KYSUCE. V súčasnosti všeobecne rezonuje na Kysuciach očakávanie spustenia výstavby diaľnice, ktorá okrem vytúženého odbremenenia dopravy prinesie bezpochyby aj významný rozvoj celého tohto regiónu.
Ako hovorí historik Kysuckého múzea Marián Liščák, Kysuce boli vždy dôležitým tranzitným pohraničným regiónom a výstavby veľkých komunikačných projektov zásadne prispeli k ich rozvoju. Či už to bola stoličná hradská cesta v prvej polovici 19. storočia alebo Košicko-bohumínska železnica v druhej polovici 19. storočia.
"Dnes si však rozpovieme príbeh o ceste, ktorá sa vlastne napriek plánom nikdy nepostavila, pričom v prípade realizácie mohla mať významnejší vplyv na niektoré časti tohto regiónu. Plány na jej výstavbu vzišli koncom dvadsiatych rokov 20. storočia," prezradil historik Kysuckého múzea.
Ak by vtedajší cestári postavili skratku z Kysuckého Lieskova do Starej Bystrice, mapa Kysúc mohla vyzerať úplne inak
Bystrická dolina v správe Kysuckého Nového Mesta
Pripomenul, že v tom období boli Kysuce administratívne členené trochu inak ako dnes. Dominantným na Kysuciach bol okres Kysucké Nové Mesto, ktorý okrem svojich dnešných hraníc spravoval aj celú Bystrickú dolinu, no práve dopravná dostupnosť týchto obcí bola celkom zložitá.
Nástroje na miešanie medicíny aj dobový nábytok. Objavte tajomstvá prvých kysuckých lekární Čítajte "Dalo sa tam dostať len okľukou cez Krásno nad Kysucou a Zborov nad Bystricou. Spojenie so svojou východnou časťou plánovali preto predstavitelia okresu zjednodušiť výstavbou novej kratšej cesty. Na zlepšenie cestnej infraštruktúry bol v roku 1928 vypracovaný Program okresného výboru ku stavbe ciest v okrese Kysucké Nové Mesto," vysvetlil Marián Liščák.
Doplnil, že nová cesta mala podľa tohto plánu smerovať cez Kysucký Lieskovec ďalej Lodno, pokračovať cez sedlo Korcháň do Starej Bystrice, kde by sa napojila na už existujúcu krajinskú cestu.
Návrh novej cesty. (zdroj: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči - Pobočka Čadca)"Táto trasa bola storočia využívaná obyvateľmi Bystrickej doliny na cesty do Kysuckého Nového Mesta na tamojšie pravidelné trhy. Ako dôvod a potrebu výstavby tejto cesty sa uvádzali aj záplavy, ktoré v roku 1925 výrazne poškodili pôvodnú krajinskú cestu cez Zborov nad Bystricou, keďže tá ešte ani v roku 1928 nebola poriadne opravená," ozrejmil.
Skratka do Starej Bystrice
Nová komunikácia mala teda významne skrátiť cestu z Kysuckého Nového Mesta do Starej Bystrice. Benefitom malo byť aj odľahčenie „čulej“ dopravy stavebného dreva po pôvodnej ceste.
Keď ju otvárali, svietila na nebi Halleyho kométa. Na štyridsiatku dostane Kysucká hvezdáreň nový facelift Čítajte Vo svojom výskume zistil historik, že komunikácia bola špecifikovaná ako 12 kilometrov dlhá okresná cesta, avšak vzhľadom na blízkosť pohraničného pásma s Poľskom aj strategicky dôležitá. Napájať na pôvodnú cestu v Starej Bystrici sa mala až v časti Hámer, kde by sa vybudovala ďalšia dôležitá stavba, ktorou mal byť most cez Bystricu.
"Dovtedy tam totiž bol len drevený most pre peších. Stavba mosta si však nevyhnutne vyžadovala aj reguláciu potoku Bystrica, ktorý veľmi rád a pravidelne ničil všetko čo mu stálo v ceste," podotklol Liščák.
Prezradil tiež, že zaujímavosťou, ktorú obsahuje tento plán výstavby ciest v okrese Kysucké Nové Mesto je bezpochyby aj fakt, že už vtedy bola plánovaná aj cesta do Oravskej Lesnej. Tá však mala podľa vtedajšieho zámeru viesť cez obec Riečnicu, aj keď neskôr sa cesta reálne postavila cez Harvelku. Bezpochyby zaujímavým bolo aj plánované prepojenie Horného Vadičova a Lutíš.
"Ak by sa výstavba cestného spojenia medzi Kysuckým Lieskovcom a Starou Bystricou skutočne realizovala, bezpochyby by to prispelo k rozvoju celej Bystrickej doliny. Nezmenila by sa možno ani okresná príslušnosť bystrických obcí, ktoré sa práve kvôli dopravnej nedostupnosti svojho okresného mesta dlhodobo dožadovali o pripojenie k dopravne dostupnejšiemu okresu Čadca, čo sa im napokon aj podarilo," povedal.
Historik Kysuckého múzea Marián Liščák na záver dodal, že je preto možné, ak by takáto cesta existovala, tak by okres Kysucké Nové Mesto existoval vo svojej rozsiahlejšej podobe dodnes. Jej výstavbu však nikdy nerealizovali kvôli náročnému terénu a nedostatku financií.
Do prestížnej súťaže Stavba roka je nominovaný aj privádzač diaľnice D3 v Kysuckom Novom Meste Čítajte
