NESLUŠA. Vydali sme sa po stopách osady, ktorá zanikla.
Z obce Nesluša nás k nej zaviedla modrá turistická značka.
Zhruba dvesto metrov od kaplnky U Játich sme si ju po trase na vrchole kopca všimli vďaka betónovým pozostatkom domov a zachovalej klenbe pivničného priestoru. Práve na tomto mieste stála jedna z neslušských osád s názvom Jaťovci.
A hoci o jej existencii už veľa nesvedčí, lokalitu sa oplatí navštíviť minimálne pre krásne výhľady a obrovský pokoj.
Svojím spôsobom bola výnimočná, z okolitých osád sa dokonca u rodiny Játiovcov zbiehali ľudia, aby pozerali prvý televízor v okolí. Okrem toho sa spája s príbehmi miestnych obyvateľov, ktoré sa však v osade prestali písať v roku 1970. Na konci mája ju vtedy zničil požiar. Dnes o nej mnohí ani len netušia.
Vidieť je časť podzemného priestoru. (zdroj: Nikola Capeková)Svedok nešťastia býva na vrchu dodnes
Nám tamojší život okrem knižného zdroja načrtla členka rodiny Játiovcov aj miestny okoloidúci. Požiar osady videl na vlastné oči, uhasiť ho ale ani pre rýchle šírenie ohňa nezvládli.
Blízko zaniknutej osady, na kopci v malej chalúpke, býva dodnes. Spoločnosť mu uprostred prírody robí len pes. Do mesta, vzdialeného autom zhruba pol hodinu, zbehne na menšej štvorkolke raz do mesiaca len po dôchodok a riadny nákup.
V Starej Bystrici vyrastá ďalší architektonický skvost. Moderná škôlka má charakter tradičnej remeselnej výstavby Čítajte Kým nás odprevádza ku kaplnke blízko vyhorenej osady, načrtáva aj príčinu požiaru. „Podpálil to chlapec s hendikepom, z rodiny, čo tam ako posledná bývala, mala tam chalupu,“ spomína.
Otec jej o mieste neraz hovoril
Rovnako nám nešťastie interpretovala i príbuzná, Janka Brodňanová, rodená Játiová.
Aj podľa jej slov išlo o nehodu, ktorú mal spôsobiť chlapec s downovým syndrómom pri hre so zápalkami. Bol synom Játiovcov, ktorí v osade žili ako poslední. Ako jediní prišli doslova o strechu nad hlavou, ostatní totiž miesto navštevovali len sezónne.
„Matkou tohto syna, ,downa‘, bola moja babka. Zomrela ako 92-ročná, asi o týždeň neskôr zomrel aj môj otec, jej prvý syn. Tento ,down‘ zomrel asi po roku. Ona údajne celý život nerobila, lebo sa starala o spomínaného chlapca. Bola však veľká hospodárka. Mala husy, kačky, kravy. Bola pracovitá,“ hovorí Brodňanová s tým, že ona si osadu z detských spomienok pamätá len nepatrne. Otec jej však o tamojších vrchoch často rozprával.
