Vo Veľkom Dome sme všetci ako jedna rodina, hovorí spevák obľúbenej supiny Miroslav Murčo

Z histórie Veľkého Domu (8 fotografií)

KYSUCE. Kam zavítajú, tam sa začne tá pravá šou. Niet asi jediného Kysučana, ktorý by nepoznal skupinu Veľký Dom.
Na koncertoch, oslavách, v tomto období aj mnohých vianočných večierkoch, vedia vyčarovať neopakovateľnú atmosféru plnú zábavy, pretkanú občasným vtipkovaním.

„Nie sme kapela, ktorá sa po koncerte zavrie za dvere šatne a nikoho k sebe nepustí, chráni sa ochrankou. My tých ľudí okolo seba máme, naopak, radi, zavtipkoval na začiatok nášho rozhovoru spevák Miro Murčo zvaný Hippo, ktorý niekedy svojím výzorom pripomínal speváka Axla Rose z Guns´n´Roses.
Teraz vyzerá štipku inak, no na pódiu je stále neprehliadnuteľný. Práve on porozprával, aké boli začiatky kapely, ako tento kysucký hudobný fenomén žije a pracuje.

Začali sme rozhovor, tak som spustil diktafón.

„To bude písomná forma však? Nie zvukový záznam. Ak by mi čisto náhodou ušiel nejaký neslušný výraz,“ Uistil sa neveriacky na mňa pozerajúc. Po prikývnutí sme sa konečne pustili do rozhovoru.

Súčasné zloženie skupiny Veľký dom s bubeníkom Samom Kožákom. (zdroj: archív VD.)

Na pódiu s ostatnými kolegami z kapely fungujete ako dobre zohratý a premazaný stroj. Aké ale boli začiatky skupiny Veľký Dom? Predsa, oslávili ste už viac ako tridsať rokov.

Kapely vznikajú a zanikajú stále, no v tom roku 1992 to nebolo také jednoduché. Internet neexistoval. Nám ako samoukom nemal kto ukázať, ako treba čo zahrať, aj nástroje sa ťažko zháňali. Na začiatku sme mali doslova hroznú aparatúru. Gitary bolo ťažké zohnať a stáli obrovské peniaze. Moju prvú gitaru mi kúpili rodičia z peňazí, ktoré mi šetrili do osemnástky. Stála deväťtisíc, no na tú dobu to boli obrovské peniaze, osemnásť rokov sa šetrilo.

No a ľudia boli viac hladní po tej muzike. My sme mali len skúšku a tam bolo aj dvadsať ľudí, čo sa pozeralo na to, ako brnkáme. Teraz sú ľudia akoby nespokojní úplne so všetkým. Frflú aj vtedy, keď prídu pred kulturák zadarmo na koncert nejakej slávnej kapely.

A hlavne sa nám vtedy chcelo, pozliezali sme sa, najskôr išli do Králika na pivo a potom na Malej scéne skúšali. Trávili sme tam dni, niekedy aj celé noci.

Aká bola tá tvoja prvá gitara a ktorá bola najobľúbenejšia? Koľko ich vlastne máš?

Teraz mám doma dvanásť gitár. Prvá bola tá, čo mi na ňu dali naši zo sporenia. Bola to kópia Fendery, no výborná gitara. Myslím, že kórejská. Volala sa Big tone. Ale mal som ju veľmi dlho. Po vojenčine som si popožičiaval peniaze a kúpil si Yamahu. Aj tá bola síce kórejská, no bola vyrobená z japonských a amerických komponentov. Vtedy nástroje mali ešte svoju kvalitu. Japonský originál stál vtedy 30-tisíc korún, táto stála o 12 tisíc menej.

Hippo v skúšobni s obľúbenou gitarou. (zdroj: Pavol Stolárik)

A pýtal si sa na najobľúbenejšiu? Les Paul Gibson. Mám dve originálne, štandardku aj tradicionálku. A veľmi dobre sa mi hrá na Fendere. Mal som mexickú, ktorú som predal, z Ameriky mi potom bratranec doniesol Fenderu de luxe.

Vráťme sa od teba späť ku kapele, k jej histórii. Na začiatku ste sa volali tuším Great House, potom zrazu Veľký dom.

Great House sme sa volali podľa ginu. Po vojne sa zmenila zostava, tak sme zmenili aj názov. Chceli sme slovenské, tak sme ten pôvodný poslovenčili a odvtedy sme Veľký Dom.

Prečítajte si Prečítajte si Betlehemské svetlo priviezli skauti vlakom, v Čadci takmer zhaslo. Svietiť bude aj hasičom v Zákopčí Čítajte 

A aj sme v takom veľkom dome skúšali. A nakoniec ten názov, aj keď nech je akýkoľvek, predsa len trochu sedí. V kapele sa prestriedalo toľko ľudí, že je to až obrovský domisko.

Aké boli hudobné štýly, ktorými ste si prešli od začiatkov?

Ja som bol zo začiatku čistý rocker, dokonca tvrdý metalista. No prišiel som do Čadce medzi riadnych pankáčov, Janka Tutku a Braňa Habasa. Ten sa potom začal venovať viac frajerke ako hudbe, tak sme sa rozišli. A do kapely sa vrátil Peter Kubica. Štýly sme skĺbili a začali hrať svoje pesničky.

Veľký dom v týždenníky Kysuce. (zdroj: Alojz Stráňava)

Začali sme hrávať po dedinských festivaloch, ktoré vtedy na Kysuciach leteli. Aj my sme zorganizovali koncert a ľudia prišli. Aj na takých amatérov, ako sme boli my. A bavilo ich to.

Asi si málokto pamätá, no ako kapela sme nahrali deväť albumov vlastnej tvorby, rockovej a punkovej. Je to už pätnásť rokov dozadu.

Kde nastal ten zlom, že ste prešli od vlastnej autorskej tvorby k prevzatým piesňam?

Už predtým sme zahrali občas niečo prevzaté. No na vlastných koncertoch sa nedalo zarobiť, tak sme ich hrávali stále častejšie a ľudia sa zabávali.
Všetko stálo veľa peňazí, nástroje, nahrávanie, do muziky bolo treba stále investovať. A pravdu povediac, zarábať sme začali až vtedy, keď sme začali hrávať v bare 501. Keď sme dali nejakú prevzatú známu slovenskú, bol plný parket, ľudia spievali. Tak sme postupne pridávali, až nás to prevalcovalo.

Miro Murčo sa podobal na Axla z Guns´n´Roses. (zdroj: fotomontáž P.Stolárik)

A menili sa aj ľudia v kapele, ktorí sa už potom nechceli učiť tú našu vlastnú tvorbu. To bol ďalší dôvod. Z našej tvorby už teraz hrávame len Vyznanie. Ale tie naše pôvodné máme na Spotify. Odtiaľ sa ich pomaly učí aj náš nový bubeník (nepíš to tam, ale je ozaj dobrý). Tak uvidíme, možno raz opäť príde čas.

Tak prezraď, kde sa teda dá počuť pôvodná tvorba kapely? Vraj to bol darček?
Áno, dcéra mi k mojej druhej dvadsaťpäťke venovala taký darček, že naše prvé tri albumy uložila na internet a štvrtý je na ceste. Takže na Spotify môžu nájsť Veľký Dom. Chceli by sme nahrať aj ďalšie dve-tri pesničky, ktoré by sme tam uložili. Na album to nevidím, ľudia si kúpia len to, čo verklíkujú rádiá. Ale máme v Čadci výborné nahrávacie štúdio. Tak keď bude niečo nové, dáme určite vedieť.

Veľký Dom je na Kysuciach pojem, ľudia ťa určite spoznávajú aj mimo pódia. Ako znášaš takúto slávu?

Mne to nevadí, ale žena s tým má väčší problém. Hlavne, keď ma stretnú napríklad v Lidli nejaké, poviem fanynky, pýtajú sa, kedy hráme, dajú objatie. Najskôr pohľad a potom otázka. „Kto to bol?“ Občas aj buchnát padne. A pritom niekedy ozaj neviem, kto to je. Ale už som si zvykol. Ale na druhej strane ma to poteší.

Aj také milé veci sa stávajú, keď prídem niekam do obchodu a predavačka povie: „Pán je z Veľkého domu, dáme zľavu“.

Možno by čitateľov zaujímal nejaký zážitok, ktorý nikdy z hlavy nedostaneš.
Zážitkov je veľmi veľa, no menej z nich je publikovateľných. Ako spievajúcemu gitaristovi sa mi už dávno páčilo, keď na Malú scénu niekedy chodili na skúšky ľudia, naučili sa naše texty a potom ich na koncertoch s nami spievali. Aj teraz ma teší, keď s nami spievajú Vyznanie.

A povedzme si, že aj tebe, ako spievajúcemu gitaristovi dobre padne, keď ľudia spievajú refrén.

Kokoooos... A si vezmi, keď hráme celú noc. Keď už nevládzem, tak vyhľadám najznámejšie pesničky.

Oni spievajú a ja sa snažím nejak dať dokopy hrdlo a hlasivky. Keď to stále nejde, dáme refrén ešte raz. Ale to je tá výhoda živej hudby. Keď majú skupiny miesto bubeníka len elektronický podklad, veľmi ťažko zopakujú refrén. („Preto sú slávni, že žijú s publikom. Vedia prispôsobiť piesne, aby sa ľudia bavili, sem-tam prihodia vtip,“ prihodila k rozhovoru Mirova žena Marcela.)

Máte za sebou už viac ako tri dekády. Niektorí muzikanti chcú spievať v Carnegie Hall, niektorí chcú vypredať Wembley, tí československí O2 arénu. Akú métu si stanovil Veľký Dom?

No nahrať tie tri-štyri spomínané pesničky. A skúsiť ich pretlačiť do médií. Ale v tom mi nepomôžeš, v novinách sa to zahrať nedá (smiech). Skúšali sme rádiá, no kapela z Čadce má minimálnu šancu uspieť.

Regionálne Rádio Nitra, rádio Rebecca, tí nás občas zahrali. Ale Expres, Funradio? Ani náhodou. A možno motyka vystrelí.

Mohlo by vás zaujať Mohlo by vás zaujať Bez dlhov, jednotka v hospodárení aj transparentnosti. Ekonomický tiger Slovenska má za sebou ďalší úspešný rok Čítajte 

Pri koncertoch veľa nečakáme, sme realisti, ale je to aj riadny zaberák. V lete, keď je dobrý týždeň, hráme štvrtok, piatok, sobotu aj nedeľu.
A to dva ďalšie dni som doslova taký unavený, že keď zavriem oči, nadávam, ako nemôžem zaspať.

Ako vychádzate medzi sebou? Aký je Veľký Dom partia?

Toto je veľmi dôležité, nájsť nielen profesionálov a dobrých muzikantov, ale musia si sadnúť aj ľudsky. Veľký dom je ako jedna rodina. Oslavujeme spolu, rozumieme si a veľmi sa teším z tejto zostavy.

Legenda kapely Janko Tutka sa už na staršie kolená venuje viac rodine, v hre na bicích ho nahradil mladý talentovaný Samo Kožák. Na basu hrá excelentný bývalý člen Troch grošov Dano Šteiniger, gitaru má v rukách Rasťo Mozolík a za mikrofón sa občas postaví Zuzka Zuzčáková Gacíková.

Zostava Veľkého Domu s Jánom Tutkom a Zuzanou Zuzčákovovu Gacíkovou. (zdroj: archív VD.)

Muzika je pre nás všetkých vášeň. A ja, pokiaľ budem fyzicky zvládať, budem hrať. Aj keď manželka má nervy, že často nie som doma, pre mňa je hudba úplný reset hlavy. Niekedy je toho ozaj moc, už mám toho dosť, ale keď dlhšie nehrám, chýba mi to.

Občas mám pocit, že ľuďom chýba vďačnosť. Aj muzikantov si niekedy vážili viac. Dokáže ma doslova nas..., keď nejaký opitý príde a začne mudrovať, dokonca sa vyhrážať, ak mu nezahráme. Pritom zohrať tú kapelu tak, aby dokázali spolu hrať a aby to ladilo, je nesmierne ťažké.

To si ľudia neuvedomujú. Oni si len doma pustia pesničku. Ale čo je za tým nacvičiť to, vokály, aranžmány, bicie, gitary, to si nikto neuvedomuje. Keď to už vieš, je to brnkačka. No kým sa to naučíš, stojí to veľmi veľa času a energie.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Legendárny Pavol Kužma vyrozprával príbeh o svojej mladosti: Pudžeš do baňe, gvaril mi očec Čítajte 

Poďakujem za rozhovor a obohatený o nové informácie odchádzam od Hippa, ako ho volajú v kapele, v dobrej nálade. V ruksaku okrem diktafónu nesiem aj jablká, ktorými ma nabalila jeho mama. Ak budete chcieť kapelu zažiť na vlastné uši a oči, tak máte možnosť v ľadovom mestečku v Čadci 23. decembra večer.

Spomienky zakladajúceho člena skupiny Veľký Dom Petra Kubicu

O niekoľko spomienok na začiatky skupiny sme požiadali aj zakladajúceho člena skupiny Petra Kubicu. Teraz už básnik, spisovateľ (napísal 35 kníh pre deti), textár, publicista a prekladateľ, ktorý miluje beh a v minulom roku zabehol vzdialenosť rovnú polomeru zemegule, sa tejto úlohy zhostil veľmi zodpovedne. Veď posúďte sami.

Mal som to šťastie chodiť na strednú školu v časoch rockových. Po roku 89 sa na Kysuciach roztrhlo vrece najčastejšie s garážovými a pivničnými skupinami, a tak som im začal písať texty, chodiť na ich skúšky a koncerty. Až som si so spolužiakmi založil prvú vlastnú skupinu. Volala sa Realita a skôr ako začala, tak vlastne skončila.

Pater Kubica v časoch Veľkého Domu. (zdroj: archív Kysuce)

V roku 1992 začali letné prázdniny a každý z členov sa venoval viac im ako hudbe. A práve v júli 92 sme s kysuckým Whiskym založili skupinu. On spieval a bubnoval, ja som hral na gitary, basovú aj sólovú. Chvíľu sa nám zdalo, že by to mohlo fungovať aj takto, ale samozrejme sme sa obzerali po ďalších spoluhráčoch.
Z Whiskyho – Jána Tutku, môjho rovesníka z toho istého sídliska Žarec ako ja, sa stal prvý bubeník našej skupiny, ktorú sme pomenovali po známom londýnskom gine – Great House. Ani neviem, ako sa mu dostala do rúk táto fľaša, ale jednoducho nás oslovila a jej názov sme si osvojili.

Na jeseň 92 prichádza mladší gitarista Braňo Habas, ktorý sa až nápadne podobal na Slasha z Guns´n´Roses a táto skupina nás ovplyvňovala aj ďalej. Nielen hudobne, ale aj vizuálne.

Pesničky sme mali od začiatku vlastné. Ja som robil texty aj hudbu. V šestnástich sme chceli zmeniť svet a revoltovali sme proti všetkému. Hrávali sme na Obchodnej akadémii, ktorú som navštevoval a v tých časoch som do školy často chodieval iba s gitarou.

Týmto by som chcel poďakovať za trpezlivosť všetkým mojim vtedajším pedagógom. Keďže Braňo mal vlastnú gitaru, tak som automaticky prešiel na basgitaru a boli sme trojka, ktorá sa onedlho rozšírila o ďalších dvoch členov. Opäť našich rovesníkov – basgitaru po mne prebral Jožko Kulla z Milošovej, ktorý je, žiaľ, už v rockovom nebi, a mikrofónu sa zhostil Janko Ľuptovec z Korcháňa.

A v tejto zostave sme mali aj prvý koncert skupiny Great House. Dátum som zvolil taký, že sa nedal zabudnúť ani po tridsiatich rokoch. Bolo to 3. 3. 1993. Aj miesto bolo historické. V dnešnej budove Kysuckého múzea.

V mojich časoch to bola totiž budova Obchodnej akadémie. Na poschodí bol internát, dole učebne a úplne v pivnici telocvičňa. A tam sme to odpálili za prítomnosti našich fanúšikov, kamarátok a kamarátov a na tomto mieste musím spomenúť, že sme nikdy nemali núdzu o našich priaznivcov, na ktorých oddanosť sa nedá zabudnúť. Chodievali na naše koncerty, nech sme hrali kdekoľvek, trávili s nami voľný čas, chodievali na naše skúšky – najmä keď sme hrávali na Malej scéne Palárikovho domu. Tam to fungovalo ako každý deň otvorených dverí. Vždy niekto prišiel, popočúval, posedel, potom sme odbehli do Králika na pivo a zase sa vrátili.

Ale to som predbehol dôležitý a dramatický moment. Skupina sa začala deliť a priznávam, že som k tomu zásadnou mierou prispel ja. Kým niektorých ťahala viac rocková hudba, ja aj s basgitaristom sme boli divokejší, a tak sme sa od Great Housu odtrhli a založili punkovú skupinu Spálený reproduktor.

Hrávali sme na Milošovej v krčme Fackáreň, bolo to v jej pivnici, a občas, keď tam narážali nový sud piva, tak došlo k nehode a my sme skončili s pivnou sprchou. Až neskôr som sa dozvedel, že existujú aj pivné kúpele, no vtedy nám to vôbec nevadilo, a tak sme trápili struny ďalej.

Prečítajte si Prečítajte si Chirurgické oddelenie aj JIS-ka Kysuckej nemocnice dostali modernú tvár 21. storočia Čítajte 

Great House ostal pri svojom názve najmä preto, lebo sa mi zdalo fér, ak v ňom ostala pôvodná väčšina, čiže Janko Tutka a Braňo Habas. Spevák Janko Ľuptovec to zabalil a mňa to mrzí dodnes, lebo jeho hlas bol fantastický. Zároveň si názov kapely poslovenčili a bol z toho Veľký dom. Ale po rokoch si uvedomujem, že ten názov bol priam osudový, lebo skupina začala hrávať v skutočnom čadčianskom Veľkom dome, presnejšie v jeho pivnici.

Len starí Čadčania by vám dnes vedeli ukázať, kde stával tzv. Veľký dom. Dnes je už dávno zbúraný a na jeho mieste stojí železničná budova. Vtedy to bol ale bytový dom, z ktorého pochádzal práve Braňo.

A tu sa už na scéne objavuje spojivko, ktoré tú skupinu udržalo celých 30 rokov. K chalanom sa pridáva o dva roky starší Hippo, ktorý sa až nápadne podobal na speváka Guns´n´Roses Axla, dokonca mal rovnaké dlhé vlasy a povestnú šatku. Ale nechcel sa pustiť gitary a iba spievať, a tak sa neodmysliteľnou tvárou Veľkého Domu stal Miro Murčo, ktorý v zlom i dobrom vedie hudobníkov od akordu k akordu, od melódie k melódii a rozdáva radosť z počutého.

Patrí mu moja veľká vďaka, že aj po tých ro(c)koch stále hrajú a ja, ako náhodný poslucháč či návštevník nejedného ich vystúpenia len spomínam na všetko, čo sme spolu zažili. Pretože – a to som nepovedal – som sa v roku 94 vrátil naspäť do Veľkého Domu a spolu s Hippom sme zložili toľko piesní, on hudbu a ja texty, že je škoda, že nie sú zachytené, nahrané.

Vtedajšiu najväčšiu hitovku skupiny – Červenú ružu však zložil Mirec sám bezo mňa, ale na akýsi nájdený text v skúšobni. Až keď som bol v júni 94 na ich koncerte ešte ako návštevník, tak som spoznal svoj text. Áno, bolo to predurčenie k tomu, že sa máme spojiť a spoločne tvoriť.

Možno aj trochu Veľkému Domu vyčítam, že namiesto vlastných piesní prešli k prevzatým. Ten potenciál v nich bol a verím, že stále je.

Vždy mám taký zvláštny pocit, ak vidím ich meno na plagáte, ak viem, že niekde vystupujú a ak sa mi pošťastí si ich aj vypočuť. Oživujú sa mi silné spomienky na svoje rockové časy, ktoré som ukončil v roku 1997, keď som začal študovať germanistiku v Prešove a nevedel som spojiť dokopy prácu, štúdium a hudbu.

Dodnes mi to je ľúto, ale musel som sa rozhodnúť. A keď vidím, že kapela funguje, tak to asi tak malo byť. Nejdem vymenúvať všetkých, ktorí prešli touto skupinou, to skôr prináleží jej kapelníkovi Mirkovi Murčovi. Občas sa, najmä pri dlhých behoch, prichytím, že sa mi zrazu objaví v mysli hudobný úryvok či časť textu z čias môjho pôsobenia vo Veľkom Dome. Takže sa možno raz aj dožijem toho, že sa skupina vráti k vlastnej tvorbe.

Po rokoch som sa s kapelou stretol zase literárne. Hrávali na podujatiach, kde sa prezentovali nové kni-hy – aj tie moje, a dokonca som ich spojil so skvelou speváčkou Jankou Holeštiakovou z Martina a vznikol z toho projekt Kysuckej muziky.

A keďže by som vo svojom nesúrodom rozprávaní mohol pokračovať ešte hodiny a pridávať spomienku za spomienkou, tak radšej prestanem, lebo kto by to všetko čítal?

Najdôležitejšie predsa bolo, že sme to zažili. Boli to pre mňa naj-krajšie rockové časy a nič ich nedokáže vymazať. Ďakujem, chalani, dorockovania!
Peter Kubica

Vianočné tipy a recepty:

• Vianočné darčeky: pre mamu, pre otca, pre deti, pre babku, pre dedka, pre teenagerov
• Vianočné recepty: štedrá večera, medovníky, plnené oriešky, vanilkové rožky, medové rezy, vianočné koláče
• Vianočné filmy: TV program, romantické, komédie, rozprávky a animáky
• Vianočné pesničky: koledy, hity, texty
• Vianočné priania a vinše a obrázky na stiahnutie
• Vianočné trhy: v Bratislave, Košiciach, Prešove, Žiline, Trnave, Martine, Trenčíne, Poprade
• Vianočné dekorácie: ako zabaliť darčeky ekologicky, trendy v roku 2024, ako vyzdobiť stromček
• Naj roka 2024: knihy roka, najlepšie filmy, najlepšie rozprávky, najlepšie seriály
• Aké bude počasie na Vianoce