ČADCA. Slávnostným galaprogramom s názvom „Ruža lelia, kvet sa rozvíja... už 70 rokov“ oslávil počas dvoch posledných novembrových dní jubileum klenot Kysúc, folklórny súbor Kysučan.
Patrí medzi najstaršie folklórne kolektívy na Slovensku, ktoré kontinuálne zachovávajú tradície a desaťročia rozdávajú radosť divákom doma i v zahraničí.
Jeho zakladateľ a prvý umelecký vedúci a choreograf, zanietený učiteľ a folklorista Peter Gančár v roku 1954, keď začal aktivizovať do súboru prvých chlapcov a dievčatá, netušil, že láska a vernosť k tradíciám, ktoré im vštepí, budú pokračovať vďaka jeho rovnako aktívnym a obetavým nasledovníkom aj v treťom tisícročí.
Večerné predstavenie bolo pre veľký záujem rozdelené do dvoch dní. V piatok si choreografie z rôznych regiónov a období užila široká verejnosť a v sobotu sa Kysučan predstavil v plnej kráse pozvaným hosťom, podporovateľom a bývalým členom súboru.
Žilinská župa udeľovala najvyššie ocenenia, osobnosťou kraja za rok 2024 sa stal Jaroslav Velička Čítajte Na pódiu sa vystriedali desiatky terajších aj bývalých členov, večerom sprevádzala moderátorka Katarína Borisová.
„V Kysučane to boli krásne časy,“ zaspomínal bývalý člen, huslista a vedúci ľudovej hudby Branislav Lariš.
„Stále mám v pamäti všetky tie zájazdy, ktoré sme spolu absolvovali po Slovensku aj v zahraničí, Francúzsku, Švajčiarsku, Izraeli. Všetky niečo priniesli a boli dobrým utužovákom súboru, samozrejme umeleckým,“ dodal s úsmevom huslista, ktorý teraz pôsobí v českom Olomouci a je čelom aj známej cimbálovky Frgál.
v Čadci folklór z celého Slovenska
Publikum v dvojhodinovom programe obdivovalo majstrovstvo hudobnej, speváckej i tanečnej zložky súboru. So zatajeným dychom sledovali vynikajúce a originálne choreografie a tematické programy prezentujúce tradície, piesne a tance kysuckého regiónu, ale aj tance ďalších regiónov Slovenska, Detvy, Podpoľania, Liptova, pochovávanie basy aj tance na zelenej lúke pri pasení kráv.
Sálou domu kultúry zneli píšťaly trombity, terajší aj bývalí členovia spolu spievali známe piesne o bielených košieľkách a vršečkoch.
„Chceli sme, aby si v programe každý našiel niečo svoje. Kto chce spomínať, nech si zaspomína, kto chce zažiť niečo nové, čo sme v poslednej dobe vytvorili, nech má tiež zážitok. Folklórny súbor Kysučan je viac ako 70 prepotených košelí, 70 zodratých krpcov, 70 odtancovaných vystúpení. Je to oveľa viac ako 70 priateľstiev a lások, a ďaleko viac ako 70 príbehov, ktoré členovia súboru naprieč generáciami spoločne zažili doma i v zahraničí,“ povedal vedúci tanečnej zložky, choreograf a dvorným krajčír súboru, umelecký vedúci súboru Rudolf Kužma.
Hýbali životom v meste. Čadca ocenila lekárku, odborníčku v gastronómii, výtvarníka, folkloristu aj bývalú učiteľku Čítajte Doplnil, že súbor vstúpil do života mnohých ľudí a veľa ľudí kráčalo po ceste spolu so súborom.
„Je to jedinečná chvíľa, ktorá by sa nestala, keby generácie tanečníkov, muzikantov, spevákov a inštrumentalistov nevenovali svoj voľný čas a energiu práve súborovej práci. Nič z toho by nebolo možné bez podpory chápavých rodín a kamarátov. Elán, obetavosť a zanietenie pre krásu folklóru prekonali mnoho prekážok,“ uviedol umelecký vedúci.
Generácia za generáciou
Folklórny súbor Kysučan založil učiteľ Peter Gančár na pôde obce Vysoká nad Kysucou. Jeho dynamický nestarnúci čardáš majú Kysučanci dodnes. Do súboru prichádzali postupne ďalšie výrazné osobnosti – Vladimír Šufliarsky, Ladislav a Nina Kopeckí, Amália a Pavol Kužmovci, Bartolomej a Eva Gernátovci, Ľubomír Síkora.
