Nakoľko sa v posledných rokoch čoraz častejšie stretávame s drogovo závislými aj v tunajšom regióne, oslovili sme PhDr. Annu Šuškovú odbornú terapeutku, vedúcu Centra poradensko-psychologických služieb v Čadci.
Aké procesy, respektíve čo spôsobilo vznik tohto veľkého problému?
Začiatky treba hľadať v páde „železnej opony“, kedy došlo k invázii drog aj do už predtým relatívne čistých krajín bývalého spoločenstva socialistických štátov, čiže aj Slovenskej republiky. Netvrdím, že aj predtým na Slovensku neboli závislí od nealkoholových drog, ale určite ich nebolo toľko ako dnes. Tento problém sa týka celej spoločnosti a zasahuje najmä mládež vo veku 16 – 20 rokov. Naši mladí ľudia začali napodobňovať životný štýl ich rovesníkov na západe.
Okrem možnosti výberu štúdia, vzdelávania, práce, hudby, cestovania, módy a množstva iných aktivít, ktoré doposiaľ nepoznali a ktoré ich lákali vzhľadom k veku, „odkopírovali“ aj veľa negatívneho...
Jedným z najväčších negatív sú drogy. Slovensko sa otvorilo svetu. Aj svetu drog, ktorý nás našiel nepripravených bojovať s týmto problémom. Droga je akákoľvek látka, ktorá po vstupe do živého organizmu je schopná zmeniť jednu alebo viac funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém.
S drogou je bezprostredne spätý aj pojem toxikománia. Ako túto patologickú závislosť na drogách možno definovať?
Toxikománia je stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom tento stav je vyvolaný opakovaným užitím drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi samému i celej spoločnosti. Toxikománia je determinovaná nasledujúcimi znakmi tohto stavu: neodolateľným želaním, nutkaním alebo potrebou pokračovať v užívaní drogy a drogu získavať akýmikoľvek prostriedkami, tendenciou zvyšovať dávky drogy, psychickou a niekedy i fyzickou závislosťou na účinkoch drogy. Keďže medzi látky zneužívané až do formy ťažkej závislosti patrí aj alkohol, je potrebné oprávnene hovoriť o alkoholových a nealkoholových toxikomániach.
Aké sú najčastejšie zneužívané drogy u nás?
Alkohol, barbituráty (najmä tranquilizéry, čiže utišujúce lieky a hypnotiká – Diazepam, Rohypnol a pod.), inhalačné prostriedky (tzv. fetovacie látky), ktoré označujeme ako utlmujúce a utišujúce prostriedky – sedatíva. Konope (marihuana, hašiš), amfetamíny (efedrín, pervitín extáza...), halucinogény (LSD,meskalín...), kokaín (crak), narkotiká a tiež opiáty (heroín, kodeín, ópium, morfium a pod.), ktoré sa označujú ako látky povzbudzujúce – stimulácia.
Čo podmieňuje vznik drogovej závislosti?
S určitým zjednodušením môžeme vyčleniť štyri základné faktory, ktoré podmieňujú
vznik drogovej závislosti: faktor farmakologický (/droga), somatický a psychický (osobnosť), enviromentálny (prostredie), precipitujúci (podnet). Aj keď je zrejmé, že pri vzniku sa podieľa celý rad faktorov, ich význam je rovnaký. Tieto faktory sa síce prípad od prípadu viac, či menej líšia, sú však v každom jednotlivom prípade drogovej závislosti prítomné všetky.
Mohli by ste nám priblížiť príčiny drogovej závislosti?
Hlavné príčiny vzniku drogovej závislosti prevažne sú zvedavosť a nuda, útek pred vonkajšími problémami, únik pred vnútornými problémam, vplyv rovnocennej a sociálnej skupiny.
Často sa stretávame s konštatovaním "je iná doba", "kedysi bolo inak". Môže na tom byť niečo pravdy?
Doba. Súčasnosť. Tieto slová v sebe skrývajú množstvo asociácií. Každému z nás sa vybaví pri nich niečo iné. Sú ľudia, ktorých reakcie sa simplementizujú na výroky typu „lepšie ako bolo predtým“, prípadne „horšie ako bolo“. Asi by sme sa zhodli na tom, že je to iné. Rôzne zmeny, ktorými naša spoločnosť prešla a stále prechádza, zanechávajú na našom správaní stopy, vyvolávajúce isté reakcie, nastoľujú situácie a problémy, ktoré sme doposiaľ neboli nútení riešiť, či sa s nimi zapodievať. Tieto problémy boli veľakrát latentné a dômyselne zastierané. Je ich mnoho. Či už je to strata určitých sociálnych istôt, polarizácia spoločnosti, násilie, netolerancia, stres a podobne.
Každý človek na ne ale reaguje inak...
Niekto je voči nim odolný, niekto sa prispôsobí a osvojí si vlastnosti, ktoré mu pomáhajú prežiť. A sú ľudia, ktorí z rôznych príčin nemajú toľko síl, aby sa s týmito problémami vysporiadali sami. Následne vznikajú neštandardné formy reakcií, ktoré reflektujú ich neistotu, strach, hnev, či iné emócie. Dostávame sa do konfrontácie s ľuďmi, ktorí nemajú dostatok síl brániť sa podobným formám záťaže. Títo ľudia si zvolili iný život. Život, ktorý by sme mohli jednoducho nazvať únikom. Naša moderná doba im okrem rôznych dômyselných technických pokrokov ponúkla aj menej geniálnu možnosť zabudnutia. Drogy. Forma úniku, ktorá im umožňuje zabudnúť, odísť niekam inam. Bohužiaľ, bez možnosti návratu.
Je náš postoj voči týmto ľuďom správny?
Pozeráme sa na ľudí, ktorí si zvolili túto cestu a nevedomky ich hodnotíme. Zaškatuľkujeme si ich do kategórií, ktoré sme si pre nich vytvorili na základe našich názorov. Veľakrát sa na nich bojíme lepšie pozrieť a zamyslieť sa nad tým, čo ich viedlo k tomuto úniku. Dôvody, ktorými si vysvetľujeme ich zlyhanie znejú všeobecne, dôležito, neosobne. Vieme pomenovať rizikové faktory, ktoré vedú k závislostiam a sústrastne kývame hlavou nad „postihnutými“. V kútiku duše si ale nahovárame, že sme dostatočne silní, aby sa niečo podobné nestalo aj nám. Čo však robíme preto, aby sa nám to naozaj nestalo ? Bránime sa v v skutočnosti natoľko, aby bola naša obrana úspešná ? Alebo dúfame, že na obranu stačí zaškatuľkovať postihnutého človeka do kategógie, ktorá sa nás zdanlivo netýka ?
Ako sa teda máme účinne brániť?
Mali by sme začať niekde pri dispozíciách, vedúcich k vzniku drogových závislosti. Veľakrát práve tie najpodstatnejšie podnety z rôznorodých prostredí bývajú podceňované a bagatelizované. Jedným a asi najpodstatnejším je vplyv rodiny a sociálneho prostredia. Rodičia súrodenci, rovesníci, priatelia, škola, zamestnanie, masmédia a mnoho ďalších vplyvov, ktoré majú významný podiel na utváraní osobnosti človeka a jeho správaní. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi navzájom sú významným činiteľom pri formovaní postojov mladých ľudí k problému drog a drogovej závislosti. Veď práve v rodinnom prostrední sa formuje osobnosť človeka, jeho hodnoty, postoje, vlastnosti. Absenciou jedného z členov rodiny, resp. určitou dysfunkciou rodiny z rôznych príčin dochádza u jednotlivých členov rodiny k istému poznamenaniu na celý život. Drogová závislosť je nielen poznamenaním človeka na celý život, ale je i jeho osobnou tragédiou.
Iveta Frolková
Foto: autorka