ZÁKOPČIE. Nezarobí mesačne milióny eur, ani nezíska zahraničný kontrakt, ktorý ho finančne zahojí do konca života. Nejde ani o futbal ani hokej, no pre tento šport doslova horí. Ján Plaček z Kysuckej obce Zákopčie je viac ako desať rokov veliteľom miestnych dobrovoľných hasičov, no ešte viac ho baví odovzdávať skúsenosti najmenším.
Na tréningu na neho plamienky, alebo dráčikovia (tak ich vraj prezývajú) prezradili, že je pre ne vzorom, kamarátom. Dokonca väčším hrdinom, ako samotný superman, stopercentne mu veria.
„Aj ja som začínal v krúžku malých hasičov, poslúchal trénera, bol nešťastný z toho, že sa tréning už končí. Snažím sa ísť príkladom, aj keď som vraj prísny. Keď sa im však niečo podarí, poslúchajú, dostanú odmenu a pochvalu. Keď sa nepodarí, neposlúchajú, prídu na dar cvičenia naviac. Ale robíme ich všetci spoločne, ja s nimi. Aby cítili, že sme všetci jeden tím, ako ďalšia rodina,“ žmurkol tréner.
Dobrovoľníci nie sú retro, mladých pribúda
Podľa jeho slov ide o krásny a nevšedný šport a práve v hasičskom krúžku môžu deti získať všestranné znalosti vrátane prvej pomoci, športové zručnosti a naučiť sa tímovej spolupráci. Skupina začala fungovať pred desiatkami rokov, k najväčšiemu rozmachu však prišlo v posledných piatich. V súčasnosti krúžok navštevuje tridsiatka detí od troch rokov.

Krúžok sa rozrástol na popud miestnych rodičov, vraj hlavne mamičiek, ktoré aj dnes poctivo chodia povzbudiť svojich synov aj dcéry počas súťaží, ale aj na tréningoch.
Synov Radka, Jurka, no aj dcéru Sabinku zapísala k hasičom mama Stanislava Golisová. „Deti to proste chytilo. Bavia ich šesťdesiatky, požiarny útok aj rôzne branné preteky. Deti majú veľa energie, stále potrebujú pohyb a toto je pre ne ako stvorené,“ povedala mama, ktorá je zároveň členkou zboru dobrovoľných hasičov.

„Je tu skvelá patria, ktorá sa venuje práci s deťmi a mládežou. Sme rôznorodý krúžok a deti sa jednostranne nevenujú napríklad iba atletike, ale ich činnosť je pestrá. Čo tým najmladším moc nejde, sú uzly. Ale to nejde asi nikomu s tými malými prštekmi. Zapája sa tiež mnoho rodičov, dokonca niektorí sa vďaka tomu, ako sa inšpirujú u svojich detí, hlásia do zboru.“ dodala Ivona Franeková mama Tadeáša a dcérky Ivonne.
Hodiny nesleduje a nepočíta
Ak by mal počítať hodiny, nedopočíta sa. Už trojročným drobcom sa venuje tréner dvakrát do týždňa, nesmie chýbať na žiadnej súťaži. Hovorí, že hasičský šport je precízna záležitosť, všetko musí byť pripravené takmer dokonale, správne načasované a zafungovať v správny moment.

Deti si však okrem úspechov v súťažiach odnášajú množstvo praktických znalostí a zručností, ktoré im môžu pomôcť aj v bežnom živote.
„Hasičský šport je veľmi komplexný, spája kondíciu, rýchlosť, vytrvalosť. Pri individuálnych aj skupinových disciplínach treba byť fyzicky zdatný, pri viazaní uzlov a práci s hadicami zas preukázať zručnosť a vedomosti,“ priblížil tréner s tým, že hlavné je, aby si decká tréning užili a tešili sa na ďalšie stretnutie.

„Začíname s deťmi, ktoré nemajú šancu zatiaľ vyhrávať, všetko sa musia od piky naučiť. Ak v nich prebudíme záujem, za niekoľko rokov sa vypracujú, budú úspešné. Jeden z najúspešnejších tímov zastavila pandémia, no aj teraz to vyzerá nádejne, deti sa chcú učiť, majú hlad po úspechoch. Majú pred sebou ešte štyri roky, takže je na čom pracovať. Najdôležitejšie je, aby to deti bavilo. Nemá cenu ich do niečoho nútiť. Musia si k tomu nájsť vlastnú cestu a vzťah. Navyše získajú aj priateľov na celý život," dodal Ján Plaček
Zabodovali v súťažiach
Plamienky zo Zákopčia od Tarabov nesklamali ani tento rok a mali tak dôvod na spokojný úsmev. Zabodovali v disciplíne šesťdesiatka, kde bolo ich úlohou prekonať prekážky, spojiť hadicové vedenie skladajúce sa z dvoch hadíc a napojiť ho na rozdeľovač, s napojenou prúdnicou prísť do cieľa v čo najkratšom čase.

Vo finálovom kole si v kategórii prípravka dievčatá vybojovala najcennejšiu zlatú medailu Eliška Plačková. V kategórii chlapci si vybojoval bronz Jurko Golis, rovnako aj jeho brat Radko skončil v kategórii mladší chlapci v konkurencii 48 detí na treťom mieste, piaty skončil jeho kolega Mathias Božoň.
Sabínka Golisová a Yvonne Franeková, ktoré prešli z kategórie prípravka dievčatá do kategórie mladšie dievčatá, si urobili osobné rekordy.
Dobrovoľní hasiči, to nie je len kultúra v obci a šport, stále častejšie ich vidíme pomáhať pri technických zásahoch, požiaroch, dopravných nehodách, ale aj prírodných katastrofách.
Preto je podľa trénera mládeže úspechom, že niektoré z detí, ktoré od malička spoznávajú hasičinu, končia u dobrovoľných hasičov, u profesionálov, dokonca reprezentujú Slovensko v hasičskom športe.
