Na výzvu, aby deti napísali o svojich dobrých skutkoch, zareagovalo 9 861 detí a kolektívov. V priebehu letných prázdnin tieto vyhodnocuje expertná skupina zložená z pedagógov, psychológov a tvorcov pre detí. Na jeseň sa 30 nominovaných dobrých skutkov vráti naspäť do škôl, aby deti rozhodli, ktoré z nich získajú ocenenie Detský čin roka 2005 v šiestich kategóriách – Záchrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, Pomoc prírode a Dobrý nápad. Výsledky slávnostne vyhlásia koncom roka v Bratislave.
Do súťaže sa zapojili aj deti z Kysúc. Listy sú autentickým záznamom ich života. Mnohé zažili nečakané a vážne situácie. Nestratili duchaprítomnosť, vedeli v kritickej chvíli pohotovo zareagovať a pomohli tak rovesníkom, mladším deťom i dospelým v ohrození života. Vedeli poskytnúť prvú pomoc či privolať na pomoc dospelého. Najviac detí pomáha svojim rodičom, súrodencom a starým rodičom. Sú to nielen malé každodenné dobré skutky, ale aj veľké činy, keď musia zastúpiť jedného rodičov v domácnosti, vzdať sa hier, prázdnin a bezstarostného života, pretože ich rodina potrebuje. Deti veľmi citlivo vnímajú aj svojich rovesníkov, starajú sa o postihnutých spolužiakov, snažia sa spoločne prekonávať bariéry a predsudky, aj vlastnú pohodlnosť. Pomáhajú dlhodobo chorým spolužiakom, vedia sa zastať slabšieho. Sú pozorné a vnímavé k starším a chorým ľuďom, pomáhajú im prejsť cez cestu s ťažkými nákupmi, s prácami okolo domu. Citlivo reagujú na prostredie okolo nás a majú vrúcny vzťah k zvieratám. Podarilo sa im zachrániť mnohé z nich, ale čistili i lesy, studničky a potok, vysádzali stromy, zbierali druhotné suroviny, hasili horiace lúky, privolali požiarnikov. Mnohé nečakajú na okolnosti života, ale vedia aktívne vymyslieť, pripraviť a realizovať výnimočnú akciu, nápad, skutok.
Z listov detí:
„Na Dominikovi horeli tepláky, držal si pravú ručičku a plakal. Pomáhal som tepláky zahasiť. Utekal som po vodu a hasil som aj horiace drevo a piliny.“ Róbert
„Tatinovi sa stal vážny úraz na pravej ruke. Ruka ho veľmi bolí a nemôže nič robiť. Všetko, čo som sa od neho predtým naučil, viem teraz spraviť sám. Odteraz som jeho pravá ruka.“ Šimon
„Som slabozraký. Pri učení používam televíznu čítaciu lupu. Pomocou nej sa chcem poďakovať svojim spolužiakom, ktorí ma berú ako seberovného a v situáciách, ktoré by som nezvládol, mi radi pomôžu.“ Patrik
„U nás v detskom domove máme peknú mačku. Volá sa Lola. Každý deň jej nalievam teplé mliečko. Ona mi pekne pradie. To asi ďakuje, že sa o ňu niekto pravidelne stará.“ Mário
Detský čin roka 2005
Dobro a zlo. Dva protipóly, protiklady, ktoré tu medzi nami boli, sú a budú. V akom vzájomnom pomere boli v minulosti, píšu dejiny. My to už neovplyvníme. V akom pomere sú dnes, môžeme ovplyvňovať aj my – piataci ZŠ E. A. Cernana vo Vysokej nad Kysucou. Dobrý čin, o ktorom chceme porozprávať, je činom dvadsiatich žiakov piateho ročníka spomínanej školy.
Už piaty rok naše zdravé nôžky merajú cestu do školy. Nie sú slávne. Ale čo nie je, môže byť. Jedny veľmi slávne nohy tu už stáli, dokonca dvakrát. Sú to nohy legendárneho amerického astronauta E. A. Cernana, ktorý bol na Mesiaci. Sme hrdí, že naša škola nosí jeho meno. Astronautovi starí rodičia pochádzali z našej obce. Dodnes tu žijú jeho príbuzní. Ale jedny nohy sa zeme našej školy vôbec nedotkli, hoci už piaty rok ju navštevujú. Patria Lukášovi, nášmu spolužiakovi. Lukášove nohy nie sú zdravé. Pohybujú sa pomocou invalidného vozíka. Nám to však neprekáža. Ochotne ho premiestnime všade tam, kam len potrebuje. Je dobrý kamarát a výborný žiak. Ani jeden z nás neovláda počítač tak, ako ho zvládne on. Aj v matematike, slovenčine, zemepise je lepší ako my. Nikdy nie je namrzený, zamračený. Stará sa o to Michal, ktorý s ním trávi prestávky, Je jeho blízky kamarát. Nosí mu úlohy a odkazy pani učiteľky, keď je chorý. A my ostatní sa predbiehame v tom, kto prvý mu zapne počítač, pripraví knihy, pomôcky. Niekedy sa stane, že jeho rodičia ho nevyzdvihnú načas zo školy. Striedame sa pri ňom a nikdy sme ho nenechali samého v triede. Samoty sa bojí. Lukášovi budeme radi pomáhať až do deviatej triedy. Ale najradšej by sme boli, keby sa uzdravil. Ako prvé by sme ho naučili hrať futbal. Chýba nám jeden do zostavy.
