KRÁSNO NAD KYSUCOU. Počas pretekov mu pred nosom prebehol medveď, bol osamotený v noci uprostred Beskydských lesov s pokazenou GPS a s desiatkami kilometrov pred sebou.
Dorezané celé telo od vodnej rastliny či roztrhnutá reťaz päťdesiat kilometrov pred cieľom? Väčšina ľudí by preteky ukončila, no VLADIMÍR KORMANEC (40) nie, do cieľa dobehol vždy úspešne.
Zatiaľ, čo iní sa extrémom vyhýbajú, on ich miluje a vyhľadáva. Či vonku prší, sneží alebo je štyridsať stupňov. Čím väčší diskomfort, tým väčšia motivácia.
Iní bežci si idú na maratón siahnuť na svoje dno, prekonať samého seba, pre neho je 42-kilometrový beh tréningom. „Sú to dobré preteky, ktoré plnohodnotne nahradia môj tréning v týždni,“ hovorí zanietený športovec a milovník extrémnych triatlonov.
Dych berúcich zážitkov z náročných triatlonových pretekov má vo svojom portfóliu niekoľko. A aj keď sú to všetko opäť raz extrémy, Kormanec má svoje priority jasne nastavené. „Šport by sme mali robiť tak, aby sme boli zdravší a šťastnejší, nie, aby sme si zdravie trvalo poškodili,“ podotýka.
V rozhovore sa dozviete aj
- čo robil, keď sa mimo civilizácie stretol s medveďom a ako počas toho zachránil život inému pretekárovi,
- ako došiel do cieľa s roztrhnutou reťazou na bicykli,
- aké ďalšie extrémy sú jeho najbližším cieľom.
Ako vyzerá vaša sezóna?
Športová príprava má v mojom prípade kontinuálny priebeh. Začínam cez zimu veľmi pozvoľne. Pokiaľ to snehové podmienky umožňujú, preferujem bežky, beh v tomto období vynechávam.
Plávanie trénujem vo vnútorných bazénoch, alebo ak je možnosť, vo vonkajších termálnych. Cyklistiku cez zimu úplne vypúšťam, nahrádzam ju tréningom doma na cyklo-trenažéri. Od jari zaraďujem do tréningu dlhšie horské behy, prevažne cestnú, ale aj horskú cyklistiku.
Počas hlavnej letnej sezóny mám takmer každý víkend nejaké preteky. V tom čase znižujem frekvenciu tréningov z dôvodu nevyhnutnej regenerácie.
Vyberám si hlavne dlhšie bežecké a cyklistické podujatia, ako súčasť nevyhnutnej prípravy pre ultra preteky, alebo extrémny triatlon.
Triatlonová sezóna u nás a v okolitých krajinách spravidla začína, keď už sa dá vonku komfortne plávať v neopréne, čiže zhruba od mája do septembra.
Ako prebiehajú takéto extrémne triatlony?
Priebeh je rôzny, často začínajú v noci alebo pred svitaním, hovorieva sa, že správne ultra a extrémne preteky za tmy začínajú a po tme aj končia.
Vyhovujú mi preteky začínajúce v noci a končiace na ďalší deň, ešte za vidna, alebo krátko po západe slnka.
Z dôvodu únavy a vlastných limitov sa vyhýbam druhej noci strávenej na trati. Vyberám si podujatia, ktoré som schopný zvládnuť v primeranom tempe do 24 hodín, na trati som ešte nespal a neplánujem to meniť.
Korčuľovať sa naučil v záhrade, tréner mu predpovedá skvelú kariéru. Slovák hviezdi v českej extralige Čítajte Rád sa vraciam na Jánošíka, čo je unikátny svetový extrémny triatlon v sérii XTRI World Tour. Jánošík sa začína polnočným takmer štyri kilometre dlhým plávaním v Oravskej priehrade, nasleduje nočná cyklistika necelých dvesto kilometrov po kysuckých a oravských kopcoch a za svitania sa začína bežať zdrvujúci, ale krásny Malofatranský maratón cez jedinečné Janošíkove diery, alebo impozantný Veľký Rozsutec.
Počas dlhých pretekov zbytočne nezastavujem, ak by som si sadol alebo ľahol, už sa asi znova nerozbehnem. Na občerstvovačkách si doplním vodu, zoberiem si nejaké jedlo, prípadne toaleta a pokračujem ďalej.
Ako si počas takýchto pretekoch dopĺňate energiu?
Množstvu pretekárov vyhovujú super moderné doplnky, ako sú gély, tyčinky či tablety. Preferujem prírodné produkty, ktoré zbytočne nezaťažujú organizmus. Osvedčuje sa mi dopĺňať energiu v týždni pretekov tak, aby som mal dostatok svalového glykogénu zo sacharidov.
Dávam si hlavne nutrične kompletne jedlá, ktoré sú pre mňa nielen vitálne a zdravé, ale zabezpečia mi dostatok energie počas športového výkonu. Samozrejmosťou je minerálna a vitamínová rovnováha v tele a dostatok esenciálnych mastných kyselín, ktoré sa mi darí slušne dopĺňať pestrou stravou.
Vytrvalostné preteky by som asi nezvládol len na orieškoch a ovocí, ktoré mám síce rád, ale na preteky si zvyknem zobrať aj bagetu či toast.
Na ultra pretekoch, či dlhých triatlonoch sa stáva, že pretekárovi dôjdu baterky, a to je stav, z ktorého sa už ťažko dostáva späť do komfortu.
Vladimír Kormanec počas zimných pretekov. (zdroj: archív V.K.)Zažili ste podobný stav aj vy?
Áno, mal som už také preteky, keď som podcenil jedlo na súťaži. Paradoxne to bol dlhý triatlon, kde som štartoval už veľakrát a myslel som si, že ma tam už nič nemôže prekvapiť.
Nezobral som si na náročnú trať žiadne jedlo a práve vtedy bolo na občerstvovačkách len ovocie a voda, čo je fajn, ale energiu, čo som spálil, som už len z ovocia a vody nedokázal doplniť. Záverečný maratón som len problematicky dobehol do cieľa a vôbec som si beh neužil.
Ako vyzeral váš prvý dlhý triatlon?
Môj prvý bol Ironman v Piešťanoch v roku 2016, sú to majstrovstvá SR v dlhom triatlone. Prvé preteky sú vždy nezabudnuteľné, nadchla ma atmosféra podujatia, plávanie vo Váhu, rovinatá cyklistika a beh po centre mesta. Zvládol som to relatívne v pohode, vzhľadom na to, že to bol môj prvý triatlon a hneď dlhý.
Obrovská energia zámeru prvého triatlonu je úplne inde, ako keď pretekám niekde desiatykrát. Manželka úsmevne spomína, že po prvom dlhom triatlone som ani nevedel chodiť a po desiatom sme večer ešte išli tancovať. Moje telo si na záťaž celkom dobre zvyká.
Som presvedčený, že športovať by sme mali preto, aby sme boli zdravší, šťastnejší a viac v pohode. Žiaľ, neprimeraným športovaním bez adekvátnej regenerácie sa dá aj zdravie natrvalo poškodiť, čo dnes vidíme čoraz častejšie.
Nie sú takéto preteky predsa len viac o tej psychickej zdatnosti, ako o fyzickej sile?
Do určitej miery sú si všetci športovci po fyzickej stránke veľmi podobní. Po pätnástich hodinách na trati je väčšina na porovnateľnej úrovni s energiou aj so silou. Veľké rezervy a zásadné rozdiely sú práve v samotnej psychike a nastavení daného športovca, čo veľmi často rozhoduje o výsledku pretekov.
Známy český športoví kouč hovorí, že vytrvalosť je o prekonávaní samého seba a o opustení vlastnej komfortnej zóny, čo nám nebýva príjemné.
Ako si vieme natrénovať mentálnu odolnosť?
Mne sa osvedčilo ju posilňovať nielen pri pretekoch, ale aj pri športových tréningoch či bežnej robote okolo domu, tak ako to robili naši predkovia v lese či na poliach.
Vždy mi vyhovovalo plávanie na otvorenej vode, ale každý to máme inak, niekoho hlbočina, prúdy, vodné víry lákajú, niekoho frustrujú, ale v bazéne natrénuje výborné plávanie.
Či už sú to tréningy bežecké, cyklistické alebo plavecké, vždy ma posúvajú dopredu. Viem, že keď idem behať sólo päť hodín, je to náročnejšie, ako keď bežím s niekým. Preto je sólo tréning ideálny pre formovanie mentálnej odolnosti.
Športovú prípravu mám z 95 percent tréningov osamote. Nájsť niekoho s podobnou záľubou, nastavením, výkonom a kondičkou, kto bude mať priestor na tréning v rovnaký čas, je takmer nemožné. Predovšetkým mám rodinu a tam sú orientované moje priority a až potom je šport.
Nie je mojím štýlom ísť bicyklovať na týždeň niekam k moru bez rodiny. Ak ideme na rodinnú dovolenku, spájam šport s oddychom. Zúčastním sa napríklad na Ironmanovi a zároveň máme priestor s manželkou a deťmi na spoločné chvíle.
Rodina ma na niektorých pretekoch povzbudzuje, pomáhajú mi, podávajú mi vodu, sme ako jeden tím. Často na dovolenku cestujem bicyklom, potom mám počas nej viac času na deti a nemusím riešiť tréning.
Ako vyzerajú tréningy na tak náročné preteky?
Tréningy sú súčasťou môjho životného štýlu. Niekedy sa začínajú skoro ráno, alebo sú víkendy, keď časť dňa strávim na výlete s rodinou a potom trénujem. Vždy to záleží od viacerých faktorov, aké je počasie na cyklistiku, beh či plávanie, koľko mám energie, kedy mám preteky, alebo v akej som forme. Cez zimu si do aktívnej regenerácie zaraďujem bežky, častejšie bazén a fitko, cez leto korčule, na jeseň turistiku alebo cvičenie.
Snažím sa mať raz do týždňa dlhý tréning, ktorý má minimálne päť hodín. Výhodou triatlonu je tréning veľkých objemov troch športových disciplín s relatívne nízkym opotrebením organizmu.
Výsledky robia rozhodcovia, chránia iba seba, nie hráčov, tvrdí manažér piatoligistu Čítajte Je veľký rozdiel len behať hodiny denne, alebo striedať beh s cyklistikou, plávaním, turistikou či iným druhom športu a pohybu.
Triatlon je podľa mňa komplexný šport s rozložením záťaže. Keď sa aj unavím pri behu, následne si doprajem kompenzáciu v bazéne či ľahkou cyklistikou. Aj preto sa mi triatlon veľmi páči.
Ako zvládate sezónu, keď mávate takmer každý víkend nejaké preteky?
Či už to je maratón, ultramaratón, cyklistika či triatlon, počas daného týždňa mám dostatočný priestor na regeneráciu, aby som zvládol preteky, ktoré budú trvať desať či dvadsať hodín.
Chodievam aj na naše domáce podujatia, ako je Kysucký maratón, horský 50 km Goral maratón, Oščadnica Extrém maratón a iné. Sú to dlhé a pekné podujatia, ktoré v mojom prípade tvoria kvalitný tréningový základ pre ultra vzdialenosti. Myslím, že najlepšia forma tréningu sú práve takéto preteky.
Mnoho ľudí si ide na maratón či polmaratón siahnuť na svoje sily a prekonať samého seba. Vy si idete na maratón zatrénovať?
Maratóny sú súčasťou môjho tréningového plánu, som rád, že takéto pekné podujatia máme aj u nás na Kysuciach. Keď si môžem vybrať preteky alebo tréning osamote, vyberám si preteky, kde sa vyhecujem k lepšiemu výkonu.
Stretnutia s komunitou športovcov sú vždy pre mňa príjemným spestrením. S kamarátmi sa zúčastňujem aj regionálnych kratších bežeckých podujatí, po ktorých zvykneme ešte bežať cez hory domov tak, aby sme mali dostatočnú prípravu na dlhšie preteky.
Kormanec (vpravo) na náročných pretekoch Jánošík. (zdroj: archív V.K.)Je pre vás po toľkých extrémnych pretekoch klasický maratón ešte výzvou?
Každé preteky sú pre mňa výzvou, či už v rámci osobného rekordu, podmienok či konkurencie. Preteky nie sú vždy rovnaké, či už s pohľadu vonkajších podmienok alebo vlastného stavu organizmu.
Stačí, že je pretekár pár dni bez kvalitného spánku, po chorobe, alebo sú nepriaznivé poveternostné podmienky a hneď sú to úplne iné preteky.
Mám možno konkurenčnú výhodu, keď sa podmienky sťažia. Vyhovujú mi extrémy, čiže horúco, alebo mráz, prípadne ak začne pršať. V náročných podmienkach na šport som doma a vidím, že vtedy niektorí športovci majú problém dôjsť do cieľa, pritom sú na tom kondične oveľa lepšie.
Extrémy mi celkom vyhovujú, obľubujem nočné plávanie, alebo beh v horách v hlbokom snehu, pretože s prírodou som vyrastal ako väčšina nás z našej generácie.
Sú extrémy to, čo v športe vyhľadávate?
Vyhľadávam preteky, ktoré majú dušu, sú pre mňa niečím zaujímavé. Ak sa mám rozhodnúť, či pôjdem pretekať po frekventovanej asfaltovej ceste alebo do hôr v náročných podmienkach, jednoznačne si volím prírodu.
Práve preto som absolvoval aj Javornícku stovku, čo je krásny ultrabeh cez Javorníky v našej domácej peknej prírode. Rovnako ma nadchla aj legendárna, ale ukrutná Beskydská sedmička začínajúca v noci, čo mi úplne vyhovovalo, cez deň som si už len užíval Beskydskú prírodu spolu s kamarátom.
Sústredíte sa počas pretekov len na výsledok a čo najlepší čas, alebo skôr prekonávate zakaždým hlavne samého seba?
Myslím si a to nielen ja, ale aj ostatní pretekári, že na ultra behoch a extrémnych pretekoch je víťaz každý, kto ich dokončí. Samozrejme, sú medzi nami profesionáli a vynikajúci amatérski športovci, ktorí sa pretekaniu venujú skoro celý svoj život, dosahujú perfektné časy a skvelé výsledky na úplne inej úrovni. Často sú to športovci, ktorí majú aj svojich sponzorov, alebo sa športom živia.
Potom sme tam my, tí čo športujeme pre radosť a pretekáme medzi sebou. Nie je mojím cieľom dosahovať čo najlepšie výsledky, len aby som sa mohol porovnávať s profesionálom alebo lepším športovcom. Chcem si preteky najmä užiť, prekonať sám seba či si splniť individuálne športové ciele.
Nie sú takéto náročné triatlony nebezpečné?
Samozrejme, vždy je tam určité riziko a nebezpečie. Skôr to ale býva daň nováčikov, ktorí sa rozhodli, že vyskúšajú extrémne preteky bez dostatočnej prípravy a skúseností.
V štartovných listinách sa objavujú začínajúci športovci, ktorí sa bez dostatočnej prípravy registrujú na ťažké preteky, čo môže byť nebezpečné a v niektorých prípadoch až život ohrozujúce.
Telo si na záťaž zvyká postupne, po dlhodobej príprave sa dokáže veľmi dobre prispôsobiť aj na vytrvalostné aktivity, len si to vyžaduje viac času. Žiadne instantné riešenie zo dňa na deň, podľa mňa neexistuje.
Počas pretekov na Balatone vám spravila problém vodná rastlina, čo sa stalo?
