Tri chleby, tri polazničky, na štedrovečernom stole nesmeli chýbať tri najkrajšie zemiaky

KYSUCE. Na Kysuciach sa Štedrý deň až do polovice 20. storočia (prípadne aj neskôr) pomenúval Viľija, respektíve Na Viľiju. Ide o skomoleninu latinského slova Vigilia (bdenie), ktorým sa označoval predvečer významného sviatku. O vianočných zvykoch našich predkov prezradil viac Alojz Kontrik, etnológ Kysuckého múzea.

V tento deň sa vykonával celý rad magických úkonov, pomocou ktorých sa dali určiť najhlavnejšie a najdôležitejšie udalosti v nasledujúcom roku. Veštilo sa zdravie rodiny a jej jednotlivých členov, svadba alebo úmrtie, veľkosť úrody, prírastok dobytka či znáška vajec.

Aj každodenné práce sa vykonávali podľa tradíciou predpísaných pravidiel, aby sa zabezpečila všeobecná prosperita. Veľký význam sa pripisoval použitiu posvätných byliniek, ale aj príprave štedrovečerných jedál.

Upiekli tri bochníky

Ráno sa v niektorých dedinách piekli koláče – vdolky z kysnutého cesta. Boli to veľké buchty, ktoré sa plnili tvarohom alebo lekvárom a na pekáč sa ich obvykle zmestilo len šesť. Boli určené pre návštevníkov a koledníkov.

Upiekli sa aj tri bochníky chleba, do ktorých sa dával cesnak ako ochrana pred zlom a petržlen ako ochrana pred bosorkami. Jeden bochník predstavoval gazdu, druhý gazdinú a tretí slúžku. Kým gazdiná a slúžka sa mohli zjesť, gazda ostával na stole až do Troch kráľov. Bol symbolom dobrej úrody.

5. Štedrovečerný stôl v Kysuckom múzeu v Čadci (zdroj: Kysucké múzeum)

Gazdiná už od skorého rána pripravovala aj ďalšie pokrmy štedrovečernej hostiny, ktorými sa mal zabezpečiť dostatok dopestovaných plodín aj v nasledujúcom roku: kapustnicu, jedlá zo strukovín, medom osladenú krupicovú (Ježiškovu) kašu, makové šúľance či rezance.

Niekde až tri polazničky

Významnú úlohu vo vianočnej obradovosti zohrávalo prinesenie vianočného stromčeka – vrcholčeka jedle (polaznička, polaznicka, položnička), ktorý symbolizoval šťastie a začiatok nového života.

V predvečer Štedrého dňa ho priniesol gazda do izby, v ktorej sa zhaslo svetlo. Potom ho obsypával obilím, aby Pán Boh dal domácim toľko kôp obilia v budúcom roku, koľko spadlo zrniek na zem. Stromček sa pôvodne vešal nad stolom v rohu miestnosti špičkou nadol. Neskôr visel hore vrcholcom, upevnený na háku a nezdobený.

V medzivojnovom období už stál na lavici a zdobil sa jablkami, orechmi a slamenými ozdobami, od polovice 20. storočia aj dekoráciami z farebného papiera. Orechy sa obaľovali aj do pozlátka (staniolu) alebo sa obielili vápnom. Nesmeli chýbať voskové sviečky.

Až v medzivojnovom období (v chudobnejších rodinách až po 2. svetovej vojne) sa rozšírili doma vyrobené salónky, kolekcie a kupované sklenené ozdoby – banky. V niektorých rodinách mávali polazničky až tri – vyzdobená patrila do izby, nezdobené sa zapichli do hnoja a zaniesli do maštale, aby sa zabezpečila dobrá úroda a rozmnoženie dobytka. Súčasťou vianočnej výzdoby v jednotlivých príbytkoch na Kysuciach boli betlehemy vyrezávané z dreva, prípadne papierové.

Návštevy i požičiavanie boli zakázané

K Štedrému dňu ako poslednému dňu v advente sa viazal prísny pôst. Hlavne dievky nejedli až do večere a modlili sa, aby dostali dobrého muža. Ak im do Štedrého dňa vykvitla čerešňová halúzka, ktorú dali do džbánu s vodou na Ondreja (30. novembra), mali sa vydať.

6. Vianoce v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke. (zdroj: Kysucké múzeum)

V tento deň boli zakázané návštevy i požičiavanie akýchkoľvek vecí. Verilo sa, že napríklad suseda je bosorka, ak si prišla čokoľvek požičať (najmä soľ), a prostredníctvom požičaných predmetov sa snaží rodine odobrať hospodársky úžitok. Ak predsa len prišiel ráno do domu nejaký návštevník, a to muž v huni, bolo to znamenie, že všetci budú zdraví. Ak prišiel v kožuchu, veštilo to tuhú zimu.

V prípade, že by v tento deň niekto volal druhého na pole alebo do stajne, volaný mal do roka zamrznúť. Pred začiatkom večere nesmeli byť v izbe zavesené odevy, aby sa niekto z rodiny do roka neobesil, prípadne to veštilo nepokojný celý rok. V niektorých obciach sa domáci umývali vodou v putni, v ktorej boli nasypané drobné peniaze. Potom ich dali na štedrovečerný stôl, aby ich v nadchádzajúcom roku mali dostatok.

Čakali na prvú hviezdu

Zvláštna pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola. Zúčastňovali sa toho všetci rodinní príslušníci, ktorí pod stôl i na lavicu kládli slamu ako symbol narodenia Ježiša na slame (pôvodne slama symbolizovala dobrú úrodu a spájala sa s kultom mŕtvych predkov).

4. Betlehem z kukuričného šúpolia od Janky Latkovej, zo zbierok Kysuckého múzea v Čadci. (zdroj: Kysucké múzeum)

Nohy stola sa obkrútili reťazou alebo sa obmotali povrazom, čo malo symbolizovať rodinnú uzavretosť a jej vzájomnú súdržnosť. K stolu sa položila maselnička, do ktorej sa počas večere odložil kúsok z každého jedla a napokon i zvyšky od večere, aby sa na budúci rok zabezpečil dostatok potravy.

Na stôl sa položil chlieb, med, oblátky, ktoré stelesňovali telo Ježiša Krista, orechy a jablká, ktoré mali zabezpečiť pevné zdravie. Nesmeli chýbať tri najkrajšie zemiaky, prípadne ovos či kapusta, ktoré sa na jar zasadili, aby sa zaistila ich dobrá úroda.

Večera sa začínala po vyjdení prvej hviezdy spoločnou modlitbou. Gazdiná každému členovi rodiny urobila na čelo medom krížik, aby boli všetci sladkí a dobrí ako med, a aby bol taký aj celý nasledujúci rok. Nasledovala konzumácia oblátok s medom, po ktorých sa podávala kapustnica, hrachová, slivková či hrušková polievka, krupicová kaša, šúľance (alebo rezance) s makom a kapusta so zemiakmi.

Za každého člena rodiny sa na stole zapálila sviečka. Podľa toho, do ktorej strany sa vychýlil jej plameň, sa určovalo, či niekto zomrie (napríklad ak sa vychýlil smerom k cintorínu). Zdravie alebo prípadné úmrtie sa veštilo aj podľa orechového jadra či rozkrojeného jablka.

Kury posypali hrachom

Počas večere sa od štedrovečerného stola neodchádzalo, iba pri jedení hrachovej polievky zvyčajne niektorá mladá žena z rodiny išla posypať kury hrachom. Pri tom hovorila: „Gazdiná, ja vám ty kury pozabíjam.“ Gazdiná odpovedala: „Nezabíjaj ich, ony budú niesť vajca.“ Toto sa opakovalo trikrát.

Nakoniec žena posypala sliepky hrachom, aby niesli toľko vajec, koľko bolo hrachu. Večera sa končila modlitbou a spevom nábožných vianočných piesní. Vzápätí dievky pozametali izbu a smeti vysypali na hnoj.

Postavili sa na ne, nad hlavu si dali riečicu a počúvali, z ktorej strany zašteká pes. Odtiaľ mali mať ženícha. Niekedy sa k ich vešteniu pridala aj gazdiná s deťmi, ktoré podľa počutých zvukov veštili nadchádzajúcu svadbu alebo úmrtie. Odkiaľ počuli buchot, tam mal niekto zomrieť, odkiaľ zaznievala hudba, tam mala byť svadba.

Koledovali s kúskom chleba alebo koláča

K štedrovečerným obyčajom neodmysliteľne patrilo koledovanie – chodenie po spievaní. Obrad koledovania mal formu obchôdzky, pri ktorej koľadníci obchádzali domy a prostriedkami tradičnej symboliky želali všeobecnú prosperitu. Ich spev niekedy sprevádzala harmonika.

6. Vianoce v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke. (zdroj: Kysucké múzeum)

V niektorých obciach na Kysuciach si koľadníci museli vziať z domu kúsok chleba alebo koláča. V prvom dome ho zanechali a vymenili za iný. Takto pokračovali, až kým sa nevrátili domov s krajcom chleba alebo koláčom z posledného navštíveného obydlia, aby si aj týmto spôsobom zabezpečili dobrú úrodu. Súčasne to možno vnímať ako obrad vzájomného dobra, výraz spolupatričnosti celého lokálneho spoločenstva.

Zmyslom kolied bolo priniesť zdravie, šťastie a blahobyt jednotlivcovi, rodine i celému spoločenstvu. Túto funkciu plnili aj nasledujúce vinše:

Aby šče mali teľo toľari,
keľo moče v kredencu taneri,
aby še vom urodžilo žito, oves, rež
a žemňoky tež.
(Staškov)

Vinšujem vám šťastné sviatky,
chleba peceň, syra hrudu,
na poli dobrú úrodu,
do srdca radosti,
do duše svornosti,
aby ste žili v hojnosti.
(Nová Bystrica)

Pred polnocou sa všetci pobrali do kostola na polnočnú omšu. Do vrecka si vložili zemiaky, ktoré pri pozdvihovaní dvíhali, aby ich Pán Boh požehnal. Po skončení bohoslužieb rýchlo utekali domov, aby im na budúci rok rovnako rýchlo dozrelo obilie. Po príchode vykropili celú chalupu i stajne čečinovou vetvičkou namočenou vo svätenej vode v zmysle ochrany pred zlými silami.

Po Štedrom dni nasledujú sviatky Božieho narodenia (25. decembra) a sv. Štefana (26. decembra), v menšej miere sa slávil Silvester (31. december).

Keďže vianočné sviatočné obdobie tvorí úsek medzi 24. decembrom a 6. januárom, početné obyčajové prejavy sa viazali aj k Novému roku (1. januára) a najmä k sviatku Troch kráľov (sviatku Zjavenia Pána).

Kresťanský motív narodenia Ježiša Krista sakralizoval tento obradový čas a aj na Kysuciach sa k zimnému obdobiu viazali najpočetnejšie a najbohatšie obyčajové tradície z celého kalendárneho roka.