KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Na Podstráni nad Kysuckým Novým Mestom stojí takmer štyri desaťročia neveľká stavba. Od tých okolitých rodinných domov sa odlišuje azda len mohutnou zelenou plechovou polguľou na streche a obrovskými slnečnými hodinami na fasáde aj v záhrade. V lete ju spoznáte aj podľa svietiacich modelov planét.
Je krásny prázdninový večer a k domu sa pomaly zbiehajú ľudia. Väčšinou rodiny s deťmi, no dorazil aj jeden zaľúbený párik. Spolu dve desiatky zvedavcov, ktorí si chcú na vlastné oči pozrieť cez šošovky profesionálneho ďalekohľadu nebeské telesá a vypočuť zaujímavosti o planétach a súhvezdiach na zimnej oblohe.
Na Venuši optimálne
Spoločne s malými aj väčšími záujemcami o astronomické úkazy sa pomaly tlačíme do útrob Kysuckej hvezdárne. „Naposledy som tu bol na školskom výlete. Tu sa to ale zmenilo,“ počuť z viacerých úst.

„Všetko závisí od počasia. Už v pondelok bol záujem obrovský, na nočné prázdninové pozorovania sa nahlásilo toľko ľudí, že bolo plno, všetky termíny boli vybookované,“ hovorí odborná pracovníčka hvezdárne Eva Neubauerová, ktorá všetkých vítala pri vstupe.
Po prezretí výstavy fotografií s vyobrazením slnka, planét aj hmlovín sa poberáme po schodoch smerom nahor do pozorovacej kupoly. Po ceste takmer všetkých zaujmú meniace sa červené číslice pri planétach a kométach.
„Je to taká vesmírna váha. Keď sa na ňu postavíte, ukáže, koľko by ste vážili na rôznych planétach,“ vysvetľuje odborníčka. Väčšina z nás sa zhodne, že by stačilo žiť na Venuši, kde je váha človeka menšia približne o desať kíl. Na Merkúre a Marse by sme vážili približne tretinu.
V článku sa dočítate aj:
- prečo je pozorovanie oblohy pohľadom do minulosti,
- aké technologické novinky získa hvezdáreň,
- prečo sme spomínali najznámejšiu kométu a čo písali o otvorení dobové noviny,
- prečo pokarhali pri stavbe robotníkov, ktorí tesnili okná.
Pohľad do minulosti v úplnej tme
Kráčame ďalej točitým schodiskom do kruhovej miestnosti pod polguľatou odsuvnou strechou, ktorej dominujú na stojane dva ďalekohľady. Jeden biely a dlhý, pôvodný z osemdesiatych rokov. Druhý čierny s veľkým priemerom, ktorý hvezdáreň zakúpila pred piatimi rokmi.

„Nezľaknite sa, idem nastaviť strechu,“ povie hvezdárka a stlačí ovládač. Miestnosťou sa ozve dunivý buchot a kovová strecha sa začne otáčať, aby ďalekohľad smeroval do jej otvoru. Sadáme si na sedadlá, pracovníčka zhasne svetlo a zrazu je všade tma ako v rohu. Pomaly sa oči prispôsobujú a postupne začíname rozoznávať objekty aj tvary.
Ako prvú nám ukáže planétu Merkúr, kým sa všetci vystriedajú pri teleskope, porozpráva o planéte aj také zaujímavosti, ktoré mnohí z nás netušili. A tak to ide ďalej. Cez Venušu, Mesiac, Mars, Urán, Jupiter. Vždy povie niečo pútavé, pri Mesiac sa zhovárame aj o misiách Apollo a E.A. Cernanovi, ktorý pochádza z Kysúc. Medzitým sa vždy zmení poloha ďalekohľadu, zaznie nezľaknite sa, strecha zaduní a otočí sa.

„Nie vždy to bolo takéto jednoduché. Teraz polohu ďalekohľadu a vesmírneho telesa riadi počítač, ďalekohľad je pripravený za pár sekúnd. Najskôr sa všetko nastavovalo ručne. Trvalo to aj niekoľko minút a veru sa človek pri tom narobil. V určitých polohách, keď sme vyhľadávali Saturn alebo Jupiter, sme sa tam teoreticky nevedeli dostať,“ ťukne do klávesnice ovládania a ďalekohľad opäť mení polohu.

Tentokrát sleduje Veľkú hmlovinu v Orióne, ktorá je jednou z najjasnejších hmlovín vôbec, a je viditeľná aj voľným okom.
„Keď sa pozeráme na hviezdnatú oblohu, v skutočnosti sa zakaždým pozeráme do minulosti. Svetlo zo Slnka putuje k zemi približne 8 minút a 20 sekúnd. Keď teda pozorujeme Slnko, vidíme, čo sa tam udialo pred viac ako ôsmimi minútami, čím je planéta ďalej, tým je táto doba dlhšia,“ vysvetlila Eva Neubauerová
Dodala, že ľudia občas odchádzajú sklamaní, pretože realita v ďalekohľade je niekedy menej farebná, ako to vidieť na fotkách na internete. My sme však boli nadšení a deťom sa vraj najviac páčil Jupiter. Na dvore pred observatóriom sme si ukázali známe súhvezdia.
Nové sférické kino aj virtuálna realita
V februári budúceho roka si Kysucká hvezdáreň pripomenie štyridsať rokov. Od jej otvorenia ju navštívili milióny ľudí. No už v tomto roku sa v jej priestoroch udejú obrovské zmeny. K jubileu dostane nové priestory aj zaujímavé technologické darčeky. Zároveň sa stratí aj povestné „Nezľaknite sa“.
Ako schválili poslanci Žilinského samosprávneho kraja na minulom zasadnutí, investície do hvezdárne budú financované z programu Slovensko a župa ho bude spolufinancovať vo výške necelých 114 tisíc eur. Celkovo bude stáť modernizácia približne 1,5 milióna eur. Investíciou do hvezdárne má ešte viac podporiť záujem verejnosti o prírodné vedy aj prilákať všetky vekové kategórie, pre ktoré hvezdáreň bude ponúkať pútavé programy.

Ako približuje riaditeľ Krajskej hvezdárne v Žiline Ján Mäsiar, v novej prístavbe nadzemného podlažia vzniknú priestory pre špeciálne vzdelávacie programy pomocou sférického kina a ďalších prvkov virtuálnej reality a najmodernejšou digitálnou technikou. Strecha prístavby bude slúžiť ako miesto pre verejné pozorovania oblohy.
„Zároveň chceme vyriešiť automatizáciu a vzdialené ovládanie kupoly aj systémov ďalekohľadov pomocou mobilu, tabletu či počítača a nahradiť starý motor, ktorý hýbal kupolu novým,“ vysvetľuje riaditeľ.

„Začiatok realizácie projektu Krajská hvezdáreň Žilina – prístavba a stavebné úpravy Kysuckej hvezdárne v Kysuckom Novom Meste je naplánovaný na október tohto roka,“ informuje hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Eva Lacová.
Ak sa aj vy chcete ponoriť do hlbín vesmíru, hvezdáreň pripravila na koniec marca deň otvorených dverí, kde vás je pracovníci oboznámia so svojou činnosťou. Určite sa naučíte niečo nové a pozriete si aj čiastočné zatmenie Slnka, ktoré na Slovensku sa začne 29. marca približne o 11. hodine a 43 minúte.
Cieľ akcie je jednoznačný. Ukázať, aký unikát máme na Kysuciach a upozorniť na potenciál hvezdárne, ktorá nemá v bližšom okolí konkurenciu.
Z histórie hvezdárne
Ako píše týždenník Kysuce v marci 1986, štvrtok 20. februára v tom roku bol iste pamätným dňom pre vyznávačov astronómie a vedy vo vesmíre. Za účasti tajomníka OV KSS Ladislava Polovinčáka, predsedu ONV JUDr. Jána Tichého a ďalších hostí totiž v Kysuckom Novom Meste otvorili ďalšiu okresnú inštitúciu — Okresnú ľudovú hvezdáreň.

Okresná ľudová hvezdáreň, ktorá je 14. hvezdárňou na Slovensku, si kladie nemalé ciele, byť účinným pomocníkom pri svetonázorovej a vedecko ateistickej výchove žiakov, študentov ale aj dospelých.
Okresnú ľudovú hvezdáreň postavili za štyri roky v uplynulej päťročnici v akcii „Z“ v hodnote 750 000 korún. Nemalý kus práce pri jej výstavbe urobili pracujúci všeobecnej prevádzky ZVL Kysucké Nové Mesto, pracovníci Drobnej prevádzky pri MsNV, pracovníci a študenti SPSS a SOU strojárskeho, členovia astronomického krúžku a ďalší občania. Pekné dielo je názorným príkladom dobrej spolupráce v akcii Podnik mestu, mesto podniku.
A prečo som spomínal práve Halleyho kométu, o ktorej sa hovorí, že predpovedala smrť kráľa Karola IV. v roku 1378 či katastrofu v Černobyle v roku 1986? Pozorovanie tejto najznámejšej kométy patrilo medzi prvé verejné a ľudí naň lákala v novinách hvezdáreň už dva mesiace po otvorení.
„Ak chcete vidieť kométu, Okresná ľudová hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste oznamuje všetkým záujemcom o astronómiu, že v dňoch 5. až 10. mája 1986 v čase od 21. hod. do 23. hod. bude možnosť posledný raz pozorovať kométu Halley, jej najbližšieho návratu o 76 rokov sa dožijú naši vnuci, preto srdečne pozývame všetkých, ktorí si chcú tento zaujímavý objekt ešte pozrieť,“ uvádza sa v dobových novinách. Halleyho kométa opäť poletí 28. júla 2061
Merali od buka do buka
Ešte prikladám jednu zaujímavosť, o ktorej informovali dobové Kysuce v roku 1986. V článku s názvom Merali ako Jánošík sa píše o prípade, kedy bolo treba na hvezdárni zatesniť okná. Mal slúžiť ako výrečná ilustrácia.
„Dvaja pracovníci OPVS zatesnili v Okresnej ľudovej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste okná. Robotu urobili dobre, to sa nedá odškriepiť. No začudovanie nastalo, keď za vykonanú prácu prišla faktúra. Znela na 2400 korún aj nejaké drobné s rozpísaním prác. Keby riaditeľ hvezdárne Peter Bronček nebol zodpovedný človek, faktúru by bez najmenších výčitiek podpísal. Tým by všetko skončilo," píše sa v novinách.

"Lenže tu to len začalo, jednoduchý rozum stačil na to, aby si prepočítal, že množstvo tesniacej pásky by vystačilo na dve hvezdárne... A tak žiadal, aby faktúru upravili podlá skutočne vykonanej práce. Stalo sa. A upravená znela na 1030 korún! Výše stopercentné predraženie. Možno si „majstri“ povedali, že socialistickej organizácii to „bude jedno“, tisíc korún sem — tisíc tam, veď sa nejako stratia. A oni môžu tesniacu pásku použiť na „fušky“... Lenže tu ide o princíp — tisíc korunami to začína a státisícmi končí,. Myjú naozaj vo všetkých socialistických organizáciách takýto prístup k spoločným hodnotám? Je verejným tajomstvom, že často sa preplácajú faktúry za nevykonané práce! S myšlienkou — veď to nie je z môjho. Takéto prístupy môže plodiť len nevedomosť, alebo — a to je horšie, nezodpovednosť. A tomu je načase urobiť rázny koniec," trefne znel záver.