Majstrovstvá sveta juniorov a kadetov v biatlone sú snom mnohých mladých športovcov. Tento rok sa ich premiérovo zúčastnila aj LUCIA VORKOVÁ z Čierneho, ktorá sa prebojovala na šampionát v švédskom Östersunde.
Hoci výsledky neboli podľa jej predstáv, získala cenné skúsenosti, ktoré jej môžu pomôcť v ďalšej kariére. V minulosti pretekala Vorková za biatlonový klub v Skalitom a za Atletický klub Čadca.
Nečakaná nominácia
Všetko sa začalo pár dní po Vianociach, keď sa konali kvalifikačné preteky na MS junioriek a kadetiek. Lucia pôvodne brala štart len ako test, bez veľkých očakávaní.
„Zavolali mi, keď som bola v škole. Nominovať sa na takýto šampionát bol vždy môj sen, no stále som tomu neverila,“ spomína s nadšením.
Po úspešnej kvalifikácii však prišla tvrdá príprava. Individuálny tréningový plán mal Luciu dostať do top formy, no dva týždne pred šampionátom jej prípravu narušila choroba.
„Počas náročnej prípravy vypadnúť z tréningového kolotoča pre vysoké horúčky bolo pre moju psychiku veľmi náročné,“ priznáva. Napriek krátkemu času na regeneráciu sa dokázala postaviť na štart, aj keď vedela, že jej forma nebude ideálna.

Vytrvalostné preteky, tvrdý začiatok
Úvodné vytrvalostné preteky v Östersunde Lucii nevyšli podľa predstáv. Strelnica jej nepriala, zaznamenala až sedem chýb (bilancia 2+0+3+2), čo znamenalo konečné 72. miesto so stratou +8:50.
„Aj keď som vedela, že to nebudú moje najlepšie preteky, bola som veľmi sklamaná,“ hodnotí kriticky svoj výkon. Do ďalších dní sa preto sústredila najmä na zlepšenie streľby.
Nasledoval boj o hromadný štart
O tri dni neskôr nasledoval šprint, kde mohla zabojovať o miesto v hromadnom štarte. Nádeje na lepší výsledok boli, no preteky ukázali realitu. Lucia sa na trati trápila, strácala okolo päťdesiat sekúnd na kolo a prepadla sa do zadných radov štartového poľa.
„Rozbitá trať a náročné podmienky mi síce neskomplikovali jazdu, ale ani mi nepomohli. Jednoducho som nemala takú formu, akú by som potrebovala,“ priznáva.
Kľúčom k úspechu mala byť bezchybná streľba, no ani tu to nebolo ideálne. Bilancia 1+1 síce nebola zlá, no na svetovú konkurenciu nestačila. Napokon obsadila 58. miesto (+3:30), čo znamenalo definitívny koniec jej účinkovania v individuálnych pretekoch.
„Škoda, že som sa nepriblížila k forme, ktorú som mala v juniorskom IBU pohári v Jakuszyciach. S rýchlejším behom by som mala reálnu šancu na lepší výsledok.“

Prvý finiš v národných farbách
Poslednou skúškou bola štafeta, kde Lucia štartovala na poslednom úseku. Pred jej výjazdom sa slovenský tím pohyboval na hrane prvej desiatky, no súperky zo Švajčiarska, Rakúska a Česka neboli ľahkými konkurentkami.
„Nikdy v živote som nebežala posledný úsek štafety, takže som bola dosť nervózna. Vedela som, že na najlepšie pretekárky bežecky nemám, takže som sa to snažila kontrolovať aspoň streľbou, čo sa mi celkom aj podarilo,“ zhodnotila Lucia.
V úvodnom kole ju Švajčiarka predstihla, a tak prišla na strelnicu na jedenástom stave. Musela dvakrát dobíjať, no zvládla to bez zaváhania a pokračovala ďalej. Na poslednú stojku dorazila len desať sekúnd za desiatou pretekárkou, čo naznačovalo šancu na dobrý výsledok. Bežecké problémy ju však nepustili vyššie. Napokon slovenská štafeta obsadila 13. miesto.
„Myslím si, že som svoju úlohu splnila, aj keď sme klesli o dve pozície. Do budúcnosti je tu potenciál na zlepšenie.“
Premiéra, ktorá priniesla cenné skúsenosti
Lucia Vorková síce vo svojej premiére na majstrovstvách sveta nedosiahla vysnívané výsledky, no už samotná účasť je veľkým úspechom.
„Aj napriek tomu, že som nedosiahla lepšie výsledky, som so šampionátom celkom spokojná. Nabrala som množstvo skúseností, ktoré v budúcnosti určite pretavím do ďalších pretekov,“ uzatvára talentovaná biatlonistka.
Tentokrát to na popredné priečky nestačilo, Lucia ukázala bojovného ducha a potenciál, na ktorom môže stavať. Kysuce tak mali na svetovej biatlonovej scéne dôstojné zastúpenie a veríme, že meno Lucie Vorkovej budeme vídať vo výsledkových listinách aj v ďalších sezónach.