Zástupcov spaľovne nebezpečného odpadu na Kysuciach ľudia vypískali, chcú proti nej tvrdo bojovať

KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Búrlivá atmosféra, pískanie, bučanie, šomranie aj nadávky. To boli najviac používané prejavy ľudí na stretnutí so zástupcami spoločnosti FCC, prevádzkujúcej spaľovňu nebezpečného odpadu v Kysuckom Novom Meste. Boj za zrušenie spaľovne na Dolných Kysuciach tak pokračuje.

Do spaľovne chcú po novom namontovať vysokofrekvenčný mikrovlnný generátor. Toto zariadenie by hygienizovalo 800 ton nemocničného odpadu ročne.

Podmienkou však bolo verejné prerokovanie zámeru s obyvateľmi mesta. Tí však o tom nechcú ani počuť, spaľovňu by najradšej úplne zrušili.

Svoj postoj voči spaľovni prejavili v utorok 17. decembra v miestnom dome kultúry takmer dve stovky ľudí na prerokovaní umiestnenia technológie na spracovanie a dekontamináciu zdravotníckeho odpadu. Odpad by sa tak mal zbaviť infekčnosti a mal by sa znížiť jeho objem.

Nie je predmetom prejednávania

Kým prevádzkový riaditeľ FCC Petr Marek vysvetľoval, aké zariadenie chcú nainštalovať, ľudia chceli počuť aj odpovede na otázky o spaľovní, na ktoré doteraz odpoveď nedostali. Ani na tomto stretnutí sa však nedočkali. Z úst riaditeľa znela len fráza, že okrem témy hygienizácie nebude na otázky odpovedať.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Trasa pre vlky, medvede aj rysy je hotová. Stavbu zeleného mosta vo Svrčinovci ukončili, mešká takmer rok Čítajte 

„Zákon o posúdení vplyvov na životné prostredie presne stanovuje, aký je zámer, a ako sa má prejednávať. Autokláva strerilizácia nemá žiadne prepojenie so spaľovňou, preto nie je predmetom jednania,“ odpovedal prevádzkový riaditeľ FCC na väčšinu otázok a dodal, že takýto upravený odpad nie je určený na spaľovanie a má byť po hygienizácii odvezený mimo Kysucké Nové Mesto

Starú technológiu odmietajú

Napriek tomu sa za mikrofón v diskusii postavil Peter Janík z Občianskej iniciatívy KNM, ktorá už 15 rokov bojuje proti spaľovni. Spoločne s ďalšími rečníkmi argumentovali, že okresu Kysucké Nové Mesto patrí popredné miesto v úmrtí pacientov s onkologickými ochoreniami. Vinia za to znečistenie ovzdušia, ktoré produkuje spaľovňa v obytnej zóne aj jej umiestnenie v kotline s častými inverziami.

„Nefunguje im monitoring, nefunguje im softvér na meranie emisií, ich technológia má 35 rokov. Podľa zákony by mali mať najlepšiu dostupnú technológiu. Sedemnásť rokov sa vyhýbajú posúdeniu vplyvov na životné prostredie na spaľovňu. Právnici z Via iuris nám potvrdili, že FCC má povinnosť dať posúdiť starú časť spaľovacej a filtračnej technológiepri prestavbe a rozšírení prevádzky,“ povedal.

Ďalší nedostatok sa navyše podľa občianskej iniciatívy týka technologickej stránky prevádzky. Poukazujú na vypínanie filtrov, spaľovanie pri nižších teplotách ako sú tie stanovené, alebo napríklad na zastarané technológie.

Chýbali zástupcovia štátnej správy

Tlak chcú petíciou vyvinúť aj na ministerstvo životného prostredia, ktorého zástupcovia na stretnutí chýbali, rovnako chýbala aj inšpekcia životného prostredia.

Mohlo by vás zaujať Mohlo by vás zaujať Tri chleby, tri polazničky, na štedrovečernom stole nesmeli chýbať tri najkrajšie zemiaky Čítajte 

„Mrzí ma, že neprišiel nikto z ministerstva ani z Úradu verejného zdravotníctva, budeme musieť bojovať sami,“ povedal primátor Kysuckého Nového Mesta Marián Mihalda s tým, že radnica vyvinie iniciatívu na zorganizovanie stretnutia ľudí so zástupcami prevádzkovateľa spaľovne, ktoré by sa netýkalo len hygienizačného zariadenia, ale celkovo prevádzky spaľovne.

Členka petičného výboru proti spaľovni Ľudmila Mušková uviedla, že kapacita spaľovne v Kysuckom Novom Meste je stále maximálne 1 500 ton nebezpečného dopadu ročne, čo je pre prevádzkovateľa veľmi výhodné.

„Žiaľ, spaľovňa je pri takomto množstve odpadu kontrolovaná len raz do roka a aj tieto kontroly sú vždy dopredu nahlásené, je to pre majiteľov spaľovne takto výhodné, preto nechcú zvýšiť kapacitu, aby nebolo viac kontrol,“ povedala svoj názor.

Uviedla tiež, že za posledných 15 rokov vykonalaInšpekcia životného prostredia 20 kontrol. V ôsmich prípadoch uložila pokutu. Zistila porušenie zákona o ovzduší, prekročenie povoleného limitu pre dioxíny, oxid uhoľnatý, či ortuť.

„Záznamy o pokutách svedčia o prekračovaní limitov exhalátov. V roku 2021 furány a dioxíny zvýšené o sto percent, o dva roky neskôr to bolo dokonca o tristo percent, päťnásobné prekročenie hodnoty ortuti v roku 2017, nesprávne výpočty emisií,“ doplnila Mušková s tým, že všetky tieto záznamy vyvolávajú v ľuďoch nedôveru k spôsobu prevádzkovania spaľovne.

Žiadajú tak ministerstvo o zamietavé stanovisko na rozšírenie aj o zrušenie spaľovne nebezpečného odpadu.

Ľudia z Dolných Kysúc spísali aj petíciu za úplné zrušenie spaľovne nebezpečných odpadov. Podporilo ju viac ako 11-tisíc ľudí. Petičný výbor ju odovzdal v utorok 10. decembra na ministerstvo životného prostredia.

FCC kritiku odmieta

Manažérka komunikácie spoločnosti FCC Slovensko Zuzana Krenyitzká kritiku odmieta, protestovanie občanov považuje za neopodstatnené. Spaľovňa podľa nej disponuje potrebnými licenciami, využíva moderné technológie z hľadiska ochrany ovzdušia i ostatných zložiek životného prostredia v súlade s európskou smernicou o spaľovaní odpadov. Podotkla, že komunikácia s občanmi Kysuckého Nového Mesta je a vždy bola ústretová a transparentná.

Prečítajte si Prečítajte si Najlepšie mesto i top dedina, úspechy v športe i vo vede. Prečo je na Kysuciach dobre? Čítajte 

"Dôkazom je napríklad deň otvorených dverí, ktorý sme organizovali už niekoľkokrát. On-line monitoring meraných emisií, kde mohli občania priamo v čase sledovať namerané hodnoty emisií, ako aj verejne dostupný mesačný a ročný protokol meraných emisií. Zároveň vždy spolupracujeme s orgánmi a úradmi, ktoré u nás vykonávajú pravidelné alebo náhodné kontroly a prešetrujú prípadné podnety," skonštatovala.

Prevádzkovateľ spaľovne v Kysuckom Novom Meste čaká na súhlas ministerstva, aby mohol do spaľovne zariadenie na hygienizáciu nemocničného odpadu umiestniť. Verejné prejednávanie považuje za skončené, ministerstvo životného prostredia tak vraj nemá dôvod zamietnuť to.

Dôvodom je zrejme aj to, že Slovensko musí do roku 2030 zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie na 60 % a do roku 2035 znížiť mieru skládkovania komunálneho odpadu na menej ako 10 %.

Odporúčajú recyklovať, nie spaľovať

S tým ale nesúhlasia ekológovia. Podľa štúdie českej organizácie Arnika, ktorá sa dlhodobo zaoberá recykláciou a likvidáciou odpadov, sú spaľovne výrazným zdrojom znečistenia ovzdušia dioxínmi či furánmi. A to aj napriek prísnym emisným limitám.

„Ako môžu byť pod kontrolou napríklad emisie dioxínov alebo ortuti merané iba dva dni v roku,“ spomenul vedúci programu Toxické látky a odpady spolku Arnika Jindřich Petrlík. Arnika tiež upozorňuje na to, že ani spaľovne sa kvôli veľkej kapacite bez vlastných skládok nezaobídu.

Ako uvádza stránka ministerstva životného prostredia, podľa vicepremiéra a ministra životného prostredia stále platí, že Slovensko urgentne potrebuje približne tri vysokokapacitné moderné spaľovne odpadov, a to aj vzhľadom na európsku legislatívu, podľa ktorej nebude možné po roku 2035 skládkovať viac ako 10 % komunálnych odpadov.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Vo Veľkom Dome sme všetci ako jedna rodina, hovorí spevák obľúbenej supiny Miroslav Murčo Čítajte