ČADCA. Po pýchach československého priemyslu, textilných a odevných podnikoch, nezostalo na Slovensku v podstate nič. Zopár pamätníkov si občas spomenie na ich zašlú slávu a rušné výrobné haly plné klepotajúcich strojov.
Je to už 50 rokov, čo v roku 1975 otvorili počas veľkolepej slávnosti v Čadci nový vlnársky kombinát Slovena. Za účasti vtedajších najvyšších štátnych a straníckych predstaviteľov otvorili novú fabriku, ktorá počas minulého režimu patrila svojím vybavením k najmodernejším podnikom v Československu, stroje a zariadenia inštalované v kombináte boli svetovou špičkou.
Výrobu však začali už v októbri rok predtým v niektorých častiach nedokončeného kombinátu a do konca roku 1974 vyrobili 340-tisíc metrov pleteného tovaru.
Čadčianska textilka živila stovky kysuckých rodín. V osemdesiatych rokoch zamestnávala dvetisíc ľudí, robotu tu našli hlavne ženy. Jej výrobky, oblekové, pletené, nábytkové látky boli známe nielen na Slovensku, ale aj vo svete.
Aerotermické prikrývky Felicita zo závodu Slovena Čadca, šli dokonca aj na export na západ, používali ich napríklad aj námorníci.
V článku sa dozviete:
- aká problémy trápili výstavbu kombinátu Slovena,
- ako vnímali výstavbu fabriky vtedajší komunistickí pohlavári aj bežní ľudia,
- čo písali vtedajšie noviny o výstavbe najmodernejšej textilnej fabriky a veľkolepom otvorení,
- aká bola návšteva súdruhov zo Sovietskeho zväzu v Slovene.
Chýbali ľudia aj materiál
Základný kameň nového závodu na česanú priadzu v Čadci položili v stredu 9. decembra 1970 za účasti ministra priemyslu SSR Jána Gregora, generálneho riaditeľa Slovakotexu Pavla Mazánika a stoviek obyvateľov. Nový závod v Čadci bude zamestnávať stovky pracovníkov. Bude patriť k najmodernejším textilným fabrikám na Slovensku.
Slovenu stavali prevažne ručne. (zdroj: Kysuce 1971)Budovať sa začalo už v zime, no ako je na Kysuciach už dlhé roky pravidlom, všetko mešká. Pôvodný plán výstavby hovoril o 36 mesiacoch, závod oficiálne otvárali o dva roky neskôr.
Aj keď stavbu nekomplikovali súčasné problémy, ako sťažnosti susedov či dohadovanie o cene za výkup pozemkov, bojovala s nedostatkom pracovných síl.
„Chýbali ľudia, materiál aj technika,“ hovorí Vincent Murár z Čadce-Podzávozu, v tom čase zamestnaný u Pozemných stavieb. Pri výstavbe Sloveny na štyri roky prestúpil k Váhostavu. Ako tesár bol aj pri stavbe Kysuckej nemocnice, železničnej stanice či gymnázia.
„Bola to veľká stavba, strávil som tam štyri roky. Všetko sme museli robiť ručne, žeriavov bolo málo. Do základov sme murovali veľké betónové prefabrikáty, na ne potom išli panely a podlahy. Materiál nám na koni vozil pán Blaha, ktorý v zime rozvážal uhlie," zaspomínal si.
Inflácia, konsolidácia, zvýšené skladočné aj zmeny zákonov. Za odpad si ľudia priplatia Čítajte Podľa jeho slov sa vtedy materiálom muselo šetriť. "Napríklad dosky a drevo, ktoré sa používalo pri základoch. Traja chlapi vyťahovali klince, aby sa mohlo znovu použiť. Dnes to rovno vyhodia," dodal Vincent Murár.
Kolísavé termíny zostali dedičstvom
Ako uvádza týždenník Kysuce z roku 1971 (28.apríla), predsedníctvo OV KSS rokovalo okrem iného aj o vážnych problémoch zaostávania výstavby závodu na česanú priadzu Slovena v Čadci.
“Výstavba tohto závodu sa začala v roku 1970, jej ďalší rozvoj sa oneskoril pre prieťahy pri devízovom zabezpečení stavby a rozpory medzi generálnym dodávateľom stavby národným podnikom (n.p.) Váhostav a Slovenou, n. p., v Žiline v časových realizáciách. Vládou stanovené termíny sa oneskorujú. V spolupráci s Váhostavom a Slovenou, n. p., je treba zabezpečiť trvalý nábor pracovných síl, aby sa táto významná továreň, ktorá rastie na Kysuciach, rozvíjala v časových termínoch,“ píše sa v článku.
Problém bol aj s výstavbou výhrevne pri závode Slovena. Aj tu sa prejavovali vážne nedostatky v zabezpečovaní pracovných síl pre generálneho dodávateľa Váhostav.
Preto predsedníctvo OV KSS urobilo konkrétne opatrenia pre zabezpečenie výučby zvýšeného počtu učňovského dorastu pre potreby n. p. Slovena, pre výchovu kvalifikovaných pracovníkov pre potreby nového závodu.
Veľkolepé prípravy na otvorenie perly Kysúc
Prípravy na otvorenie boli obrovské. Ešte pred samotným otvorením navštívili závod súdruhovia zo Sovietskeho zväzu, ktorých na Kysuciach vítali chlebom a soľou.
“Srdečnosť, úprimnosť, lásku a oddanosť, s akou naši pracujúci všade vítali sovietskych súdruhov. Srdečnosť a úprimnosť vzťahov medzi okresmi Čadca a Suvorov sa tradujú už od dávnej minulosti. Sovietski súdruhovia vysoko ocenili statočnú prácu našich pracujúcich na všetkých úsekoch, vyjadrili radosť nad dosiahnutými výsledkami, ich slová uznania nás hrejú, no aj zaväzujú. Zaväzujú k ešte lepším výkonom pri naplnení smerníc XIV. zjazdu KSČ. Veď neodhalených rezerv je dosť, treba ich využiť tak, ako na poukázalo novembrové plénum našej strany,” napísal v marci 1975 v článku redaktor Kysúc Vladimír Borák.
Roboty, virtuálna realita aj vodíkové inovácie. Schaeffler otvoril na Kysuciach špičkové vzdelávacie centrum Čítajte Okresné mesto už žije v prípravách na slávnostné okamihy, na okamihy zrodu a začatia výroby komplexu vlnárskeho kombinátu, ktorý bol vystavaný v investícii 482 miliónov korún. Zrod novej priemyselnej perly Kysúc je zaiste nevšednou udalosťou, sviatkom, ktorý pripravila do vienka blížiacemu sa XV. zjazdu iniciatíva pracujúcich a medzinárodná integrácia.
Vládne limuzíny a stovky tlieskajúcich ľudí
Otvorenie nového vlnárskeho kombinátu Slovena bolo ozaj veľkolepé. Manifestujúci pracujúci pred tribúnou, z ktorej sa ozývali tradičné heslá, vládne Volhy, 613-ky aj 603-ky lemujúce celý priestor okolo novej budovy Sloveny.
Ľubomír Štrougal na otvorení fabriky v roku 1975. (zdroj: Kysucké múzeum/knižnica)Pri tejto príležitosti prišiel do mesta člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda federálnej vlády Ľubomír Štrougal. V delegácii bol i člen Predsedníctva ÚV KSČ a predsedá vlády SSR Peter Colotka, kandidát Predsedníctva ÚV KSČ, tajomník ÚV KSS Miloslav Hruškovič, vedúci tajomník SKV KSS Vladimír Pirošík, a ďalší predstavitelia nášho straníckeho a politického života.
Kysuce o otvorení kombinátu píšu v článku uverejnenom 4. decembra 1975.
„Občania vítali vzácnych hostí nadšenými ováciami, dievčatá v kysuckých krojoch ich privítali chlebom a soľou, obdarovali kyticami červených klinčekov. Tisícky pracujúcich s hlbokým záujmom a nadšením si vypočuli slávnostný prejav predsedu Federálnej vlády, Ľubomíra Štrougala na manifestácii pri príležitosti otvorenia nového vinárskeho kombinátu Slovena Čadca. Pred novým závodom Slovena tisícky občanov, pracujúcich a študentov z celého okresu. Zdravili ju neutíchajúcim potleskom, skandovaním a prevolávaním na slávu KSČ," uvádza novinový článok.
S hlavným referátom na tribúne vystúpil predseda federálnej vlády Ľubomír Štrougal.
„Je treba vytvoriť podmienky, aby najmä ženy, ktoré budú mať v novom kombináte výraznú prevahu, mohli v práci využiť svoju vrodenú zručnosť, obetavosť a dôslednosť. Najmodernejším strojovým zariadením, technológiou, ako aj riešením pracovných a priestorových podmienok sa toto dielo radí medzi najmodernejšie v strednej Európe. A skutočnosť, že dielo takého významu bolo vystavané práve na Kysuciach, svedčí o tom, že nové a nové socialistické premeny tohto kraja dokumentujú úspešnú realizáciu plánovaných úloh, ktoré boli vytýčená XIV zjazdom KSČ.” povedal vtedy Štrougal pred tlieskajúcim davom.
