Zdvihnúť vnuka na ruky bez toho, že vás sekne v krížoch, vyhnúť sa infarktu, užiť si plesovú sezónu tak, aby ste po porážke pri tanci nemuseli ťahať nohu za sebou. Splniť si kariérne ciele, živiť rodinu, cestovať.
V každom veku by si mal človek nájsť zmysel, pre ktorý chce žiť zdravý a plnohodnotný život.
„Stačí málo. Základom je dodržiavať liečebné postupy a nevyhovárať sa, čo by bolo keby,“ vysvetľuje v rozhovore internista a všeobecný lekár Oleksandr Olashyn a zdôrazňuje, že téma adherencie je vážnym celosvetovým problémom.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo by pacient nemal v ambulancii na všetko len prikyvovať,
- aké chyby robia pacienti a aké lekári,
- či o svoje zdravie viac dbajú mladí alebo starší ľudia,
- ako vtipne vysvetľuje, prečo ľudia nemajú radi lekárov.
O adherencii sa hovorí veľmi málo. O čo ide?
Pre ľudí je adherencia asi neznáme slovo, no v jednoduchosti sa rozprávame o tom, ako je pacient ochotný dodržiavať odporúčania, ktoré mu naordinuje lekár. Či pravidelne užíva predpísané lieky, dbá na životosprávu – stravovanie, pravidelný pohyb, kvalitný spánok a pod.
Na druhej strane, je to aj o tom, ako je lekár schopný vštepiť pacientovi informácie a postupy, ktoré má dodržiavať, aby bola liečba úspešná.
Tento rok sa konal vôbec prvý Svetový deň adherencie v histórii. Je to novinka, do ktorej sa zapojila odborná verejnosť, lekári, zdravotnícke organizácie.
Keď má človek akútne ochorenie, napríklad teplotu, kašeľ, zápal pľúc, zlomenú nohu a v danom momente sa cíti zle, prípadne ho niečo bolí, navštívi lekára a v priebehu dní či týždňov sa prelieči. Aj si vyberie a využíva všetky lieky. Akonáhle však ide o chronické ochorenie, nastáva problém.

Môžete byť konkrétnejší?
Samozrejme. Pacient má problémy s chrbticou, ortopéd mu odporučí, aby pravidelne cvičil konkrétne cviky. Človek si zacvičí deň, možno dva, odvážni jedinci aj týždeň (smiech).
Potom raz zabudne, inokedy ide niekde von, nemá čas. Povie si, „aha, dvakrát som necvičil a nič sa mi nestalo“. Postupne od liečby ustúpi a dlhodobo ju zanedbáva. A to je problém.
Svetový deň adherencie je v kalendári zapísaný asi oprávnene.
Jednoznačne. Vo vyspelých krajinách, a potvrdzujú to aj štatistiky, je adherencia na úrovni 50 percent. Čím je krajina menej vyspelá, tým podiel ľudí, ktorí dodržiavajú liečebné postupy, klesá.
Faktom je, že ide o zásadnú otázku. Veď dodržiavanie liečebných postupov zvyšuje prognózu vyliečenia o 21 percent.
ADHERENCIA
Svetový deň adherencie vyhlásili na 27. marca, tento rok sa konal prvýkrát v histórii. Jeho cieľom je upriamiť pozornosť na dodržiavanie liečby.
K celosvetovej iniciatíve odborných lekárskych spoločností a pacientskych združení sa pridalo aj Slovensko, s cieľom motivovať pacientov k zodpovednému prístupu k liečbe, a teda k vlastnému zdraviu.
Prečo podľa vás ľudia nepočúvajú rady lekárov?
Ľudia vždy hľadajú vinu v niekom inom. Nejde len o zdravie, ale o všetky oblasti života. Ja mám veľmi rád krásne slovné spojenie „keby nie ty“.
Ako to myslíte?
Keby nie ty, chodil by som na angličtinu. Keby si nemal oslavu, dodržal by som životosprávu, nedal by som si pivo a poldeci, prípadne rezeň a 10 koláčov. Vždy je chyba v niekom alebo v niečom inom, je to naša najbližšia vlastnosť.
Nechcem však hovoriť len o pacientoch. Podľa mňa je v adherencii problém na oboch stranách.
Aj na strane lekára?
Áno. Povedzme si na rovinu. Pokiaľ lekár jasne nevysvetlí, „máte takéto ochorenie. Ak sa budete správať zodpovedne, prinesie to takýto výsledok. V prípade, že liečba nebude dodržiavaná, očakávame takéto komplikácie. Aby ku komplikáciám nedošlo, musíte užívať lieky, hýbať sa, zdravo sa stravovať," tak človek s veľkou pravdepodobnosťou zlyhá.
Do debaty s lekárom by sa mal zapojiť aj pacient a opýtať sa: „Naozaj potrebujem túto tabletku? Čo ona robí, ako funguje, pred čím ma chráni?“