SKALITÉ. Odvrátili najhoršie za cenu najcennejšieho. Rovných 80 rokov uplynulo v utorok 29. apríla od oslobodenia Skalitého Červenou armádou.
Toto výročie si pripomenuli vzdaním úcty pri pamätníku vojakom Červenej armády a obetiam 2. svetovej vojny pamätníci, politici i bežní občania.
Skalité bolo prvou obcou oslobodenou v okrese Čadca a obelisk ako poctu Sovietskej armáde vybudovali jeho obyvatelia za krátkych osem týždňov. Slávnostne bol odhalený l6. septembra l945 a v roku 1959 prebudovaný ako pamiatka na vojnu.
Položiť vence k pamätníku prišli počas pietneho aktu Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Riachrd Raši, poslanci národnej rady Ján Podmanický a Jozef Cech, ktorý je zároveň starostom obce. Medzi pozvanými nechýbali predstavitelia okolitých obcí či zástupcovia Zväzu protifašistických bojovníkov.
„Pripomenuli sme si najvýznamnejší deň novodobej histórie našej obce, kedy sa aj našim predkom vrátila nádej, sloboda a ľudská dôstojnosť. Tu, na tomto mieste, postavila naša obec obelisk ako symbol večnej vďaky za oslobodenie od zla fašizmu, ktorého rozšírenie predchádzalo krutej vojne. Tento pamätník je symbol udalosti, podstatný dôkaz myslenia a presvedčenia našich ľudí, ktorí zažili a prežili hrôzy vojny. Je ako definitívna historická pečať, ktorú nemožno zo života našej obecnej pospolitosti odstrániť,“ povedal v príhovore starosta obce Jozef Cech.
O budúcnosť sa báť nemusia. Najlepší juniorskí zvárači Európy študujú na Kysuciach Čítajte Podľa jeho slov na konci vojny vtedy vítali Skaliťania červenoarmejcov, nerobili rozdiely v tom, z ktorého národa Sovietskeho zväzu pochádzali.
„Naši ľudia nezostali nečinní. Pomáhali utečencom, ukrývali prenasledovaných, zapájali sa do odboja. Niektorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní, iní na frontoch Európy, či v partizánskych oddieloch. Dokonca aj potomkovia vysťahovalcov z našej obce bojovali v americkej armáde proti fašizmu. Títo ľudia boli hrdinovia,“ povedal Jozef Cech
Mier už nie je samozrejmosťou
Na Vojnové vyčíňanie, smrť a strach, rachot zbraní, zničené domovy, osirotené deti poukázal aj predseda parlamentu Richard Raši.
„Rok 2025 je o to významnejší, že si v máji pripomenieme 80. výročie víťazstva nad fašizmom a koniec druhej svetovej vojny, najničivejšieho konfliktu, do ktorého sa zapojili desiatky štátov z celého sveta. Počtom obetí a svojou krutosťou sa stala najväčšou tragédiou v dejinách ľudstva. V šesť rokov trvajúcej vojne bojovali desiatky miliónov ľudí a zahynulo viac ako 60 miliónov ľudí vrátane detí,“ pripomenul v prejave Richard Raši s tým, že odkaz ukončenia druhej svetovej vojny je aktuálny.
„Nesmieme zabúdať na tých, ktorí sa podieľali na porážke fašizmu a neraz prišli o svoje životy,“ doplnil Raši.
„Sloboda a mier nie sú samozrejmosťou. Tých, ktorí prežili vojnu na vlastnej koži a pamätajú na všetky zverstvá, rok od roka ubúda. Hlavne predstavitelia štátov by si mali konečne uvedomiť, kam speje situácia vo svete, že stojíme možno na prahu ďalšej svetovej vojny. Treba sa konečne spamätať, aby sa nič podobné nezopakovalo,“ vyjadril sa Juraj Drotár zo Zväzu protifašistických bojovníkov.
Juraj Drotár odovzdal predstaviteľom obcí aj pamätné listy a medaily Zväzu protifašistických bojovníkov.
Oslobodenie až na záver
Kysuce patrili k posledným oslobodeným regiónom na území Slovenska. Viaceré obce, najmä tie ležiace v západnej časti regiónu, sa slobody dočkali až tesne pred samotným koncom druhej svetovej vojny.
Koncom marca 1945 sa k hraniciam v Skalitom priblížila Červená armáda. V rámci príprav sa zastavila na bojovej línii Žywiec - Lipnica – Chyžné. Sem bola v rámci 18. armády 4. ukrajinského frontu z Liptova cez Dolný Kubín, Lokcu do obce Rajcza presunutá 24. strelecká divízia generála F. A. Prochorova.
Táto strelecká divízia začala útočiť na urýchlene vybudované obranné postavenia Nemcov na línii Živiec - Skalité - Čadca, ktorá sa tu napájala na obrannú líniu Karviná - Český Tešín - Jablunkov – Čadca-Žilina.
Pacient by mal dodržiavať rady lekára. Keď po porážke ťahá nohu za sebou, je už neskoro (rozhovor) Čítajte Ku konci vojny začala nemecká armáda narýchlo budovať obranné postavenia na Kysuciach, ktorými sa snažila zadržať, alebo aspoň spomaliť Červenú armádu predovšetkým na vybraných prírodných prekážkach. Systém opevnenia postaveného na Serafínove je viditeľný dodnes.
Na konci vojny, v čase radosti a upokojujúceho pocitu úľavy z ukončenia vojny zaznel osamelý, posledný výstrel. Po ňom, 1. mája 1945, padla dôstojníčka Červenej armády, 28-ročná lekárka 166. delostreleckého pluku 24. streleckej divízie, npor. Ljubov Alexandrovna Ivanová.
Obete vojny v obci Skalité
Ako uvádza autor Pavol Laš v monografii obce Skalité, počas druhej svetovej vojny zahynuli v dôsledku vojenských udalostí šiesti obyvatelia obce: Ignác Husár, Zuzana Švancárová- Tabačárová a jej syn Rudolf, Ondrej Štrkáč, Karol Zoň a Adam Stenchlák, ktorý zahynul pri bombardovaní Žiliny. V obci padlo počas prechodu frontu l6 nemeckých a traja ruskí vojaci. Po vojne boli premiestnení do vojenských cintorínov.
Počas Slovenského národného povstania padol v obci Pohronská Polhora občan X. Majchrák. Jeho pamätná tabuľa je umiestnená na bývalej škole Skalité- Prostredná.
K obetiam fašistického vyčíňania treba pripočítať aj rodinu Arpáda Feuermana, majiteľa chaty na Serafínove, ktorého odvliekli s manželkou a dvoma deťmi do koncentračného tábora v Osvienčime, odkiaľ sa žiaden z nich nevrátil.
Artúra Lichtensterna s manželkou a dcérou zachránil pred podobným osudom Jozef Tatarka – Gojnicek, obyvateľ osady U Čaneckých, ktorý ich ukrýval tri roky až do oslobodenia, hoci sa tým vystavoval nebezpečenstvu s najťažšími dôsledkami. Za tento humanistický čin ho vláda štátu Izrael vyznamenala čestným titulom Spravodlivý medzi národmi.
Aj ďalší obyvatelia poskytovali dočasné prístrešie, prenocovanie utečencom , ktorí utekali z nacistami okupovaného Poľska.
Ondrej Čanecký v dome č. 264 ukrýval koncom apríla 1944 dvoch utečencov z koncentračného tábora Osvienčim Alfréda Wetzlera a Valtera Rosenberga, ktorých neskôr tajne prepravili do Čadce a do Žiliny, kde v tamojšom starobinci tajne vydali svedectvo o zverstvách fašistov v koncentračných táboroch.
Bola to jedna z prvých správ o týchto prísne utajovaných skutočnostiach, ktorá sa dostala na stránky svetovej tlače.
Chýba im kanalizácia i voda, kysucké obce bojujú roky. Peniaze nemajú ani vodárne Čítajte
