ŽILINA/KYSUCE. Rušenie škôl, sťahovanie, cestovanie žiakov za vzdelaním do iných miest, aj keď to doteraz nemuseli?
Zlúčenie malých škôl do jedného celku môže podľa Žilinského samosprávneho kraja ušetriť veľa peňazí, ktoré v školstve zúfalo chýbajú. Tie by župa mohla lepšie využiť a docieliť to, aby bolo stredoškolské vzdelávanie v kraji efektívnejšie.
Administratívne zlúčiť by sa mali školy do kampusov, teda spojených škôl. Kraj tak reaguje na výzvu ministra školstva z leta minulého roka, v ktorej samosprávne kraje vyzval na doručenie projektov optimalizácie siete stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
Krajskí poslanci na pondelkovom 20. rokovaní (24. marca) schválili ďalšie projekty optimalizácie stredných škôl. Tie sa týkajú aj Kysúc.
Od nového školského roka sa tak spoja pod spoločné vedenie aj stredné školy v Kysuckom Novom Meste, gymnázium v Turzovke sa presúva pod mesto a spojenie Obchodnej akadémie Dušana Metoda Janotu a Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Čadci predsedníčka ŽSK Erika Jurinová stiahla z rokovania.

Ako informoval primátor Čadce a poslanec ŽSK Matej Šimášek, zlučovanie škôl a racionalizačné projekty obe školy odmietajú a mali byť dôkladne pripravené, čo sa v tomto prípade nestalo a zlyhávala vzájomná komunikácia medzi všetkými zúčastnenými.
„Podarilo sa nám rokovaniami dosiahnuť odklad spájania čadčianskych škôl. Mesto Čadca potrebuje mať na svojom území rôzne školy, aby si deti mohli vybrať to, čo ich baví. Hlavne, keď sú tieto školy zatiaľ sebestačné. Všetci poslanci za okres Čadca sme sa snažili vysvetliť, prečo sme proti zlúčeniu. Bude treba však vyvinúť veľkú iniciatívu, aby boli tieto školy plne obsadené a ukázali svoju životaschopnosť,“ uviedol pre redakciu Matej Šimášek.

Gymnazisti a itečkári s jedným vedením
Župa v dokumente o lepšom a efektívnejšom školstve vysvetľuje, ako má spájanie vytvoriť namiesto vzájomného konkurenčného boja o žiaka väčší priestor, aby mohli školy spoločne úspešne reagovať na rýchlo sa meniace požiadavky trhu práce vytváraním nových a prierezových študijných odborov.
Stredná priemyselná škola informačných technológií v Kysuckom Novom Meste a Gymnázium Kysucké Nové Mesto sa spojili do jedného subjektu s názvom Stredná priemyselná škola informačných technológií a Gymnázium.
Počas najbližších rokov ostávajú obe školy vo svojich budovách, kým sa nenájde riešenie a neupravia sa priestory tak aby boli vhodné pre vzdelávanie žiakov oboch bývalých škôl. Ušetriť sa má na manažmente a administratíve, ale samotná prevádzka škôl nebude poznačená.

„Rozhodnutie o formálnom spojení škôl v Kysuckom Novom Meste nebolo ľahké, ale po zvážení všetkých informácií potrebné. Viedli nás k nemu tvrdé fakty zo stretnutí. Súčasná situácia gymnázia bola dlhodobo neudržateľná,“ deklarovali spoločne po hlasovaní poslanci župy za obvod Kysucké Nové Mesto Alena Dudeková, Matej Fabšík a Dušan Mičian.

Podľa ich vyjadrenia finančné straty presahovali predstavovali pre kraj stotisíc eur ročne, dôvodmi sú aj klesajúca demografia, odmietnutie ozdravného plánu gymnázia zo strany župy, chýbajúce investície a žiadna reálna možnosť, že by mesto školu mohlo prevziať pod seba, ako sa to podarilo inde.
„V tejto situácii sme stáli pred rozhodnutím. Buď zachováme stav, v ktorom učitelia, žiaci a celá škola živorí, navyše s nejasnou budúcnosťou, alebo vytvoríme podmienky, ktoré jej dajú perspektívu. Nám sa podarilo vyrokovať konkrétne záruky. Zachovanie identity školy, zotrvanie v súčasných priestoroch, stabilita počtu žiakov gymnázia, kvalitné podmienky pre výučbu a férové zastúpenie v riadiacich orgánoch. Navyše, možnosť zapojiť sa do projektov, ktoré môžu posunúť celé školstvo v regióne dopredu,“ zhodli sa poslanci za Kysucké Nové Mesto.
Gymnázium Turzovka definitívne pod mesto
Za rokovaniami medzi župou a mestom o Gymnáziu v Turzovke je definitívna bodka. Gymnázium od nového školského roka mení zriaďovateľa, tým sa stane turzovská radnica. Prevádzka podľa župy bola neúnosná, musela na školu doplácať ročne viac ako 100 tisíc eur.
Poslanci odsúhlasili aj prevod majetku budovy gymnázia mestu Turzovka za dohodnutú kúpnu cenu 500-tisíc eur.
„Spojili sme sa všetci poslanci a som rád, že županka akceptovala zmeny podmienok, ktoré sme predložili s primátorom Turzovky. Za posledné dva týždne sme dosiahli kompromis s oveľa lepšími podmienkami pre Turzovku. Verím, že gymnázium sa bude pod mestom rozvíjať, žiaci z horných Kysúc tam budú mať priaznivé podmienky a budú tam vyrastať ďalší vzdelaní ľudia,“ povedal poslanec ŽSK a primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.

Župa najskôr odhadla cenu 650 tisíc za budovu s pozemkami a 350 tisíc inventár. Vypočítala splátky na 15 rokov, s čim mesto nesúhlasilo a dohodu za týchto podmienok odmietlo. Ďalšia ponuka bola 600 tisíc s dvadsaťročným splácaním.

Pritom išlo o tú istú budovu, na výstavbu ktorej si v roku 1936 Turzovka požičala 830-tisíc Kč, čo bola v tom čase značná suma peňazí. Školské pozemky kúpila obec Turzovka 14. júla 1937 v celkovej sume 74 486,50 korún československých (11 korún za m2, celkovo 6 771,5 m2), aj keď boli následne prevedené na Československý štát. Budova gymnázia bola delimitovaná na samosprávny kraj v roku 2003.
„Zrejme si župa myslela, že žiakov umiestnime v našej škole a im ostane prázdna budova. Predložili sme požiadavky, aby deti zostali v budove gymnázia, kde majú všetky potrebné vyučovacie priestory, odborné učebne a laboratória. Cena bola privysoká a zmluva obsahovala záložné právo, kedy by mesto nemohlo s budovou nakladať ani na jej modernizáciu čerpať eurofondy,“ opísal okolnosti primátor Turzovky Ľubomír Golis.
Cenu budovy sa rokovaniami podarilo stiahnuť na 200 tisíc eur s tým, že po zaplatení do konca septembra tohto roku sa mesto stane jej vlastníkom. Zvyšných 300 tisíc za ostatné pozemky a vybavenie budú Turzovčania splácať šesť rokov.
Gymnázium patrí v Turzovke medzi najdôležitejšie vzdelávacie inštitúcie. Aj vďaka jeho existencii sa Turzovka mohla v roku 1968 stať mestom.
Rozhodnutím vedenia a schválením takmer všetkých poslancov mesta bolo priradené k už existujúcej Spojenej škole Juraja Turza.
Do školy tak v najbližších dňoch nabehnú architekti a stavbári, aby zistili, čo všetko treba prerobiť a aká veľká bude investícia do modernizácie školy.
Odklad nerieši problémy
Samostatnými zatiaľ stále zo stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK ostáva Obchodná akadémia Čadca, SOŠ obchodu a služieb Čadca, SOŠ technická Čadca, SOŠ drevárska Krásno nad Kysucou a SOŠ strojnícka Kysucké Nové Mesto.
Predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová po zastupiteľstve uviedla, že často zaznieva návrh, aby sa celý proces ešte odložila a dôkladnejšie premyslel. Povedala, že na Slovensku je tendencia veriť, že odkladanie riešení vyrieši aj zložité problémy. Že sa „niečo stane“, čo situáciu zmení.
"V tomto prípade však nejde o prechodnú záležitosť. Demografický vývoj je predvídateľný na desiatky rokov dopredu a nič nenasvedčuje tomu, že štát bude mať v budúcnosti viac peňazí na financovanie súčasného modelu stredného školstva. Financovanie je viazané na počet žiakov a jedinou cestou k lepším podmienkam pre učiteľov aj študentov je efektívnejšie využívanie zdrojov,“ skonštatovala na záver žilinská županka.
