kňazom Jankom Uskobom. Organizátori zabezpečili aj prehliadku vojenskej techniky Žilinského 5. pluku špeciálneho určenia.
Spustila Biedronka maloobchodnú vojnu? Silní hráči otvárajú v regiónoch nové predajne Čítajte Kto bol Alojz Fuňák:
- Alojz Fuňák, ktorý sa narodil 3. septembra roku 1921. Na vojenskú službu nastúpil 1. 10. 1942 do radov Slovenskej armády, konkrétne k delostreleckému pluku v Kežmarku. V polovici roka 1942 bol prevelený k 2. výcvikovej batérii na Oremov Laz pri Banskej Bystrici. Tam slúžil až do roku 1944, kedy mu koncom leta zostávalo už len niekoľko týždňov do skončenia služby.
- Tešil sa na návrat domov na Kysuce, do rodnej obce. Jeho plány však zmarilo povstanie vypuknuté 29. augusta 1944. Hrdo so zbraňou v ruke sa zapojil do povstania proti nemeckej armáde. Pod vedením podplukovníka Goliana bol nasadený hlavne v okolí Pliešoviec a neskôr počas bojov medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bol zranený granátom do ľavej nohy.
- Po potlačení povstania sa pohyboval v lesoch. Na konci októbra 1944 ho spolu s ďalšími členmi jednotky v lesoch obce Folkušová nepozorovane obkľúčilo a zajalo nemecké vojsko. Všetci boli transportovaní do zajateckého tábora Krems a odtiaľ do zajateckého tábora Linz v Rakúsku, kde pracovali na nútených prácach. Odpratávali trosky po bombardovaní, odstraňovali míny, opravovali cesty. To až do oslobodenia mesta spojeneckými jednotkami 5. mája 1945, kedy všetkých zajatcov nemecká armáda pri ústupe zamkla do väzenských barakov a utiekla.
- Domov na Slovensko sa Alojz Fuňák vrátil v júli 1945, po zotavení zo svojich zranení sa zamestnal v Zbore národnej bezpečnosti, teda vtedajšej Polície najskôr v Prešove a neskôr sa presunul do Vyšných Raslavíc, kde sa stretol s Annou Eštokovou z Buclovian, s ktorou sa v roku 1949 zosobášil. Mali spolu jednu dcéru Malvínu. S rodinou sa usadil v roku 1955 v Bardejove, kde potom prežil zvyšok života.
- Od roku 1948 bol členom Slovenského zväzu protifašistický bojovníkov, kde pôsobil v mnohých funkciách. Veľmi odhodlane sa venoval osvete mládeže, aby táto nezabudla čo znamená vojna.
- V roku 2008 bol ministrom obrany menovaný do hodnosti kapitána. Počas života ho za jeho aktívnu účasť v SNP a celoživotnú prácu ocenili množstvom medailí. Alojz Fuňák zomrel 15. 10. 2019 – teda presne pred 5 rokmi - vo veku 98 rokov. Zanechal po sebe príbeh vojnového hrdinu, ktorý celý svoj život zasvätil protivojnovej osvete.
