ČADCA. Prehrávajú s dedinami, v trinástich zápasoch dokázali zdolať len jediného súpera. Klub z okresného mesta ukončil jeseň na poslednom mieste.
Za nevydarenou prvou časťou súťaže je však omnoho viac, než vidí oko fanúšika. Čadca sa borí v problémoch. Rozpočet pre A-mužstvo je nedostatočný, nemajú na súčasných ani nových hráčov a opakuje sa scenár spred rokov.
„Ja som pri futbale v Čadci pomerne dlho, ak si porovnám rozpočet pred desiatimi rokmi a teraz, tak vtedy bol raz taký, aký je dnes," otvorene v rozhovore hovorí tréner Áčka ŠTEFAN KAVULIAK.
Podľa Kavuliaka sú financie pre šport v okrese Čadca veľmi poddimenzované a cítia to aj iné športové kluby. Pritom v máji tohto roku schválilo mesto historicky najvyššiu dotáciu pre šport.
Futbalový klub dostal z rozpočtu mesta najvyššiu sumu, 63-tisíc eur. Dodnes však mali dostať len tretinu.
V rozhovore sa dozviete
- s akými problémami sa boria v A-mužstve,
- čo stojí za neúspechom kádra v jesennej časti súťaže,
- aké riešenie vidí tréner Štefan Kavuliak.
Do sezóny 2024/2025 ste nastúpili s obmeneným kádrom, prišli výrazné posily a mužstvo Čadce vyzeralo veľmi nádejne. S akými očakávaniami ste vstupovali do súťaže?
Neviem úplne povedať, či to boli posily. Samozrejme, hráčsky a individuálne áno, avšak ako posilu by som to bral vtedy, ak by nám z kádru neodišli štyria hráči, ktorí boli z môjho pohľadu kľúčoví.
Najmä najskúsenejší Petr Joukl, ktorý nám citeľne chýbal celú jeseň. Bola to teda skôr výmena kvality za kvalitu, avšak nie posilnenie kádra. Ak by sme však nemali týchto nových hráčov, bolo by to ešte zložitejšie.
No na to, aký káder máme, sme určite nemali skončiť na poslednom mieste a deliť sa oň s Medzibrodom. Mužstvo určite malo na to byť v tabuľke vyššie, avšak za zlé výsledky môže viacero aspektov.
Aké?
Ak sa na to pozriem zo športovej stránky, prvé dva zápasy, čo sme prehrali, boli po našich hrubých chybách v obrane. Súperom sme darovali víťazstvo, vylúčili nám Andreja Štrbu, ktorý nám v ďalšom zápase chýbal. S Bytčou sme, naopak, podali celkom dobrý výkon, no stačilo to len na remízu.
Najväčší zlom tých negatívnych výsledkov bol však v Príbelciach. Viedli sme o tri góly, no vynútené zranenia štyroch hráčov značne ovplyvnili aj kvalitu na ihrisku. Problémom bola hlavne absencia stabilnej jedenástky.

Mám jedenásť nosných hráčov a ostatní by ich mali plnohodnotne doplniť. Týchto jedenásť chalanov som však nikdy nemal kompletne pokope. Zostava bola na každom zápase iná, rovnako formácie neboli zastabilizované. Hráči neboli na seba zvyknutí. Keď vám pravidelne chýba päť až šesť hráčov, je to ťažké.
Na súperov sme nestíhali aj kvôli nedostatočnej fyzickej pripravenosti. To je to gro, čo sa týka neúspešnej jesene. Proti Bešeňovej nám chýbal len jeden hráč, vtedy sme vyhrali 3:1, hrali sme dobre. Stabilita kádra však neexistovala.
Taktiež tréningová morálka a vnútorný nepokoj. Príčinou je aj to, že v klube máme určité vnútorné problémy, najmä čo sa týka mužského futbalu. Mládež je v týchto veciach zastabilizovaná. Pri mužoch však pred sebou tlačíme pomyselný zdedený balvan a nedokážeme to vyriešiť.
Čo sa musí zlepšiť, aby sa neopakoval v jarnej časti rovnaký scenár?
Určite prístup, zlepšiť tréningovú dochádzku. Futbal je pre nich na možno piatom mieste v rebríčku. Minulý rok sa nám osvedčila kvalitná zimná príprava, čo sa následne odzrkadlilo aj na jar.
Trénujeme trikrát v týždni s tým, že v utorky a stredy máme veľmi slabú účasť. Z 21 hráčov príde desať, maximálne dvanásť.
Vy ste však načrtli, že to nie je len o hráčoch samotných.