ZBOROV NAD BYSTRICOU. Aj keď to v začiatkoch mnohí považovali za čisté bláznovstvo s minimálnou šancou na úspech, v kysuckej obci Zborov nad Bystricou sa počas normalizácie podaril ľuďom husársky kúsok. Alebo skôr malý zázrak.
V decembri 1973 bol po štyroch rokoch výstavby požehnaný ikonický kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Okolnosti jeho vzniku dodnes vzbudzujú pozornosť.
Kostol nazývaný aj Kysucká Sixtínska kaplnka, známy vitrážami Vincenta Hložníka a štvormetrovou plastikou ukrižovaného Krista od Alexandra Trizuliaka (obaja boli v tom čase nežiaducimi pre vtedajší režim), vznikol vďaka neúnavnému angažovaniu sa miestneho duchovného správcu Mons. Ľudovíta Balážiho. Ten svojou diplomaciou a citlivým vyjednávaním získaval i tých najvplyvnejších.
„Keď som dal vypracovať stavebné plány, nemal som žiadnu istotu, že nám kostol v Zborove dovolia stavať. Bolo to rozhodnutie srdca, nie rozumu,“ priznal ešte pred svojou smrťou v roku 2020 pre redakciu Kysuce vtedy storočný Mons. Ľudovít Baláži, ktorý navždy ostane významným duchovným otcom pre srdcia Kysučanov.
Nenápadný významný múrik
Nie je to však jediné duchovné dielo, ktoré uzrelo svetlo sveta priamo pred očami komunistických pohlavárov a agentov ŠTB, v dobe tvrdého prenasledovania cirkvi, veriacich, kňazov či rehoľných rádov.
Už vyše polstoročie stojí pri kostole jednoduchý betónový plot. Nenápadnú stavbu okoloidúci míňali a netušili, aká je významná. Reliéfy na nej vyobrazené znázorňujúce state z Biblie, tajne vytvorili zruční miestni remeselníci rok po vysviacke kostola v roku 1974.
Aj o toto, na svoju dobu výnimočné dielo, sa postaral bývalý správca farnosti Baláži.
Nielen komunisti, ale ani mnohí ľudia z okolia netušili, že v dedine niečo podobné vyrastá. A tí, ktorí vedeli, si to nechávali pre seba. Krásu a jedinečnosť plota tak objavili v porovnaní s jeho vekom len nedávno, pred štyrmi rokmi.

„Vieme, že náš kostol je taký výnimočný, že bol postavený počas komunistickej éry a počas socializmu. Vtedy bol hlavným stavebným materiálom betón, aj v Zborove sa rozhodli pre betónový plot. Kus duchovna mu vštepil Mons. Ľudovít Baláži, ktorý na tento plot dal v reliéfoch stvárniť výjavy z Biblie, konkrétne stvorenie sveta z prvej Mojžišovej knihy Genezis,“ priblížil starosta Zborova nad Bystricou.
Na počiatku Boh stvoril nebo a Zem
Na siedmich tabuliach je vyobrazených sedem dní. Od prvého dňa, ako boh stvoril nebo a Zem a riekol „Buď svetlo“ a bolo svetlo. Ďalej cez stvorenie oblohy, súše, mora, až po stvorenie rastlín, živočíchov aj človeka.

„My Zborovania sme si neuvedomovali, čo sú to na plote za obrazce, prechádzali sme okolo bez povšimnutia. Dokonca padli návrhy, že ho treba odstrániť, je starý a škaredý, rozpadáva sa. Pri návšteve v roku 2020, keď sme boli popriať Mons. Balážimu k storočnici, kládol mi na srdce, aby sa tento plot zachoval, aby sme ho dali opraviť. Vtedy som sa dozvedel, že okrem ikonického kostola máme v Zborove aj vzácny biblický múr vedľa kostola,“ doplnil Juraj Hlavatý.
Práve šikovnosť miestnych majstrov s myšlienkou Mons. Balážiho, robí z tohto diela unikát, ktorý stojí za to uchovať aj pre ďalšie generácie. Nebol to ale žiadny protikomunistický trucpodnik, skôr husársky kúsok kňaza, ktorý v dobe socialistického Československa zanechal za sebou na Kysuciach hlbokú duchovnú stopu.
Pribudnú nové reliéfy
„My sme sa preto rozhodli, že pri príležitosti 50. výročia posviacky kostola budeme tento plot rekonštruovať, čo sa nám aj podarilo. Zároveň sme ho nasvietili, aby aj v noci vyniklo majstrovstvo remeselníkov. V budúcom roku by sme chceli povedľa umiestniť aj vysvetlivky, čo ktorý reliéf znamená. Prázdne betónové tabule ma múre plánujeme doplniť ďalšími plastikami zo svätého písma, čím by sme toto dielo ešte viac zatraktívnili,“ dodal na záver Juraj Hlavatý.

Raz, keď si to plne uvedomíme, stane sa Vincent Hložník naším Michelangelom a do Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Zborove nad Bystricou sa už dvere nezatvoria. Pútnici ho budú obdivovať aj kvôli dobe, v ktorej vznikol. A obdivovať budú aj jednoduchý, no svojim spôsobom jedinečný biblický múr.
Veď koľko pútnikov prúdi do najkrajších bazilík sveta, do Chrámu sv. Petra vo Vatikáne, aby videli Michelangelovu Pietu, koľkí mieria do Sixtínskej kaplnky, aby sa ocitli pod tým nebeským stropom, ktorý zdobí Stvorenie Adama.
Mons. Ľudovít Baláži
- Narodil sa 5. 2. 1920 v obci Cabaj – Čápor. V roku 1946 ho vysvätil za kňaza nitriansky sídelný biskup ThDr. Karol Kmeťko.
- V päťdesiatych rokoch bol stíhaný za náboženskú činnosť a odsúdený za zločin združovania proti štátu na 2 roky väzenia (1951 – 1952) v Bratislave a Leopoldove.
- Bol kaplánom vo viacerých farnostiach. Na Kysuce prišiel v roku 1957 ako správca farnosti Krásno nad Kysucou, filiálkou ktorej bola i Obec Zborov nad Bystricou.
- V roku 1973 bol vymenovaný za dekana. Na Kysuciach vo farnosti Krásno nad Kysucou pôsobil 33 rokov. Stal sa de facto Kysučanom, porozumel kysuckej náture, pomáhal všetkým ako sa dalo. Stal sa preto obľúbeným a ľudia ho mali veľmi radi.
- V Krásne nad Kysucou v období rokov 1974 -1975 urobil generálnu opravu farského kostola sv. Ondreja, v roku 1980 postavil novú modernú faru.
- Bol iniciátorom zachovania kostola vo vysídlenej obci Riečnica a finančne i autoritou podporil jeho opravu a existenciu prostredníctvom Slovenského zväzu ochrancov prírody v Čadci.
- Svätá stolica vo Vatikáne mu v roku 1980 udelila titul Msgr. ako výraz uznania a výsledkov práce v prospech viery a občanov.