ČADCA / TRENČÍN. Narodil sa v Čadci, s futbalom začínal za panelákom s kamarátmi. Z malého chlapca, ktorý na tréningy dochádzal na bicykli, sa neskôr stala legenda Trenčína.
Zahral si v kvalifikačných stretnutiach Ligy majstrov aj Európskej ligy. „Navždy náš kapitán," znelo z tribúny, keď odohral svoj posledný zápas v drese AS. Jeho koniec pod hradom Matúša Čáka to však nebol.
Po angažmáne v zahraničí sa vrátil na trenčianske tribúny ako analytik, aktuálne pôsobí ako asistent trénera a popritom hráva štvrtú ligu.
PETER KLEŠČÍK (36) dnes priznáva, že by konal inak. „Kariéra profesionálneho športovca je veľmi krátka, najhoršie na tom je, že človek si to uvedomí, až keď je na jej konci," otvorene hovorí ostrieľaný bek.
V rozhovore sa dozviete aj
- prečo rozmýšľa nad definitívnym koncom ako aktívny hráč,
- či mal po ukončení kariéry ešte ponuky na profesionálny futbal,
- čo by dnes spravil inak,
- či občas zavíta aj do rodných Kysúc.
S futbalom ste začínali v Rakovej, neskôr v Čadci. Za tréningami ste dochádzali na bicykli. Ako si spomínate na toto obdobie?
Je to už dávno, z tejto doby ostali iba už iba malé spomienky. Dostal som bicykel od krstných rodičov a na ňom som trikrát do týždňa cestoval na tréning zo sídliska Kyčerka.
Prišiel som zo školy, rýchlo sa naučil a išiel som na tréning. Už si ani nespomínam na presne meno trénera, ale myslím, že jeho priezvisko bolo Herman. Hrával som so susedmi za panelákom futbal a v tom období už niektorí z nich hrávali v Rakovej, a tak vlastne vzniklo moje spojenie s touto obcou a začiatok s futbalom.
Ako mládežníka vás trénoval Jaroslav Petrák, dnes tréner Skalitého, ktorý so staršími žiakmi vyhral prvú ligu v čase, keď ste odišli do Trenčína.
Trénoval má výborný človek a tréner, ktorý mal veľkú zásluhu na tom, ako sa moja kariéra vyvíjala v žiackych kategóriách v Čadci. Ak si dobre pamätám, tak v tej dobe boli rozdelené mládežnícke kategórie po narodení 31.augusta. Ja už som do tejto kategórie nespadal, keďže som septembrový, musel som prejsť do mladšieho dorastu.
Napriek tomu to bol veľký úspech tejto kategórie s výbornými hráčmi v tom období. Viacero chalanov sa po tomto úspechu dostalo na športové školy a mali pred sebou zaujímavú futbalovú kariéru. Niektorí ju aj dosiahli, niektorí mali menej šťastia a nepodarilo sa im presadiť v profesionálnom futbale.
Po vysnívanej kariére rozvážal koláče. Jarabicu nezlomila ani piata operácia kolena Čítajte Aké boli vaše začiatky v AS Trenčín?
Začiatky boli zložité z viacerých pohľadov. Odchod z domu, konkurencia, náročnosť školy. Preto som aj prvé mesiace po prijatí na športové gymnázium trénoval v Trenčíne a na víkendové zápasy chodil do Čadce za starší dorast.
Zlom nastal v prípravnom období v zime, keď sme absolvovali prípravný zápas v Žiline na umelej tráve za hlavným ihriskom. Ten zápas mi vyšiel na pozícií ľavého obrancu a od tej doby som bojoval každý týždeň o základnú zostavu v AS Trenčín U17.
V tom období viedlo mužstvo najvyššiu súťaž na Slovensku v kategórii do sedemnásť rokov. Nakoniec sa nám podarilo vyhrať súťaž a stať sa majstrami Slovenska pred Interom Bratislava.
Snívali ste vôbec vtedy ako mládežník o takej kariére, aká sa vám podarila?
V momente, keď som prišiel do Trenčína, tak to bol len malinký sen, ale realita mi ukázala, že ak sa chcem dostať čo i len do výberu mladšieho dorastu, musím pridať vo všetkom. Postupom času, tvrdou pracou a každými splnenými mini cieľmi, sa ten sen začal meniť na väčšiu realitu.
V Trenčíne ste ako hráč strávili dlhé roky, na konte máte niekoľko skvelých úspechov. Ktoré momenty by ste z tohto obdobia vypichli?
Ťažko vypichnúť iba jeden moment. Viaceré úspechy, ale aj pády patria k životu. Majstrovské tituly 2015 a 2016, v tých istých rokoch víťazstvo v Slovenskom pohári. Už spomínaný titul v mladšom doraste.
Prvý ligový zápas, posledný ligový zápas, vypadnutie z najvyššej ligy a postup do najvyššej súťaže. Zápasy za reprezentáciu v mládežníckych kategóriách. Zápasy v slovenskej i českej lige, predkolách Ligy Majstrov a Európskej ligy.
Po vyše pätnástich rokoch nasledoval prestup do českého mužstva. Bol odchod z AS emotívny?
Emotívny nie, keďže som vedel dva mesiace pred skončením zmluvy, že v Trenčíne pokračovať nebudem. Postupom času však príde človek na to, čo zažil za pätnásť a pol roka v jednom klube a tie spomienky sa potom, z času na čas vrátia.
Peter Kleščík. (zdroj: TASR)Aký bol váš český angažmán?
V Česku to začalo dobre. Zažil som asi najťažšiu zimnú prípravu v kariére a boli sme pripravení na štart jarnej časti urobiť maximum pre záchranu ligy v Příbrame. Bola to pre mňa výzva, a preto som túto ponuku prijal.
Po troch odohraných kolách však prišiel Covid a všetko sa zmenilo. Prestalo sa trénovať, mohli sme sa pripravovať len každý sám, do toho zákaz cestovania. Dlhý čas strávený bez rodiny a ťažšie obdobie, kým sa opäť súťaž v máji nerozbehla.
Nakoniec sa nám podarilo udržať súťaž a predĺžil som zmluvu o ďalší rok a pol. V lete sme absolvovali krátku prípravu a hneď začínala súťaž. Hrával som už menej a ku konci roka som sa už nedostával do nominácie ani na zápasy a vtedy som vyhodnotil, či má to angažmán pre mňa ešte význam.
Bez rodiny, bez zápasov, iba v tréningovom procese, znova v Covidovom období, som sa po rozhovore s trénerom Horvátom a majiteľom klubu Starkom rozhodol ukončiť moje pôsobenie v Příbrami.
Mal som niečo rozrobené na Slovensku a v Česku, ale z určitých príčin to nevyšlo, až prišla ponuka do tretej poľskej ligy.
V Poľsku ste dlho neboli, v jednom rozhovore ste avizovali, že už vtedy ste rozmýšľali nad ukončením profesionálnej kariéry, prečo?
