ČADCA. Boli to spomienky na detstvo na lúkach plných kvetov, v chalúpke bez elektriny aj dávno počuté príbehy od starých rodičov, čo inšpirovalo autorku Teréziu Mešťanovú pri písaní pokračovania detskej knihy Rozprávkové básničky z babičkinej truhličky.
Od roku 2008 je to už tretia kniha veršovaných rozprávok kysuckej spisovateľky zo Svrčinovca, ktorej život nadelil takmer sedem krížikov.
Terka Mešťanová, ktorú zvú aj kysucký Andersen, patrí už nezameniteľne do rodiny spisovateľov Kysúc a Slovenska. Rozprávky sú určené pre deti, no aj pre maminy, ktoré sa ich čítaním snažia večer čo večer uspávať svoje dieťa.

Rovnako to robila aj autorka pri svojich deťoch a pri vzniku veršov sa opäť vrátila do rokov, keď jej ratolesti líhali ešte do detských postieľok. Kniha uzrela svetlo sveta vo vydavateľstve Magma uviedli ju do literárneho života v stredu 6. novembra v Kysuckej knižnici v Čadci.

Vypočuť si najnovšie veršované rozprávky prišla aj najbližšia rodina, deti zo základnej školy zo Svrčinovci s pani učiteľkami, pozvaní hostia aj starostka Renáta Majchráková aj žiaci z Krásna nad Kysucou.
Vnučka Viktória zlatým kľúčom otvorila babičkinu truhlicu, odkiaľ vybrala novú knihu a obsypala ju zlatými dukátmi. Potom už celé publikum stíchlo a ponorilo sa do sveta známych rozprávkových príbehov.
„Je pravdou, že svojim deťom som rozprávky rozprávala veľmi rada. Vtedy sa ešte verilo príbehom, keď dobro vyhrávalo nad zlom, používali sa slová, ktorým deti rozumejú. Keď sa narodila vnučka Alexandra, veľmi som chcela opäť čítať aj pre ňu, no bývali v Krásne. Tak som zobrala zošit a pár ich napísala, aby jej ich čítali rodičia. Rozprávky vtedy vznikali len pre rodinnú potrebu,“ spomína Terézia Mešťanová.

Najradšej vraj tvorí večer, keď sa jej pred spánkom zatvárajú oči. Vo fantázii sa objavujú príbehy, kde sa stále zachovávajú ľudské hodnoty, ožívajú rôzne postavy, princezné, zlatovlásky, rytieri. Násilie, moderné pre dnešnú dobu, v nich však nehľadajte. Rozprávajú príbeh, ktorý im ukáže, že cnosti ako odvaha, súcit, alebo zodpovednosť, sú pre ich životnú cestu kľúčové.
Na každom príbehu, ktorý sa rodí pri zaspávaní, potom babička Terka pracuje aj niekoľko dní. Než ho pustí do sveta, prečíta ho najmenším členom rodiny.
„Nimi si overím, či rozprávke rozumejú, či sa im páči. Hotová je, až ju schvália,“ dodáva.

Sama má rada rozprávky a cez verše, ktoré vymyslela, vyrozprávala tie najkrajšie rozprávky sveta.
Jej veršované rozprávky si deti vyberajú na recitačné súťaže, na školské kola Hviezdoslavovho Kubína či ich recitujú na rôznych príležitostiach.

Ilustráciami knihu doplnila dvadsaťročná výtvarníčka Svetlana Podoláková z Krásna nad Kysucou, ktorá má rozprávky a svet fantázie veľmi rada. So spisovateľkou Terkou Mešťanovou sa stretla práve pri spolupráci na novej knihe rozprávok. Medzi spisovateľkou a ilustrátorkou sa hneď začalo vytvárať priateľské puto.
„Ilustrácie sú čiernobiele, avšak nepôsobia rušivo, neodpútavajú pozornosť od textu, len dopĺňajú predstavivosť čitateľa. A presne o to sme sa snažili,“ vysvetľuje mladučká ilustrátorka.
Riaditeľka knižnice Karatína Borisová má podujatie určené pre deti veľmi rada. Veď sama hovorí, že to najkrajšie na vete je detský smiech.
„Knihy, ktoré sú určené deťom, častokrát berú do rúk aj rodičia, starí rodičia, aby ich čítali svojim deťom a detské knihy sa dostanú ku všetkým generáciám. V tejto dobe je čítanie kníh deťom vzácnosťou a bolo by dobré, aby si rodičia uvedomili, že čas strávený so svojimi potomkami je ten najkrajší, vzácny a nik ho viac nevráti,“ hovorí riaditeľka Kysuckej knižnice.
Terézia Mešťanová má už teraz pripravené ďalšie kapitoly plné láskavosti, poctivosti a trpezlivosti. Čaká na ten správny moment, kedy sa jej verše opäť ocitnú v knižnej forme a vyletia z babičkinej truhlice medzi deti.

O hudobný program sa postarali Viktória Lašová, Natália Kadelová, Jozef Pastorek a Kristián Rabik zo Súkromnej základnej umeleckej školy Skalité pod vedením Jána Holešťáka.