KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Záujem o prvý ročník Extrémnej Krížovej Cesty z Kysúc do Žiliny prevýšil aj očakávania lídrov projektu. Hoci spočiatku hovoril regionálny organizátor pri najideálnejších predstavách o stovke potenciálnych záujemcov, napokon sa tešil z viac než dvojnásobného počtu registrácií.
Zhruba dvestopäťdesiat ľudí sa prihlásilo na duchovné podujatie, ktoré sa 4. apríla začalo svätou omšou v Kostole sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste o 18. hodine.
S modlitbami aj čelovkami
Ešte predtým účastníkov v neďalekom pastoračnom centre vybavili reflexnými prvkami aj odznakmi s motívom projektu. Viacerým nechýbali ani vlastnoručne vyrobené kríže. Tie im na omši posvätil miestny farár Peter Holbička. „Je to historicky prvýkrát a snáď to bude aj tradícia,“ zmienil sa o duchovnom podujatí.
S batohmi, v turistickom oblečení a s nabitými čelovkami sa následne desiatky skupiniek v tichosti vydali na vyše tridsaťkilometrovú cestu trvajúcu minimálne osem hodín, pričom prechádzali štrnástimi zastaveniami.
Zastavovali sa v kostoloch, pri kaplnkách aj osadených krížoch. (zdroj: Nikola Capeková)„Napriek tomu, že je cesta extrémna, snažili sme sa o to, aby bola prívetivá pre čo najviac ľudí,“ spomenul regionálny líder František Bobenič, ktorý sa prípravy podujatia ujal aj so svojou manželkou Máriou. Kedysi turistické trasy dokonca značkovali a na podujatie vybrali cestu, ktorú už dobre poznali. Dbali pritom na nenáročnosť terénu, pútnici vo výsledku prekonávali prevýšenie 648 metrov.
Osud schátranej budovy je spečatený. Z bývalej školy v centre mesta vznikne moderný komplex s klientským centrom Čítajte Zastavenia sledovali aj na mape
S modlitbami a vopred stanoveným úmyslom sa aj naprieč nocou zastavovali pri kostoloch, kaplnkách a krížoch. Dva z nich dokonca organizátori osadili výnimočne práve kvôli Extrémnej Krížovej Ceste. Účastníkov čakali novovyrobené kríže s reflexnými prvkami na Dubni aj pri Váhu.
Okrem regionálneho organizátora, kráčajúceho na čele davu, či nasledovania svetielok sa mohli ľudia po ceste riadiť aj aplikáciou s mapami.
Bezpečne tak prešli z Kysuckého Nového Mesta cez obce a turistické chodníky až do kostola na žilinské Vlčince.
Motivácia pútnikov bola rôzna
Viacerí tým vyskúšali niečo nové, skúsenejší zas využili možnosť zúčastniť sa unikátnej krížovej cesty aj v ich bližšom okolí.
„Bola som už aj na púti v Levoči, ktorá trvala tri dni, a vždy som túžila niečo podobné vyskúšať aj v okolí. Prihlásila som sa sama. Každý má nejaký svoj kríž a ja som túžila cestu prežiť v tichosti,“ popísala Jana.
Desať minút pred zápasom menili brankára, Krásno aj tak zdolalo jedného z lídrov tretej ligy Čítajte A práve spomínané zotrvanie v tichosti je pre Extrémnu Krížovú Cestu príznačné.
Hoci sa na cestu vydali vyše dve stovky ľudí, organizátori kráčanie vo väčších skupinách neodporúčajú. Môže človeka vytrhnúť z hlbšieho rozjímania.
Rozdiel oproti iným krížovým cestám pocítili aj manželia Helena a Miroslav.
„Prvýkrát sme na takomto podujatí. Keď sme boli napríklad na krížovej ceste na vrch Tábor, zastavovali sme sa hromadne a modlili sme sa nahlas všetci spolu. Tu je to iné, o tichosti a o samostatnosti,“ spomenuli.
