KYSUCE. Stanú sa pätnástou národnostnou menšinou na Slovensku. O uznanie štatútu menšiny požiadali ešte v júni 2021. Gorali obsadzujú celé severné Slovensko, od Starej Ľubovne až po hornú Moravu, po Jablunkov.
„Goralská komunita žijúca na Slovensku bude oficiálne uznanou národnostnou menšinou. Uzniesla sa na tom dnes vláda počas výjazdového rokovania na Zamagurí v areáli Kláštora kartuziánov v Červenom Kláštore,“ priniesla informáciu TASR.

Medzi goralské obce na Kysuciach sa radia Skalité, Čierne, Svrčinovec a Oščadnica. V literatúre sa dokonca uvádza, že medzi túto skupinu sa zaradzuje aj Horelica a Čadečka. No využívanie goralského dialektu v týchto mestských častiach Čadce je dnes len zriedkavým fenoménom.
Starosta jednej z kysuckých goralských obcí Peter Staňo uviedol, že goralská kultúra je na Slovensku už súčasťou nehmotného dedičstva a spoločne s Poliakmi a Čechmi sa snažia zaradiť ju aj do zoznamu UNESCO.
„Roky sa snažíme chrániť dedičstvo našich predkov, vieru, jazyk, spev, hudbu, tanec, kroje a iné cenné zvyky a obyčaje pre budúce generácie našich potomkov,“ uviedol starosta Čierneho.
Doplnil, že cieľom všetkých aktivít je jednoduchšie čerpanie peňazí z fondov Európskej únie aj zo štátneho rozpočtu na udržanie vlastnej identity, podporu folklórnych súborov či propagáciu Goralov doma a v zahraničí.
Goralská menšina sa stane súčasťou rady vlády pre národnostné menšiny, ako aj súčasťou zákonných procesov.
Kto sú Gorali?
Gorali sú etnografická skupina žijúca jednak na česko-poľsko-slovenskom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane) a jednak v malých enklávach v (ostatnom) Poľsku, na (ostatnom) Slovensku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach. Na území Slovenska a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov.
Gorali sú charakteristickí špecifickým goralským nárečím poľského pôvodu, ako aj prevažne valašským folklórom.
Tvoria etnicky jednoliaty celok, hovoria prechodným poľsko-slovenským nárečím, pričom ich národné povedomie sa po stáročia vyvíjalo podľa vytýčenia štátnych hraníc Uhorska a Poľska. Na poľskej (haličskej) strane je to povedomie poľské, na uhorskej (slovenskej) slovenské.