Umelecký svet zasiahla smutná správa. Vo veku 90 rokov zomrel (16. januára 2025) Milan Greguš, rodák z Makova.
Kto bol Milan Greguš
V roku 1956 absolvoval odbor rezbárstvo na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave. V štúdiu pokračoval v Oddelení sochárstva, absolvoval v roku 1962 v novozaloženom Oddelení reštaurovania sochárskych umeleckohistorických pamiatok u prof. K. Veselého. V rokoch 1973 až 1977 pedagogicky pôsobil na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Kremnici. V roku 1989 bol iniciátorom obnovenia činnosti najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku Umeleckej Besedy Slovenskej. Je zakladajúcim členom Združenia šperkárov – AURA na Slovensku, zakladajúcim členom Spoločnosti M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom, stál pri zrode Výtvarného odboru Matice slovenskej, je spoluzakladateľom Kysuckej galérie. Odborne spolupracoval na dokumentárnych filmoch, venovaných drevenej plastike.
Jeho umelecký záber je pomerne rôznorodý. Od ukončenia štúdií sa venuje reštaurovaniu plastiky a architektonických objektov, komornej a monumentálnej plastike, tvorbe šperku. Vo voľnej tvorbe inklinuje k použitiu klasických materiálov a technológií. V oblasti reštaurátorskej tvorby obnovil množstvo významných gotických a barokových sochárskych a architektonických pamiatok v Bratislave, Kremnici, Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici, Novej Bani a inde. Na základe jeho iniciatívy bola reštaurovaná Mohyla M. R. Štefánika na Bradle.
Obľúbeným sochárskym materiálom, ktorý aj vďaka svojmu štúdiu bravúrne remeselne zvláda a rešpektuje jeho danosti, sa celoživotne stalo drevo, v neskoršom období tvorby pribudol kameň. Plastiky Milana Greguša vytvárané pre konkrétnu architektúru sa okrem dokonalého remeselného spracovania vyznačujú určitou dávkou dekoratívnosti, svojim obsahom rešpektujúce daný priestor. Úplnú slobodu umeleckého vyjadrenia dosiahol Milan Greguš v šperku, ktorý má v jeho tvorbe výnimočné postavenie. Venuje sa mu od začiatku sedemdesiatych rokov, stal sa pomyselným protipólom jeho monumentálnych realizácií. Obľubuje eben, mahagón, skamenelý dub, ale aj striebro, zlato, polodrahokamy, prírodné perly a koraly. Spočiatku tvoril technikou liateho šperku na stratenú formu, neskôr využíval kontrast prísnych geometrických tvarov a organickou formou použitých kameňov. Náročnosť materiálového zvládnutia, vizuálne pôsobivý tvar, cit pre harmóniu rôznorodých prvkov, sa stali charakteristickými znakmi jeho rukopisu.
Kysucká galéria
