SKALITÉ. V 9. storočí sa používal termín mjasopust. V susedných Čechách sa zachoval ako masopust, no u nás sa začal pre toto obdobie používať nemecký výraz fašang, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj.
Má rôzne označenie, ale aj keď sa mu hovorí fašiangy, ostatky, foršangy, mäsopust či pochovávanie basy, vždy ide o návrat k tradíciám. Tradíciám tak starým, že ani odborníci dokonca presne nepoznajú ich pôvod.
Dodnes si lámu hlavu nad tým, ako presne sa predkresťanský zvyk, siahajú až do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov, vyvinul a čo presne znamenal. Isté je, že po zimnom slnovrate sa ľudia tešili na nový rok. Očisťujúcim rituálom, fašiangovou obchôdzkou, si chceli zaistiť bohatú úrodu, plodnosť hospodárskych zvierat i ľudí.
Kam cez prázdniny? Kysuce sú regiónom rozhľadní, pútnikov aj zbojníkov, hviezd, praveku a adrenalínu Čítajte Tento prastarý zvyk uzatvára v týchto dňoch obdobie veselosti, ktoré začalo Tromi kráľmi a Popolcovou stredou (tento rok 5. marca) štartuje štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou.
Fašiangy nie sú len obžerstvo
Tradičnou fašiangovou zábavou, ktorá k životu na dedine neodmysliteľne patrí, ožilo počas prvej marcovej soboty aj goralské Skalité. Súčasné pečenie šišiek a čaj s rumom je síce výdobytok modernejšej doby, faktom je, že obyvatelia regiónu veľmi radi skĺbia dobré a chutné s tradíciami, v ktorých nájdeme trochu mystiky a mágie pohanských zvykov.
Do masiek sa odeli mladí aj starší. (zdroj: Pavol Stolárik)„Skalitské fašiangy sú tým, čím majú byť. Je to slávnosť, kedy sa ľudia stretnú, sú radi spolu a príde aj veľa hostí z okolitých dedín. V našej dedine si tradície ctíme a udržiavame a prajeme si, aby to tak robili aj naše deti a aby ich to bavilo rovnako, ako to bavilo niekedy našich predkov a teraz nás. Tí skôr narodení spomínajú na mladé časy, mladí si túto atmosféru doslova užívajú,“ povedal starosta Skalitého Jozef Cech odetý do ľudového kroja.
Spoločne s manželkou, prezlečenou za kúzelníčku a malým synom, teraz vojakom, kráčali na čele sprievodu masiek, ktorý prešiel od miestneho obecného úradu do hotela Koloniál, kde nastala tá pravá fašiangová rozlúčka.
Perlu severu Slovenska zničili komunistickí architekti, bývalý hotel Klappholz dostane novú tvár Čítajte Rozvoniavali šišky a zabíjačkové špeciality, veď tradícia hovorí, že treba jesť a piť čo najviac, aby bol človek celý rok pri sile. O zábavu sa postarali Baby z ABBY v podaní folklórnej skupiny Svrčinka, do tanca hral DJ Banderas, do spevu Gorol muzička.
Do masiek sa odeli najmladší, aj tí skôr narodení. Medzi maskami boli klasické, zvieracie, nechýbali vodníci, bača či biela pani. Deti už mali masky modernejšie a nad výrobou niektorých z nich museli s rodičmi tráviť dlhé hodiny. Najlepšie a najkratívnejšie vybrala a ocenila porota, no naprázdno neobišiel nik.
Vo večerných hodinách bolo vrcholom zábavy pochovávanie basy. V duchu zvykov a tradícií symbolicky odprevadili na pôstny odpočinok hudobný nástroj – basu ako symbol ľudových zábav.
Páter Peter a basa
Scenár hlavného programu tejto recesistickej akcie mal na starosti páter Peter, inak Peter Potočár, ktorý odetý v rúchu prevzal na seba úlohu chovajúceho kňaza. Celý obrad prebiehal v žartovnom a úsmevnom duchu, čo dokazovali aj scénky a sprievodné piesne. Nakoniec zaznelo i to pradávne Olores, dolores, naučia ťa v pekle móres..
Obrad so všetkým, čo k pochovávaniu basy patrí. Plačkami, márami s basou, pánom farárom a pohrebným rečníkom. Kým na pódiu znel plač, kvílenie a smútočná hudba, v sále bolo počuť výbuchy smiechu. Veď práve tak to na ostatky má byť.
Páter Peter pri obrade chovania basy. (zdroj: Štefan Strýček)Končí teda doba zabíjačiek, svadobných hostín a zábav a začína štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou. Ešte v šesťdesiatych rokoch sa fašanky konali v utorok pred Popolcovou stredou. Až neskôr sa tradícia posunula na voľné dni. Stále ale platí, že fašiangové obchôdzky sa konajú takmer po celom regióne.
Masky a veselice si naplánovala na uplynulý víkend väčšina obcí. Čadca počkala do utorka. Po ňom už nasleduje Popolcová streda, ktorá je prvým dňom nastávajúceho pôstneho obdobia.
Úsek D3 z Čadce do Oščadnice s tunelom Horelica bude stavať združenie okolo Váhostavu Čítajte Návrat do histórie:
- Fašiangové kratochvíle mali rôzne podoby na dedinách i v mestách. V tomto čase končili priadky, za nimi nasledovalo tkanie, uzatváralo sa aj mnoho sobášov.
- Fašiangové dni bývali aj vhodnou dobou pre pytačky a organizovanie svadieb, ku ktorým patrili aj rôzne iniciačné prejavy, napríklad rituál prijímania nevesty medzi vydaté ženy. Keď sa však na dedine v dobe fašiangov neuskutočnila žiadna svadba, hovorilo sa o „jalovom fašiangu“. A dievčatá, ktoré zostali aj po fašiangoch slobodné, bývali dokonca terčom posmechu a narážok.
- K posledným dňom fašiangov sa v niektorých krajoch vzťahoval aj zákaz pracovných aktivít. Muži mali zanechať svoje povinnosti na poli či v dielni a len a len odpočívať. A samozrejme hodovať.Koniec fašiangov bol koncom zábav, radovánok, svadieb. Gazdinky už pred Popolcovou stredou vyčistili a vyparili všetok riad, ktorý počas roka používali od mastnoty, pretože nastupoval prísny pôst a na varenie sa používal ľanový olej.
- Pred Popolcovou stredou sa od nedele obeda tancovalo do utorka polnoci. Zábavy sa konali v miestnych krčmách. Muziku platil krčmár, nakoľko mal z toho zisk. Celodenné tancovanie sa striedalo s jedením. Každý priniesol niečo na občerstvenie. Gazdiné si odskočili domov obriadiť dobytok a opäť pokračovali v radovánkach.
- Pre mladých nastal čas poslednej zábavy – museli pochovať basu. Pochovávali ju v utorok večer pred Popolcovou stredou. Do polnoci hrala muzika, o polnoci sa položila doprostred miestnosti, okolo nej sa postavili „plačky“ a farár (preoblečený miestny mládenec).Plačky na Kysuciach nariekali:„Čo si nám to milá basa urobela, kec si nás tak všetkých smutných zanechala. My budeme smutek nosic, všetkých svätých vrúcne prosic, aby sme sa na Veľkú noc mohli pri tebe točic.“
- Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.
- Na túto zábavu chodievali radi staré gazdiné, ktoré tancovali naširoko cez celú krčmu od kúta do kúta, aby sa im urodil ľan a natkali z neho široké kusy plátna. Na fašiangový utorok sa varila kapusta so slaninou. Slanina sa volala „ ftorková šprka“. Kapusta sa zjedla, slaninu si odkladali na liečenie. Prikladali ju počas roka na rany, potierali vyrážky (humporu – ekzém) a podobne.
