ČADCA. Tunel Horelica slúži motoristom na Kysuciach už dvadsať rokov. Výstavba tunela Horelica sa začala v apríli 1998. Po jej skončení v októbri 2004 začala v tuneli skúšobná prevádzka. Trvala šesť mesiacov, do apríla 2005. Aj výstavba tohto tunela sa stretla s problémami.
Počas prác v auguste 2001 vznikol vnútri zával. Približne v strede podzemná statická voda uvoľnila nadložie, ktoré spadlo. Našťastie, nikomu sa nič nestalo. Havária však zapríčinila spomalenie prác.
"Počas výstavby sa vyskytli geologické problémy, nakoľko portál Čadca je realizovaný v zosuve, čím došlo k zmene zaistenia portálu Čadca na roštovú stenu kotvenú zemnými lanovými kotvami. Pri razení tunela došlo k závalu v 280m z dôvodu nevhodnej geológie, pri ktorom vznikol otvor až po povrch. Spôsobila ho podzemná voda v misovite uložených vrstvách," uviedol pre redakciu Kysuce v roku 2005 vtedajší hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík.
Doplnil, že v tomto mieste bolo nadložie 15 m. Z dôvodu veľmi nevhodnej geológie, geotechnických porúch a podzemnej vody flyšového pásma muselo dôjsť k zlepšeniu zaistenia primárneho ostenia tunela ihlovaním, samozavŕtavacími kotvami a arkusmi.

Zmena technického riešenia vyplynula z požiarnej bezpečnosti tunela Horelica, kde boli požadované a zrealizované nové objekty: úniková štôlňa, požiarny vodovod a čerpacie stanice pre jeho napájanie, odvodnenie tunela a odlučovače ropných látok. Ďalej došlo k zmenám v riešení technologickej časti tunela, ktorý je zrealizovaný na európskom štandarde v zmysle európskych noriem pre bezpečnosť tunelov.
Tunel Horelica prerazili v júli 2002 za prítomnosti vtedajšieho predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu. Ten na slávnosti, že Slovensko bude na konci roku 2005 pripravené napojiť sa na poľskú diaľničnú sieť v súlade s podpísanou medzištátnou zmluvou.
Ako informovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) na sociálnej sieti, aktuálna priemerná denná intenzita dopravy v tuneli je na úrovni vyše 18.000 vozidiel, pričom podiel nákladnej dopravy je viac ako 20-percentný.
Diaľničiari vyčíslili, že počas 20 rokov prevádzky tunela Horelica sa do jeho vylepšení a rekonštrukcie investovalo viac ako 1,2 milióna eur.
„Vymenili sa ventilátory, tunelový rozhlas, EPS systém, technológie, kamerový a detekčný systém, obnovili sa retroreflexné technológie, obnovila sa drsnosť cementobetónovej vozovky v tunelovej rúre. Aplikoval sa tiež nový nástrek vodorovného dopravného značenia, pristúpilo sa k modernizácii požiarneho núdzového osvetlenia a zabezpečený bol ochranný náter tunelového ostenia,“ uviedla NDS.
Doplnila, že Horelica je jednorúrový tunel s dvomi jazdnými pruhmi pre obojsmernú dopravu a zvýšeným peším chodníkom po oboch stranách.
„Výnimočnosťou v rámci Slovenska je šírka vozovky medzi okrajmi chodníkov. So šírkou deviatich metrov patrí tunel Horelica k najširším tunelom. Operátorské pracovisko tunela je priamo pri tunelovej rúre a riadi tunely Horelica, Svrčinovec a Poľana,“ dodali diaľničiari.

Tunel Horelica s dĺžkou 605 metrov slávnostne sprístupnili motoristickej verejnosti v roku 2004 ako súčasť úseku cesty I. triedy Oščadnica - Čadca, Bukov. Jeho výstavbu realizovali na etapy. NDS má v pláne vybudovanie druhej rúry tunela Horelica v rámci výstavby diaľničného úseku D3 Oščadnica - Čadca, Bukov, II. polprofil.

Aj vtedajšie noviny z roku 2005 uvádzajú myšlienku druhej tunelovej rúry. Na zhotovenie si tak počkala viac ako 20 rokov. Má byť prerazená 405 metrov dlhú a 3,3 metra širokej v únikovej chodbe, ktorú z dôvodu bezpečného úniku osôb v prípade havárie tunelári vybudovali pre príjazd záchranného automobilu.
Aj na Horelici má svoje čestné miesto svätá Barbora, ktorú dali v Banskej Štiavnici zhotoviť raziči.
"Zaistenie portálu Čadca je nachystané pre druhú tunelovú rúru v mieste únikovej štôlne. Na trase stavby Čadca-Oščadnica sú do svahu postavené oporné múry z gabiónov, ktoré sa dajú demontovať pre trasu druhého pruhu. Ostatné zaistenia a oporné múry sú zrealizované tak, že druhý pruh bude postavený na nich, čím dôjde k rôznym výškovým úrovniam jednotlivých smerov," píše sa v starých Kysuciach.
Na celom diele sa podieľalo viac ako dvesto ľudí. Stavebné práce zabezpečovalo v tuneli približne 60 ľudí vrátane technikov, geodetov a zabezpečovacieho kádra. Na celom diele sa podieľalo 200 až 250 pracovníkov.
Na Slovensku je k 1.10.2023 evidovaných 13 cestných tunelov v prevádzke: tunel Stratená, tunel Branisko, tunel Horelica, tunel Sitina, tunel Bôrik, tunel Šibeník, tunel Poľana, tunel Svrčinovec, tunel Považský Chlmec, tunel Ovčiarsko, tunel Žilina, tunel Prešov, tunel Bikoš.
