KORŇA. Je najstarším obyvateľom kysuckej dedinky Korňa. Zažil elektrifikáciu Slovenska, začiatok vysielania rozhlasu aj televízie, prvé obchodné domy, zvolenie Dubčeka za tajomníka strany, vznik aj pád socialistického Československa.
Okrúhle narodeniny oslávil na sviatok Troch kráľov (v pondelok 6. januára) Pavol Smažák z Korne žijúci kúsok od pútnického miesta Živčáková. Len málokto by pri pohľade na tohto vitálneho seniora hádal, že má pred sebou muža, ktorý oslavuje neuveriteľných sto rokov.
Pri chôdzi sa síce opiera o francúzske barle, no úsmevy rozdáva na všetky strany a pozornosť si doslova užíva. Má veľmi vrelý vzťah k rodine a tá mu je oporou. Zveril sa nám, že mať okolo seba dobrých ľudí, je obrovským darom pre život.
Život s humorom
Dedo, ako ho doma volajú, je pyšný, že vychoval štyri deti. Tri dcéry, Máriu, Annu a Janku. Syn Jozef už nie je medzi nami. Teší sa aj z piatich vnukov a jedného pravnuka Mareka.
Rozbité svetlá, vytrhané káble, zničená plošina pre invalidov. Vandali si „zgustli“ aj na podchode v Čadci Čítajte „Je to veselá kopa so zmyslom pre humor a riadny pohoďák. Už od malička nás učil ku vzťahu k práci a prekonávať všetky prekážky, ktoré život postaví do cesty. Pomáhal všetkým, ktorí potrebovali jeho pomoc. Aj napriek svojmu veku má výborný prehľad o dianí okolo seba. Kým mu slúžili oči, sledoval televíziu, teraz najradšej počúva rádio, zaujíma sa o šport aj politiku,“ prezradila jeho dcéra Mária, ktorá sa o deda stará, pomáha mu s obliekaním, pripravuje raňajky.
„Jooooj, ja mám dobrú starostlivosť. Stará sa o mňa jedna z dcér, no tiež to nemá ľahké. Musí chodiť na poštu pre moje peniaze z dôchodku, lebo ja už na ne nevidím, mám zákal. Doktor povedal, že už mi operáciu netreba, ale mám rodinu v Nemecku. Oni mi povedali, že mi zoženú druhé oči, budem pozerať za kočkami jak mladík,“ rozosmial sa dedo Paľo.
Z politikov mu najviac doteraz rezal Vladimír Mečiar, no aj k nemu má výhrady.
„Mečiar bol dobrý, aj hlavu mal dobrú, rozumu dosť, no mal zlú výrečnosť, nehodil sa do vlády, nikto mu nerozumel. Ten Fico je dobrý, ale,“ hodil rukou.
Ťažké detstvo na drevenej prični
Storočný Pavol dlhé roky pracoval s koníkom na poli, robil aj ako stavbár v papierňach v Ružomberku, staval aj vysoké pece v Triňeckých železiarňach. Niekedy rozpráva čriepky zo svojho života, z ťažkého detstva.
„Keď som bol malý, veru sa nebolo čomu smiať. Boli sme pastieri, pásli sme kravy, koľkokrát sme boli hladní aj celý deň. Keď sme prišli zo školy, hneď sme museli na Mražonky na pole orať zemiaky ešte koňmi a dreveným pluhom,“ povzdychol si vitálny jubilant.
Memoriál Františka Broša vyhrali domáci hokejbalisti Čítajte Zaspomínal, že ani sviatky neboli ako teraz, zdobené obrovské stromiská pod nimi darčeky. V dome bola len jedna izba, v ktorej spali deti aj rodičia a strom by sa tam už nevmestil.
„Jedna pec, okolo steny boli postele. Deti nemali kde spávať, ja som spával na drevenej lavici. Len krátky vrcholec z lesa sa zavesil pod povalu. Na ňom pár cukerlikov. Chodievali betlehemci, hrici skákali na drevených paliciach až po plafón. Niektorí mali radi, keď prišli pospievať a zakoledovať, iní pred nimi zamykali chalupu, aby im nenarobili neporiadok,“ pousmial sa čiperný senior.
Vojna ťažká, občas aj romantická
V spomienkach sa častokrát vracia aj k II. svetovej vojne. Zaspomínal na ňu s rešpektom, no pripojil aj jemu tak blízke historky so štipkou humoru a romantiky.
„Keď som skončil školu, vzali ma do Ružomberka do papierní ako stavbára. Prišla vojna a s ňou aj Nemci, potom povstanie. Pri nálete nepriateľských lietadiel sme sa ukryli v horách, kde nás nakoniec objavili, poslali nás do kasární. Ja som vtedy chcel ísť domov, no vlaky nechodili. Partizáni vyhodili do vzduchu v tuneli pri Vrútkach nemecký transport. Ale nakoniec sa nám podarilo dostať domov,“ opísal.
Po návrate domov sa po cestách premávali Nemci, v horách boli partizáni a Rusi so samopalmi. „Aj ja som chodil s Rusmi po horách. U duba boli tri kanóny, U Skorčíkov boli tri kanóny, ku nám tiež tri kanóny a do rána volali po rusky cez rádiostanicu,“ zaspomínal s tým, že aj keď to bola doba dynamická, nebolo čo jesť, niekedy sa prihodilo aj niečo romantické.
„Na Hornej Bečve sedeli vedľa mňa tri Rusky, jedna mi natrela aj chleba s marmeládou. Aj keď som po rusky nevedel, radi so mnou dudrali. Museli zohnať kone, tak sme išli do Valašského Meziříčí. Ruský veliteľ nás všetkých, Slovákov aj Rusov, pozval do krčmy, tam sme jedli, pili, keď bolo treba platiť, vypísal len nejaký lístok a odišli sme bez platenia. Povedal len „U nas vsjo rovno“. Aj takto bolo cez vojnu.
Recept na dlhovekosť?
Podľa storočného jubilanta je recept na dlhovekosť jednoduchý. Byť viac hladný ako sýty a k tomu práca.
„To sa musíš zdravo a skromne stravovať, nesmieš sa prepíjať alkoholom,“ prezradil recept na dlhovekosť dedo Paľko.
„Ja som robil s chlapmi, ktorí hneď po šichte išli do krčmy, tam sedeli do záverečnej a ešte na ubytovňu si priniesli tri fľašky piva ku posteli. Ale už sú dvadsať rokov všetci umretí. Ja som sa neprepíjal ani na svadbách. Neraz som aj poldecák s pálenkou vylial pod stôl. A mali sme toľko roboty, že sme nemali čas chodiť po krčmách,“ pokrčil plecami.
Krásno nad Kysucou udržiava tradíciu pôrodného, od nového roka ho zvýšilo trojnásobne Čítajte K storočnici okrem príbuzenstva popriala Pavlovi Smažákovi osobne aj starostka Korne Marianna Bebčáková.
„Sme veľmi radi, že s vami stojíme na prahu druhej storočnice, ktorá vás ešte čaká. Prajem vám veľa šťastia, pohody, a predovšetkým zdravia do ďalších rokov,“ zablahoželala a oslávencovi odovzdala kyticu. Potom už nasledoval podpis do pamätnej knihy, slávnostný prípitok v obkolesení najbližších a rozkrojenie marcipánovej torty, ktorú zdobila stovka.
So želaním pevného zdravia a neutíchajúceho optimizmu do ďalších rokov sa pripájame za redakciu Kysuce aj MY.
