RAKOVÁ. Hoci nepozná ani jeden cudzí jazyk, navštívil viac než sedemdesiat krajín sveta. Presne ich ale nepočíta. MICHAL TLELKA z Rakovej podniká dobrodružné cesty stopom či pešo hlavne kvôli pocitu slobody.
Pre slabé docenenie pedagógov zanechal svoju desaťročnú kariéru učiteľstva etickej a telesnej výchovy a všetky našetrené peniaze vložil do ciest. Dnes do nich investuje popri práci na horskej chate.
Spontánne sa rozhodol spoznať aj Saudskú Arábiu. Počas dvoch týždňov precestoval tie najpútavejšie miesta gigantickej krajiny len na bicykli, pričom prespával pod holým nebom. Občas mu strechu nad hlavou poskytli domáci, ktorých Tlelka označuje za veľmi pohostinných.
„Najviac ma pobavilo, keď mi miestni neverili, že na Slovensku voľne nežijú ťavy. Niekoľko hodín sa o tom utvrdzovali ukazovaním obrázkov zvierat,“ hovorí o krajine, ktorá sa turistom začala otvárať len posledné roky. Keby ho pri západe slnka nezrazilo auto, v ceste by pokračoval aj ďalej.
Zo školstva ste odišli, prednášky ale vediete naďalej, tentoraz o cestovateľských zážitkoch. Smerujete ich len komunite cestovateľov, alebo sa dostávate opäť aj medzi žiakov?
V podstate ide o kombináciu, občas prednášam deťom a zúročujem tak získané skúsenosti, inokedy zamierim do viacerých centier, často do žilinskej Stanice Záriečie. Rozbiehať sa ale aktuálne začínajú aj cestovateľské stretnutia na dedinách, ako napríklad pred pár dňami v Radoli. Cestovanie je súčasným fenoménom a postupne sa ľudia čoraz viac zaujímajú aj o prednášky.
Ďalej sa dočítate aj:
- prečo sa sprevádzaním nechce živiť,
- ako za pár eur spoznával Saudskú Arábiu,
- ktorý zážitok ho pobavil najviac,
- čo ho v krajine zarazilo,
- na základe čoho si viac cení život na Slovensku.
Čoraz viac sa cestuje i do Saudskej Arábie, ktorá sa svetu začala otvárať len posledné roky. Viem, že ste ju prešli na bicykli. Prečo ste zvolili takúto prepravu? Predsa len ide o obrovskú krajinu, zaberá takmer celý Arabský polostrov.
Má vyše dvoch miliónov kilometrov štvorcových, ide teda o pomerne veľkú krajinu. Zhodou okolností, keď sme sa s kamarátom vracali z výletu naprieč Pakistanom, Indiou a Nepálom, neuznali nám transfer a museli sme si zhruba za 150 eur kúpiť víza s platnosťou na rok. Práve preto som sa rozhodol spoznať i Saudskú Arábiu.
Z opusteného klenotu slovensko-českého pohraničia vytvoria luxusný komplex s wellnessom Čítajte Bicykel mám rád odmalička, no nikdy som na ňom neprešiel väčšiu trasu. Tentoraz mi napadlo to zmeniť. Spoznať na ňom nepoznanú krajinu mi prišlo zaujímavé.
Je známe, že chodíte pešo alebo stopom. Robíte tak z finančnej stránky, ekologickej alebo skôr dobrodružnej?
Kvôli skĺbeniu tohto všetkého. Podľa mňa, keď človek cestuje cez agentúru alebo požičaným autom, okrem financií sa stráca autenticita spoznávania krajiny, pretože sa nestretávate až do takej miery s miestnymi. Človek sa zväčša stretáva len so svojím vymedzeným okruhom ľudí. To podľa môjho názoru nie je pravé cestovanie.
Na bicykli strávil v Saudskej Arábii zhruba dva týždne. (zdroj: Michal Tlelka)Zájazdy cez agentúru teda zrejme využiť ani neplánujete.
Nie, hoci ich sám neuznávam, na druhej strane ani neodcudzujem. Cestovanie je krásne, ako aj život sám, vo svojej rôznorodosti. Pre každého môže byť vhodnejšia iná alternatíva. Ja možnosti agentúry nevyužijem a dokonca nechcem ani sprevádzať druhých. Mal som viaceré ponuky práce, pre mňa ale stavané nie sú.
Nechceli by ste zmeniť hobby na živobytie?
Vôbec. Cestovanie si chcem užiť sám alebo s ľuďmi, s ktorými skutočne chcem. Nie len s osobami, ktoré si za výlet zaplatia.
Saudskú Arábiu ste absolvovali sám?
Predošlú cestu sme zrealizovali vo dvojici, Saudskú Arábiu som navštívil už len ja.
Kadiaľ viedla vaša cesta?
Priletel som do mesta Džidda, kde som si vyše dňa zháňal starý bicykel. Keď sa mi ho podarilo kúpiť, lemoval som pobrežie, až som sa dostal do kráľovského mesta King Abdullah Economic City, čo bolo síce načierno, ale keďže som jazdil na bicykli, nemal som problém.
Zakázané bolo púšťať do mesta len cudzincov s autom. Odtiaľ som sa vybral na druhé najsvätejšie miesto pre moslimov do Mediny, následne severnejšie do mesta AlUla a ďalej smerom na Egypt.
Ako dlho ste v krajine zostali?
Niečo vyše dvoch týždňov.
Kde ste prespávali?
Nemám problém spať vonku pod holým nebom, a tak som spal väčšinu nocí. Nebral som so sebou ani stan, keďže v krajine prší len zriedka. Párkrát sa mi však stalo, že ma napríklad pri večernom nakupovaní oslovili miestni a pozvali ma prenocovať k nim domov. Hotel som si neplatil ani jedenkrát.
Miestnych označuje za veľmi pohostinných. (zdroj: Michal Tlelka)Koľko vás stál takýto výlet?
Spolu asi 500 eur aj s kúpou bicykla, pričom za ten som zaplatil tri stovky.
Hoci je región stále pre mnohých turistov neznámy, zvyknú si ho spájať s radikálnym islamom, nebezpečnými skupinami. Ako ste naň nazerali vy? Nebáli ste sa spať pod holým nebom?
Keby sa človek bál, ďaleko by sa nedostal. Ak sa mi niečo má stať, dôjsť k tomu môže aj na Slovensku. Stačí, ak sa osoba ocitne v zlom čase na nesprávnom mieste, kdekoľvek na svete.
