Od súťaženia si dala pauzu na celý rok. Najlepšia slovenská bikini fitneska ANETA TICHÁ sa po prestávke vrátila a sezónu odštartovala kráľovsky.
Začala už v polovici októbra na Tenerife na medzinárodnej súťaži, kde získala prvé miesto, vyhrala aj overall a nechýbala ani PRO karta.
O týždeň nato ovládla všetky kategórie v Opave a vo večerných hodinách dokonca nastúpila medzi profesionálkami, kde obsadila štvrté miesto. Z pódia však odchádzala s bolesťami a plačom.
Aj napriek tomu, že na amatérskej scéne je jednoznačnou špičkou, sa občas objavia názory, že s toľkými vstupenkami medzi profesionálov, ktoré má Tichá na konte, už nie je umenie vyhrávať medzi amatérmi. „Umenie je to stále, stále je to drina,“ reaguje.
Na prvej slovenskej pohárovej súťaži v Piešťanoch si už tradične odnášala zlato. Tá najdôležitejšia súťaž sa však uskutočnila v Košiciach a okrem zlata sa úspešne nominovala na majstrovstvá sveta, kde si môže svoj dvojnásobný titul majsterky sveta opäť obhájiť.
Ďalej sa dozviete
- prečo odchádzala z pódia s plačom,
- čo hovorí na to, že s toľkými PRO kartami vraj nie je umenie súťažiť na amatérskej scéne,
- prečo nemá pre ňu zmysel prestúpiť medzi profesionálne pretekárky.
Po ročnej pauze ste vstúpili do jesennej sezóny 2024 úspešne. Dá sa to vôbec nazvať, že ste mali pauzu?
Súťažná pauza ubehla veľmi rýchlo, rýchlejšie, než som očakávala. Prvý polrok sme sa zamerali viac na rozbehnutie metabolizmu, budovanie svalovej hmoty, teda na kvalitu svalového objemu.
Takže, samozrejme, stále som trénovala, stále dodržiavala stravu, ale po tých troch uplynulých sezónach, ktoré boli za mnou, som potrebovala, aby sa organizmus dostal naspäť. Nahnať tam trošku viac jedla, taktiež sa viac zamerať na oddych, regeneráciu zranení či kontraindikácií, ktoré ma trápili, či už s ramenom alebo hamstringom. Aby som mohla prísť do tejto ďalšej súťažnej sezóny zregenerovaná, ale aj s nejakým posunom a väčšou kvalitou.
Cítite, že vám súťažná pauza prospela?
Dúfam, že áno, túto časť roka som využila naplno, ako sa len dalo. Mala som silu, tréningy boli kvalitné, takže verím, že áno.
Aké to bolo vrátiť sa po roku opäť na fitnes pódiá?
Nástup do súťažnej prípravy bol popravde trochu náročnejší. Keďže som mala počas prvého polroka voľnejší režim, tak som sa musela opäť dostať na sto percent, čo bolo najmä z psychického hľadiska náročnejšie. Keď som sa zabehla, tak už to bolo super. Táto sezóna mi ubehla neskutočne rýchlo, aj keď, paradoxne, je najdlhšia, akú som zatiaľ absolvovala.

Nikdy nebola hlavná súťaž, teda majstrovstvá sveta tak neskoro, tesne pred Vianocami, a zároveň som nikdy tak skoro nezačínala. Sú to už dva súťažné mesiace a takmer polrok celkovej prípravy.
To je naozaj dlhá doba, aj keď zoberieme do úvahy, že takáto súťažná príprava je pre telo určite záťaž. Ako sa vraciate po sezóne do bežného fungovania?
Vždy záleží od sezóny, ale väčšinou postupne. Po poslednej súťaži je potrebný akýsi reset, teda vypnem od všetkých čísel, tréningy sú viac také pocitové, ale aj tak sa na ne vždy teším. Úplne voľno od tréningov či nejakého pohybu si nedávam.
Tentokrát prídem z majstrovstiev sveta rovno k štedrovečernému stolu, takže si asi viete predstaviť, ako to bude vyzerať. Určite si dám všetko, čo k Vianociam patrí. A potom zas nabehnem do dlhodobo udržateľného režimu, aby sme dodržali cieľ a následný progres, opäť nabrať nejaké svalstvo a absolvovať náš súťažný kolobeh.