Lacko Lacko Pecko, Lacko Lacko kapitán, kapitán je belasý. Je chorál, ktorý mu spievali fanúšikovia Slovana Bratislava. V belasom drese pôsobil úctyhodných 19 sezón, odohral takmer 500 zápasov a získal päť majstrovských titulov. Šiesty pridal v pozícii trénera.
Je legendou Slovana, vyrastal na Kysuciach. Po kariére sa stal trénerom, avšak posledné dva roky je už bez angažmánu. V súčasnosti vypomáha svojím kamarátom v kuchyni.
„Kým sme hrali futbal, žili sme si dobre. Na Slovensku sa však nedalo zabezpečiť. A ako tréner už vôbec nie. Môžem ísť na kávu, ale žeby som vyskakoval to nie,“ naznačil 56-ročný LADISLAV PECKO.
Keď ste sa v detstve naháňali, dokázali vás kamaráti chytiť?
Málokto. Vtedy bola taká doba, že okrem naháňania vonku nám toho veľa neostávalo. Naháňačka bola na Kysuciach najväčšia zábava. Rýchlosť sa nedá úplne natrénovať, mal som ju vrodenú. Dostal som ju do daru. Som rád, že sa mi to podarilo využiť.
Bývalý spoluhráč Radovan Vašík mi spomínal, že keď ste hrali proti sebe, zakaždým ste mu vraveli: „No čo, ideme sa naháňať?“ Podpichovali ste rád takto súperov?
Väčšinou iba tých, s ktorými som sa dobre poznal. Keď sme hrávali vážne zápasy, bol som koncentrovanejší. Rado hral za Inter, boli to derby zápasy. V Slovane sme vtedy mali skvelé mužstvo, tak aj takéto doberanie sme si mohli dovoliť. Potom bol aj futbal zábavnejší.
Deväťdesiate roky boli divoké. Aj vo futbale Čítajte Spoluhráči o vás hovorili, že ste boli rýchlejší ako lopta. Ako ste to vnímali?
Občas som bol rýchlejší ako lopta, inokedy mi vyčítali, že som taký rýchly, že nestihnú prísť ani do šestnástky, keď centrujem a nedá sa so mnou hrať. Bolo to v rámci srandy. Rýchlosť mi vo futbale veľmi pomohla.
Boli na Slovensku hráči, ktorí vám rýchlostne stíhali?
Príliš ich nebolo. Fero Halás z Nitry či Pišta Maixner boli veľmi rýchli futbalisti.
Ste rodákom z Krásna nad Kysucou. Ako si spomínate na svoje futbalové začiatky?
Futbal bol na každej dedine. A keď ste hrali futbal, tak ste na dedine niečo znamenali. V detstve som robil všetko, ale futbal bol vždy najdôležitejší, či už na ulici alebo na ihrisku. Za žiakov som začal hrávať v desiatich. Nedeľa bola vždy v znamení kostola a futbalu. Do kostola som nechodil, tak mi ostal len futbal. Ako dieťa som veľmi rád podával lopty a už aj hráči v Krásne boli pre mňa nedosiahnuteľní.
Kedy ste sa presunuli do Dolného Kubína?
V štrnástich som začal chodiť na strednú školu do Dolného Kubína, ale rok som ešte hrával za Krásno. Ďalšiu sezónu si ma už vybrali do Dolného Kubína. Býval som na internáte v Tvrdošíne a vlakom som chodil na tréningy i zápasy. Hrali sme druhú dorasteneckú ligu, tam sme sa spoznali aj s Dušanom Tittelom.
V rozhovore sa dočítate
- Keď Slovan zvíťazil v Hurbanove, domáci sa tešili. Ako je to možné,
- ako to dopadlo, keď sa na sústredení snažil piť zároveň s Jarom Timkom,
- hovorí o najväčšej sláve i úpadku futbalového Slovana
- prečo takmer celú kariéru hrával za Slovan a nikdy neprestúpil do zahraničia,
- ako sa z reprezentačného útočníka stal zrazu krajný obranca,
- na diskotéku nechodili hlavným vchodom a kamarátili sa aj s mafiánmi,
- keď končil kariéru, dlhovali mu tri milióny korún. Koľko mu napokon vyplatili,
- kde urobil chybu, keď so Slovanom získal titul ako tréner, ale Kmotrík ho vyhodil,
- čomu sa v súčasnosti venuje a na akú trénerskú ponuku stále čaká.
Tittel ako prvý odišiel do Slovana Bratislava a vy ste ho o rok neskôr nasledovali. Ako sa vám to podarilo?
Dolný Kubín v zime organizoval dorastenecké turnaje. Prvý rok som ho vynechal a radšej som išiel na brigádu zarobiť si nejaké peniaze. Keď som sa vrátil domov, zistil som, že Dušan odišiel do Slovana. Vtedy som si povedal, že budem makať a v ďalšom roku sa musím predať tiež. Podarilo sa mi to. Tréner Obert si nás vytiahol ako dvoch neznámych chlapcov z Oravy a Kysúc, ktorí sa napokon presadili vo veľkom Slovane.
Do Bratislavy ste prišli v sedemnástich. Bola to veľká zmena?
Prišiel som do tímu, kde bolo osem československých dorasteneckých reprezentantov. Pomohol mi tréner Obert a postupne som do tímu zapadol. Hoci úvodné dva mesiace, kým ma spoluhráči zobrali do partie boli náročné. Robili mi zle. Dali mi pocítiť, že som prišiel z Kysúc.
Ako napríklad?
