ČADCA. V dokumentoch, ktoré ju posielali v trinástich do Osvienčimu, mala napísané, návrat nežiadúci. Dagmar Dvorsku, rodáčku z Trnavy, nezlomila neľudská deportácia do vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau v Osvienčime, ani pochod smrti do tábora Belzen – Belsen a Mathausen. Oslobodenie ju zastihlo až 8. mája 1945 v Mauthausene.
Napriek všetkým prežitým utrpeniam, ktoré ju v živote stretli, pokorne vyhlasovala. "Je dôležité nezabúdať na tieto zverstvá najmä kvôli generáciám, ktoré ich nezažili. Predovšetkým preto, aby sa pre nich stali mementom a nikdy viac sa neopakovali."
Dagmar Dvorská, posledná žijúca rasovo prenasledovaná osobnosť v Čadci, zomrela v nedeľu 27. októbra vo veku 93 rokov.
Ešte niekoľko dní pred svojou smrťou si pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania prevzala ocenenie. Predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Žiline Juraj Drotár jej odovzdal pamätný list a najvyššie vyznamenanie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Narodila sa v piatok 11. septembra 1931 v Trnave, no od detstva žila na Kysuciach, konkrétne v Čadci.
Z cintorína vyvezú za pár dní šesťdesiat ton odpadu. Dušičky sú extrémnou ekologickou záťažou Čítajte Do lágru je deportovali ju trinásťročnú spoločne s rodinou. Prežila veľmi ťažké a kruté časy, ktoré jej podlomili zdravie. Oslobodenie ju zastihlo na pokraji života a smrti v Mathausene 8. mája 1945.
Mala šťastie – prežila a vrátila sa domov. Počas celého svojho ďalšieho života neúnavne a veľmi aktívne pôsobila ako odbojárka, od roku 1959 ako členka Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) pracovala na mnohých pozíciách.
V rokoch 1965 – 2005 bola tajomníčkou Okresnej organizácie SZPB, následne až do roku 2014 predsedníčkou základnej organizácie v Čadci. Taktiež bola členkou Oblastného výboru SZPB v Žiline. Niekoľko desaťročí sa neúnavne snažila o udržiavanie a rozvíjanie tradícií boja za národné oslobodenie v Čadci i na Kysuciach.
Mala výrazný osobný podiel na zachovaní organizácie SZPB v Čadci a taktiež na šírení myšlienok humanizmu a boja za národnú slobodu medzi deťmi a mládežou.
Na svojom poste sa venovala aj starostlivosti a pomoci bývalým odbojárom a ich rodinám, pravidelne sa zúčastňovala a organizovala pietne akty na pamiatku padlých hrdinov v Čadci v regióne Kysúc.
Dlhodobo aktívne a na veľmi dobrej úrovni spolupracovala s mestom Čadca a podieľala sa na jeho rozvoji. Pri príležitosti 70. výročia SNP jej minister obrany udelil Pamätnú medailu.
Rozlúčka s výnimočnou ženou, bývalou dlhoročnou predsedníčkou mestskej organizácie SZPB a aktívnou odbojárkou, bude v stredu 30. októbra o 12. hodine c dome smútku v Čadci U Krkošky.
Do priemyselného parku v Krásne nad Kysucou smeruje ďalší investor, prácu tu nájdu desiatky ľudí Čítajte
