ČADCA. Zázračný recept na aktívny život po sedemdesiatke? Neexistuje. No 74-ročný tréner JURAJ STEINIGER hovorí, že pravdepodobne by ho všetko bolelo aj vtedy, keby zostal doma ležať. Takto ho síce bolesti neopúšťajú, ale pohyb mu pomáha aj psychicky.
Ani dnes mu nerobí problém zúčastniť sa veteránskych súťaží a dokonca si odniesť aj kov. Len prednedávnom vyhral na majstrovstvách Slovenska veteránov bronzovú medailu vo vrhu guľou.
Okrem toho stále trénuje mladých atlétov. „Keď prídem na tréning, mám o 15 rokov menej, no doma mám opäť svoj vek," priznáva Steiniger.
Keď bol malý chlapec, sused pri upratovaní vyhodil mužskú guľu. Bolo mu jej ľúto, a tak si s ňou začal hádzať až sa to stalo jeho obľúbenou disciplínou, ktorej sa venuje dodnes. Atletiku má v srdci, na dlhé roky s ňou však prestal.
„Keď som videl výsledky našich atlétov, rozosmútilo ma to, a tak som pred šiestimi rokmi začal trénovať," hovorí Steiniger o tom, ako sa opäť vrátil k tomu, čo má tak rád. Zároveň však dodal, že je trápne, aby dnes museli trénovať ľudia po sedemdesiatke.
V rozhovore sa dozviete aj
- Prečo na dlhé roky s atletikou prestal,
- ako sa pred šiestimi rokmi stal trénerom a či ešte vládze,
- s akými podmienkami sa boria mladí atléti v meste.
Ako ste sa dostali k atletike?
Športovať som začal, keď som videl prvé Olympijské hry v Ríme v roku 1960. Vtedy ma ten šport zaujal, no v tom období sme moc možností nemali. V paneláku nás však bolo mnoho detí, a tak sme si spravili vlastné olympijské hry.
Guľu sme vrhali dlaždicovými kockami, skákali sme dokonca o žrdi, využili sme pracháre, stĺpy, na ktorých sa vešalo prádlo. Prekážky sme mali spravené z kameňov, behali sme okolo paneláku.
Šport ma začal zaujímať ako po praktickej, tak aj po teoretickej stránke. Venoval som sa najmä vrhačským disciplínam. Vydržalo mi to dlho, no potom prišla ešte dlhšia doba, keď som sa športu nevenoval.
Poslal ju na dovolenku, boli z toho stokilometrové preteky. Po materskej si oddýchla na Kilimandžáre Čítajte Ako vyzerala vaša aktívna športová kariéra?
Ako družstvo sme súťažili v československej celoštátnej lige, v prvej slovenskej lige a taktiež v krajskej lige. Boli tam kluby, ktoré mali históriu a chalani, ktorí by dnes mohli reprezentovať.
Ja som len začínal. Robil som najmä vrh guľou, diskom, okrajovo oštepom, kladivo sme nemali. Výkonnosť som časom mal, prišli aj nejaké úspechy, no život to zariadil inak, oženil som sa a s atletikou som na dlhší čas prestal.
Čo ste medzi tým robili?
Bol som skôr turista, prírodu mám veľmi rád. Nemal som ani náradie, aby som si mohol ísť zahádzať. Po turistike sa mi príliš behať nechcelo, zároveň pre mňa nie je úplne zábavné behať do kruhu na štadióne. Rád som bicykloval.
