ČADCA. Bál sa vytriezvieť pre strach zo smrti. ŠTEFAN ARENDÁRIK sa prepil do tvrdej závislosti s ťažkými abstinenčnými príznakmi. Hoci si vážnosť popíjania nepriznal, hranica medzi bežným konzumentom a alkoholikom vie byť tenká. Z nenápadných prejavov sa stali epileptické záchvaty.
Po jednom z nich sa aj vďaka svojej manželke odhodlal k liečbe, dnes abstinuje vyše osem rokov. Vedie abstinentský klub v Čadci a v prípadoch závislostí pomáha ďalším, potvrdzuje pritom dôležitosť osvety.
„Je po Novom roku a viacerí si dávajú predsavzatie. Chcú obmedziť užívanie alkoholu alebo ho vynechať úplne. Mnohým sa to dosiahnuť nepodarí, a tí by mali tiež spozornieť. Môže ísť o jeden zo signálov, že začínajú alebo už majú problém s alkoholom,“ popisuje Kysučan s tým, že o probléme závislosti je potrebné hovoriť. Aj preto sa podelil so svojim príbehom a skúsenosťami.

Hranica medzi príležitostným pitím a prepuknutím alkoholizmu môže byť tenká. Kedy spozornieť? V akom prípade by sa mal človek nad sebou zamyslieť?
Alkoholikom sa človek nerodí ani nestáva zo dňa na deň. Ako pri všetkých typoch závislostí, aj závislosť od alkoholu má určitý priebeh. Konkrétne predalkoholickú, varovnú a rozhodujúcu fázu. Pri varovnej už dochádza k takzvaným oknám, kedy si človek na druhý deň nepamätá, čo robil v opitosti. Prípadne si musí ráno vypiť, aby mu nebolo zle. Vtedy musí dotyčný spozornieť. Ide o varovný signál naznačujúci problém s alkoholom.
Ďalej sa dočítate aj:
- Aké badateľné príznaky nepodceniť,
- v akej situácii sa ocitol Štefan,
- čo podporovalo jeho závislosť,
- kedy nastal zvrat.
Ľudia zvyknú túto skutočnosť zľahčovať, vraj oni toľko nepijú, veď predsa nemajú problémy v práci a podobne. Niekedy sa ľudia pýtajú, či sa môže stať alkoholik z príležitostného užívateľa. Každý bol na začiatku iba bežným konzumentom, čiže pil len príležitostne.
No aj z toho sa za určitých podmienok môže stať alkoholizmus. Napríklad pri výskyte ťažkých životných situácií, pri rozvode, strate blízkej osoby, vyhodení z práce, objavení choroby.
Je po Novom roku a viacerí si dávajú predsavzatie. Chcú obmedziť užívanie alkoholu alebo ho vynechať úplne. Mnohým sa to dosiahnuť nepodarí, a tí by mali tiež spozornieť. Môže ísť o jeden zo signálov, že začínajú alebo už majú problém s alkoholom. Aj pre nich je tu Abstinentský klub Motýľ Čadca, kde nájdu odpovede na otázky ohľadom závislosti.
Človek si ale často problém neprizná. Čo by si pre prípadnú pomoc malo všímať okolie?
Blízki by mali zbystrieť, ak napríklad človek začína byť bez zjavnej príčiny podráždený, častejšie máva „náladičku“, začína strácať záujem o rodinu, svoje koníčky. Čoraz viac vyhľadáva dôvody k pitiu alebo spoločnosť, v ktorej sa pije. Stúpa množstvo požitého alkoholu, menia sa jeho priority.
Aj ja som si prešiel rovnakým problémom. Manželka dávno vedela, že mám ťažkosti a snažila sa mi dohovoriť. Ja som si však vážnosť situácie nepripúšťal. Ignoroval som ju.
Od alkoholu som závislý, dnes som ale abstinujúcim alkoholikom po protialkoholickej liečbe vo Veľkom Záluží, vďaka čomu nepijem osem rokov a dva mesiace.
Pomáha vám výrazne aj klub?
Navštevovanie klubov abstinentov patrí k doliečovaniu. Tak ako pri iných chorobách, aj pri závislosti je okrem liečby podstatné následné doliečovanie. Musíme dodržiavať určité odporúčania.
Nejesť zákusky obsahujúce alkohol či esencie s chuťou alkoholu, nepiť ani nealkoholické pivo, vyhýbať sa rizikovému prostrediu a podobne. Musíme dbať nielen na účasť v kluboch, ale aj na návštevy psychiatra či psychológa.
Ja som napríklad začal s pôsobením v klube abstinentov v Žiline, avšak po vzniku združenia v Čadci v roku 2017, som ho vymenil za spomínaný klub Motýľ.

O probléme závislosti je treba hovoriť, je nutné robiť osvetu najmä medzi mládežou na školách. A o to sa v klube snažíme.
Treba si uvedomiť, že závislosť vo veľkej miere neovplyvňuje len život chorého, ale celej jeho rodiny. V čase mojej aktívnej závislosti trpeli všetci členovia rodiny, či už po stránke finančnej alebo vzťahovej. Mal som problémy v práci a o zdraví ani nehovorím. Závislosť ma ukrátila o veľa, prišiel som o roky šťastného života, ktoré doháňam až vďaka abstinencii.
V čase aktívnej závislosti som to tak nevnímal. Hlavne na jej začiatku som ju podceňoval a zľahčoval. Prepil som sa až do tvrdej závislosti s ťažkými abstinenčnými príznakmi, kŕčmi celého tela, epileptickými záchvatmi. Bál som sa vytriezvieť pre strach zo smrti.
Čím sa všetko začalo?
Moja kariéra alkoholika odštartovala dosť skoro. Už v detstve som bol svedkom toho, čo dokáže alkohol. V rodine sa bez neho nezaobišla žiadna oslava. Môj otec bol neliečený alkoholik a problémy ho dohnali až k samovražde. Napriek tomu som sa z jeho chyby nepoučil.
Po základnej škole som nastúpil do Ružomberka na Odborné poľnohospodárske učilište. Býval som na internáte a domov som chodil len na víkend. Keďže som bol chalan chudý, zakríknutý, stal som sa častým terčom posmeškov.

Chalani z Kysúc, cestujúci vlakom so mnou na internát, vždy rozprávali zážitky z dedinskej zábavy. Ja som dovtedy alkohol nepil a na podobné akcie nechodil. Vždy mali hlúpe pripomienky na môj účet. Do vlaku zvykli zobrať nejaké pivá alebo víno, raz som fľašku kúpil aj ja. Vtedy ma prehovorili a ja som sa prvýkrát pripil.
Mal som skvelú náladu, moje sebavedomie stúplo. Konečne priateľ, ktorý mi pomohol zaradiť sa do partie. Takýmto popíjaním ubiehal čas vo vlaku i doba štúdia.
Vyučil som sa a nastúpil na štátne majetky ako opravár poľnohospodárskych strojov. Vtedy sa tam dosť pilo, po šichte som občas zašiel s chlapmi na pivo. Zrazu som s nimi chodil do krčmy pravidelne a na rad prišiel i tvrdý alkohol.