ČADCA. Na úvod v poradí tretieho protestného zhromaždenia v Čadci zaspievala Mária Pohančeníková ľudovú pieseň symbolizujúcu príbeh lásky, ktorý sa skončil tragicky pred siedmimi rokmi.
Áno, presne 21. februára 2018 zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľku Martinu Kušnírovú.
Vzdať úctu dvom mladým ľuďom prišlo na Matičné námestie v najväčšom meste na Kysuciach asi 400 až 450 protestujúcich.
Dva rozdielne svety či katastrofa na katastri
K mikrofónu sa ako prvá dostala Zuzana Janíková, redaktorka portálu Interez. V príhovore spomínala aj na obdobie, kedy sa stala úkladná vražda a neskôr aj odštartoval jeden z najväčších súdnych procesov na Slovensku.
„V deň, keď na povrch vyplávala vražda Jána a Martiny, sa zastavil svet. Neskôr, keď som aj ja bola priamo na súdnom procese, videla som dva rozdielne svety. Jeden, na ktorého strane boli utrápené rodiny obetí. A ten druhý, v ktorom si v tom čase ľudia podozriví z objednávky vraždy posielali rôzne odkazy a úškľabky.“

Ľudia začali kričať hanba, mafia. K slovu sa potom dostal mladý vedec a vysokoškolský pedagóg František Herman zo Skalitého.
V emotívnom rozhovore povedal, že Slovensko nepotrebuje katastrofu na katastri, ale viac odbornosti namiesto populizmu.
„A nepotrebujeme ani fleky pre kamošov či nové ministerstvá,“ dodal.
Prerušil ju dav: Fuj, hanba
Terézia Šimaljaková vyrozprávala svoj príbeh. Vyrastala len s mamou. Niet členstva Slovenska v Európskej únii, nemala by dnes naštartovanú slušnú kariéru.
„Vďaka únii som absolvovala ročné dobrovoľníctvo v Gruzínsku. Vďaka únii som počas môjho štúdia na vysokej škole absolvovala tri stáže na slovenských veľvyslaneckých ambasádach v zahraničí. A tieto stáže, predstavte si, hoci sú v slovenských štátnych inštitúciách, naša vláda nefinancuje, ani neprepláca náklady.“

Na chvíľu ju prerušil dav, kričal: „Fuj, hanba!“
„Hovorím to preto, aby som poukázala na fakt, že vďaka únii sa mi dostalo príležitostí, o ktorých by sa mi nesnívalo, kebyže nie sme v jadre Európy,“ dodala Šimaljaková s tým, že správanie súčasných politikov dostáva našu krajinu do izolácie a na okraj Európskej únie.
Onkológ: Ignorujeme vedecké fakty
Následne vystúpil na pódiu pred domom kultúry Jozef Šustek, ktorý sa venoval dnes už 3-ročnému konfliktu na Ukrajine.
"Sledujem túto vojnu každý deň, už vyše 1000 dní. No táto vojna trvá omnoho dlhšie, od roku 2014. Mea culpa, moja vina, že som bol v minulosti nevšímavý voči slovenskej a svetovej politike. Následky nášho nezáujmu o veci politické nás doviedli tam, kde sa práve nachádzame. Buďme voči sebe pravdiví – z ekonomického tigra Európy sme sa prepracovali až na prvé miesto od konca," povedal Šustek.
"Počas 1000 dní som videl nespočetné množstvo videí, analýz a aktualizácií z bojiska. Toto, čo sa deje, je nemysliteľné v 21. storočí, aby jeden národ šiel s tisíckami tankov, s tisíckami balistických striel, so státisícami, v súčasti dokopy vyše miliónom ľudí, ukradnúť inému národu územie," doplnil Šustek.
Na záver dostal slovo skúsený onkológ Pavol Lamoš.
Ten zdôraznil, že na Slovensku sa vo viacerých sférach života prepúšťajú odborníci z dôležitých postov, na dennom poriadku sú útoky na novinárov, ignorujú sa vedecké fakty.
„Spoločnosť je manipulovaná hoaxami, dezinformáciami. Miesto riešenia problémov sa problémy zahmlievajú. Vraciame sa pomaly k praktikám totalitného režimu,“ dodal.
Bodku za protestom dali hymny Slovenska a Európskej únie, ľudia sa následne pokojne rozišli.
Protestným zhromaždením v Čadci sprevádzali Patrik Bajkai a Monika Gavlasová.
Ľudia dnes vyšli do ulíc v desiatkach miest Slovenska, ale aj v zahraničí, aby vyjadrili nesúhlas s aktuálnym smerovaním Slovenska a štýlom politiky vládnej garnitúry pod vedením Roberta Fica.