KYSUCE. Žilinský samosprávny kraj zverejnil počty návštevníkov kultúrnych zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Hovorkyňa župy Eva Lacová informovala, že najnavštevovanejšou kultúrnou pamiatkou na území kraja bol vlani Oravský hrad, navštívilo viac ho 200 tisíc ľudí.
V regióne Kysuce bola najnavštevovanejšia Historická lesná úvraťová lesná železnica, ktorou sa previezlo takmer 27 tisíc ľudí (26 935). Prehliadku po Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke absolvovalo viac ako 25 tisíc návštevníkov a Kysucká hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste privítala 16 451 návštevníkov.
Kysuckú knižnicu v Čadci navštívilo v minulom roku takmer 80 tisíc ľudí (79228) registrovaných majú približne 5500 ľudí.
Županka Erika Jurinová informovala, že aj v uplynulom roku zrealizoval samosprávny kraj veľa projektov a investícii v kultúrnych zariadeniach v celom kraji.
„V múzeu Kysuckej dediny sme opravili strechu Krčmy z Korne. V uchovávaní a zvyšovaní atraktivity nášho kultúrneho dedičstva budeme pokračovať aj v tomto roku. Návštevníci Historickej lesnej úvraťovej železnice vo Vychylovke sa budú môžu tešiť na jazdu zrekonštruovaným ikonickým parným rušňom aj v opravenom krytom vozni, postavíme novú budovu staničky u Kubátkov, pribudne aj nová drezína a“ konkretizovala predsedníčka ŽSK zámery v Múzeu kysuckej dediny.
Finisáž výstavy Pavla Mušku v Kysuckej galérii v Oščadnici obohatia filmy o jeho tvorbe Čítajte Historický parný rušeň prestal prevážať cestujúcich po lesnej úvraťovej železničke v roku 2016 po poruche parného stroja. Odvtedy sa Kysucké múzeum snažilo nájsť zdroje na jeho rekonštrukciu.
Podľa slov Eriky Jurinovej sa Malej Maďarke, ako túto storočnú úzkorozchodnú mašinku z roku 1909 prezývajú, sa začalo teda pískať na lepšie časy. Z eurofondov získala Žilinská župa na projekty v oblasti kultúry financie vo výške viac ako 7,4 mil. eur.
ŽSK je zriaďovateľom 22 kultúrnych zariadení, v roku 2024 ich navštívilo viac ako 1,1 milióna ľudí, z toho 651.158 platiacich návštevníkov.
Gorali budú novou národnostnou menšinou, na Kysuciach ich nájdete v štyroch obciach Čítajte História rušňa U34.901:
Rušeň vyrobili v Budapešti Rušeň uzrel svetlo sveta v roku 1909 v strojárňach Maďarských kráľovských štátnych železníc (MÁV) v Budapešti pod výrobným číslom 2282. Priamo z výroby ho vyexpedovali v novembri 1909 na Čiernohronskú železnicu, ktorá sa stala jeho domovskou železnicou. Prvých 65 rokov poctivej služby pri zvážaní dreva z balockých lesov ukončil v roku 1975.
V tomto roku ho ako šrot vyradený z prevádzky a určený na likvidáciu našťastie odkúpilo Kysucké múzeum v Čadci.
Po funkčnej obnove v ŠZ v Podbrezovej ho zaradilo v roku 1977 do parku koľajových vozidiel zachovanej časti bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice vo vznikajúcom skanzene vo Vychylovke.
Do roku 2016 slúžil parný rušeň, ľudovo volaný „tridsaťštvorka", alebo „Malá Maďarka", ako hnacie vozidlo Historickej lesnej úvraťovej železnice vo Vychylovke.
