KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Patrí k najrenomovanejším a najcennejším klenotníkom z celého sveta, v rodnej krajine však docenenie autorskej umeleckej tvorby nepociťuje.
Kysučan PETER JANÍK sa vybral ťažšou cestou investičných klenotov už počas štúdia umeleckej školy v Kremnici. Jeho talent a túžba presadiť sa s unikátmi šperkmi v zahraničí ho dostala medzi najlepších dizajnérov luxusných klenotov.
„Celkovo boli moje diela vystavené vo viac ako 30 krajinách sveta. Takéhoto šperkára nemá Moskva, Praha, Viedeň ani Paríž,“ hovorí klenotník, ktorý do umenia vsadil všetko, vrátane dedičstva po rodičoch. Sumu v hodnote niekoľkých bytov radšej investoval do výstavy.
Ako podotýka, v dnešnej konzumnej spoločnosti sa hodnota autorských diel vytráca, komerčné šperky v nej neprávom zatieňujú originály medzinárodne uznávaných umelcov.
Dávate hodnotu vzácnym kameňom. Čím sa inšpirujete? Aký odkaz nesú vaše šperky?
Začiatkom 90. rokov vychádzala moja tvorba z krásy haptickej pravekej keramiky a starodávnych civilizácií Perzie či Egypta. Neskôr ju inšpiroval slovanský šperk.
Postupne ma nadšenie pre škandinávsky a japonský dizajn s trendmi vo svetovej architektúre priviedli na cestu sofistikovaného minimalizmu a funkcionalizmu inšpirovaného viacerými stavbami.
Uplatnenie nachádza za hranicami. (zdroj: archív Petra Janíka)Šperky som pritom začal vyrábať s využitím inovatívnych experimentálnych výbrusov. Najvzácnejší personalizovaný servis som venoval klientom ochotným zaplatiť za celý proces súvisiaci s výrobou svetového revolučného prototypu, vrátane ciest do zahraničia kvôli brúseniu drahokamov na mieru.
Nejde totiž o masovo vyrábaný kalibrovaný briliant. Už len detailom pri návrhoch konceptov výbrusu sa venujem celé týždne. Vo výsledku získa zberateľ svetový umelecký zberateľský unikát vyrobený autenticky mojimi rukami.
Úsek diaľnice D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica ide do verejného obstarávania Čítajte Bežné diamantové šperky sa vyrábajú na tony, kamene sa brúsia strojovo bez akejkoľvek jedinečnosti či individuálneho umeleckého prístupu k záchrane prírodnej krásy kryštálov drahokamov. Príslušná valuácia je však štandardizovaná, svetové tabuľky nevedia presne určiť hodnotu vizionárskeho diela, nezohľadňujú jeho cenu s ohľadom na autora a tvorbu kvalitatívne presahujúcu hranice krajiny či Európy.
Ďalej sa dočítate aj:
- aké je zázemie a povedomie ľudí o šperkoch na Slovensku,
- prečo sa do známych luxusných značiek investovať neoplatí,
- kedy sa šperk stáva investičným umením,
- ako komerčné produkty škodia autorskej tvorbe,
- v akej cene sa môžu hýbať jeho šperky.
Akého docenenia sa vám dostáva na Slovensku?
Získal som ako historicky prvý klenotník východnej Európy prvé miesto v Tahitskej perlovej súťaži vo Vicenze v New Yorku, ocenenia za inovácie v dizajne a umení v Japonsku, Dánsku, Nemecku či Spojených arabských emirátoch, na základe ktorých nemám konkurenciu v Škandinávii, USA, Emirátoch, Európe, Ázii, Austrálii ani Rusku. Celkovo boli moje diela vystavené vo viac ako 30 krajinách sveta. Takéhoto šperkára nemá Moskva, Praha, Viedeň ani Paríž.
Zaraďujem sa medzi najlepšiu svetovú päťku, na Slovensku ma však ľudia doceniť nevedia a v rámci rastového kapitálu musím vyhľadávať možnosti v zahraničí.
V odborných slovenských kruhoch navyše chýbajú ľudia, ktorí by boli schopní určiť význam slovenskej značky na svetovom trhu.
Tunajší obyvatelia pripisujú hodnotu komerčnému diamantovému šperku, čo je iba predražený materiál s nulovou investičnou zberateľskou a umeleckou hodnotou. Veľa šperkárov sa označuje za investičných klenotníkov, no v skutočnosti sú podvodníci. Nemajú žiadne medzinárodné uznania, ktoré by ich priblížili k úrovni world-class investičného umenia.
Pridáva najvyššiu možnú hodnou vzácnym prírodným kameňom. (zdroj: archív Petra Janíka)Je rozdiel, či človek vlastní výrobok z manufaktúry zamestnávajúcej stovku ľudí, alebo ide o konkrétne dielo vyrobené autenticky rukami svetového umelca. Šperky vyrobené podľa návrhu Salvadora Dalího nemožno porovnávať s dielom, ktoré vytvoril on sám. Je zásadný rozdiel medzi prácou sériového zlatníka a autorskou tvorbou celosvetovo oceneného autora.
Iba v tomto prípade šperk nadobúda status investičného autorského umenia. Osobnosti ako Cartier, Dior, Tiffany už nežijú, už teda nie je možné získať ich autorský klenot. Človek dnes kupuje len názov na krabičke. Značkový dizajn nie je vo svete investičným umením.
Luxusne znejúce značky sú teda v súčasnosti preceňované.
Samozrejme. Ide o nafúknutú marketingovú bublinu. Československo síce malo svoje predvojnové značky, socializmus ale individualitu a dovtedy budovanú umeleckú zručnosť pochoval. Od obuvi cez textil, umelecké sklo až po šperky. Naša krajina po roku 1989 nedokázala vytvoriť značky schopné konkurovať vo svete. Hoci máme veľa klenotníctiev na Pařížskej v Prahe či v Bratislave, majú iba lokálny význam.
Ľudia očakávajú, že budem prinášať nové ocenenia a organizovať ďalšie výstavy v miliónoch eur. Bez podpory inovatívnych firiem prichádzajúcej od štátu a lojálneho kultúrneho národa podpora exportu konkurenčných značiek ale vôbec nefunguje. Vedeniu samosprávy sa budem pre zviditeľnenie mojej tvorby pripomínať zbytočne, v regióne totiž chýba kultúrna vyspelosť. Do podpory talentov kreatívneho priemyslu a umenia neinvestujú lídri ani podnikatelia s dostatočnými finančnými možnosťami.
Necenia si moje prvenstvo z uznávaného podujatia v New Yorku ani poctu vystavovať na najprestížnejšej výstave dizajnu v japonskej Osake, Dubaji, kde som sa dostal ako jediný šperkár z celého sveta.
Šedý betónový múr pri cintoríne premenili na krásne umelecké dielo Čítajte Na Slovensku ľudia nikdy neboli zvyknutí platiť za pridanú hodnotu vecí. Domáce značky dobývajúce medzinárodný trh sú síce desaťnásobne drahšie ako turecký dovoz, no podporili by sme hodnotu produktu a zároveň reklamu celej krajiny, a to v ponímaní posilnenia kultúrnej vyspelosti a rastu cestovného ruchu. Často som šperky na výstavách spájal aj s fotografiami našich pamiatok, hradov a hôr. Úcta ku krajine predkov tu ale posledné roky stroskotáva už aj v oblasti životného prostredia.
Nestrácajú dnes ľudia správny úsudok už aj z dôvodu preplneného trhu? Pre početné obchody v online priestore?
Bol som na prednáške kunsthistoričky v Prahe, ktorá potvrdila, že vyše 90 percent umeleckých diel na internete sú napodobeniny renomovaných mien.
Ak žijete v prostredí neschopnom oceniť skutočné umenie, nevedomí ľudia uveria všetkému, aj ročnému šesťpercentnému zhodnocovaniu diamantov. Aj pri nich sa ale hodnota na trhu mení, rastie maximálne o jedno až tri percentá a môže aj klesať podľa dopytu trhu. Pri následnom predaji diamantov v multilevelových pyramídach obchodníci požadujú spätnú odkupnú províziu vo výške mínus 40 percent z hodnoty diamantu. Výnosy zhodnotenia kameňa sú nereálnou marketingovou manipuláciou.
Namiesto podpory domáceho talentu sme vytvorili pôdu pre krátkozraký špekulatívny import a neuvedomujeme si odliv rastového kapitálu zo Slovenska. Relevantným artiklom nie je komercia a všednosť. Sú ním výnimočné diela vytvorené unikátnymi autormi a renomovanými dizajnérskymi firmami.
Priemerných podnikov je pretlak po celom svete. Pri exporte má hrať rolu vysoká pridaná hodnota, estetika, funkčnosť a medzinárodné ocenenia, bez ktorých umelec vo svete neznamená nič. Preto som sa snažil vybudovať značku ocenenú v rámci Európy, Ázie, Spojených arabských emirátov, či Spojených štátov. Regionálny produkt nemá investičný potenciál pre svetové aukčné siene ani múzeá, podstatný je medzinárodný kredit. Súčasné umenie bez neho nemá žiadnu zberateľskú hodnotu.
Komercia nemôže byť nikdy investičné umenie, je o vízii a progrese, treba ho posúvať do nového technologického levelu, dať mu koncept a prípadne aj funkčnosť. Aby som dokázal byť inovatívny, už v minulosti som kvôli tvorbe študoval napríklad architektúru. Mojím koníčkom sa stal dizajn nábytku, jácht, osvetľovacích systémov. Všetky inovácie som preniesol do šperkov.
S akými kameňmi najradšej pracujete?
Otázkou je, aké vzácne kamene budú vôbec v 21. storočí dostupné, v zemi surovinovo vydrancovanej. Zažívame taký dynamický rast spotreby, nekontrolovanej ťažby, plytvania druhotnými surovinami a produkcie značiek vo všetkých možných cenových kategóriách, že neverím v budúcnosť šperkov založenú na prírodných kameňoch.
Do priemyselného parku v Krásne nad Kysucou smeruje ďalší investor, prácu tu nájdu desiatky ľudí Čítajte Masová produkcia syntetických diamantov, ktoré sú dnes predávané za desatinu hodnoty prírodných, ich navyše vytláča z trhu. Keď prídete do Dubaja, už ani neviete rozlíšiť, ktorý z kameňov kupujete.
Zdanlivo výhodný obchod môže pri detailnej analýze šperku ukázať fatálny omyl. Ak chcem investovať s perspektívou ďalšieho rastu, v prvom rade treba zohľadňovať medzinárodnú kredibilitu autora, ktorého klient podporuje v globálnom exporte.
Aká môže byť pre predstavu cena takéhoto šperku?
Už aj mladí oceňovaní šperkári začínajú na hodnote 20-tisíc až stotisíc eur za jeden unikátny klenot, pričom nemusí ísť vždy o originály, ale limitované edície o množstve päť až 20 kusov. Sumy za moje prototypy sa hýbu v desaťtisícoch eur. Niektoré kolekcie vyvíjam a testujme aj pol roka. Keď chce človek vlastniť autorské dielo, okrem materiálu platí za prácu umelca. Ani Madona nepríde urobiť koncert za honorár miestnej dychovky. Svetoví umelci majú svoje cenu.
Len pri brúsení kameňov absolvujem minimálne dve cesty do Nemecka či Antverp. U nás však nemám klientov ochotných investovať pol milióna do šperku ako napríklad u kolegov v Hongkongu.
Cenu treba vnímať aj v kontexte celkovej ročnej produkcie, až potom zistíme, čo je naozaj predražené. Ak robím mesiace na jednom prototype šperku, nemôžem sa porovnať so šperkárom, ktorý za rovnaký čas vyprodukuje tisíce masových odlievaných výrobkov. Musím okrem toho financovať výstavnú činnosť v státisícoch eur každý rok, marketing v zahraničných časopisoch, cesty za realizáciou šperku.
Ešte za čias slovenských korún ma organizácia výstavy v Berlíne stála štvrť milióna, pričom byt sa v danej dobe predával za 60-tisíc korún. Spravil som teda výstavu šperkov za cenu štyroch bytov. V Japonsku som do podujatia investoval moje dedičstvo po rodičoch. Chcel som všetko vložiť do umenia, a tak sa to snažím robiť aj doteraz, hoci ľudia často preferujú lacnejšiu alternatívu šperkov. Na hodnote môžu ale rásť len investičné klenoty celosvetovo oceňovaných top umelcov.
Pravidelne pripravuje výstavy. (zdroj: archív Petra Janíka)Vybrali ste si tú ťažšiu cestu. Prečo? Zostali ste žiť dokonca na Slovensku, na Kysuciach, kde sa vám veľkej podpory nedostáva. Neuľahčil by vám situáciu život v inej krajine?
Žil som osemnásť mesiacov v Bruseli, kde som sa ako umelec snažil etablovať, prišla však pandémia koronavírusu a s ňou súvisiace uzatvorenia luxusných butikov aj galérií. Kým som sa len dostal na stretnutie s vedením spoločností, čakal som pár mesiacov. Prakticky je jedno, kde žijem. Cestovaniu sa nevyhnem. A napokon, najväčší a najrevolučnejší umelci boli práve tí, ktorých cesta bola najkontroverznejšia a najťažšia.
Výbuch celého mužstva vrátane trénera, hlási jediný kysucký tím v tretej lige Čítajte
