ČADCA. Veľkým dňom sa pre Kysučanov aj ľudí z iných kútov Slovenska stal pondelok 14. máj 1990, keď Čadca privítala vzácneho hosťa, 79-ročnú Matku Terezu z Kalkaty, nositeľku Nobelovej ceny mieru.
Od jej návštevy uplynulo už 35 rokov, no veriaci doposiaľ spomínajú na túto vzácnu návštevu. Pozdravila dvadsaťtisícový dav ľudí, ktorí si nenechali ujsť príležitosť osobne vidieť ženu, ktorá sa celý život venovala tým najbiednejším.
Ako spomienku na túto vzácnu ženu posvätili presne v deň výročia, v utorok 14. mája, v Kostole sv. Bartolomeja v Čadci kaplnku, ktorej dominuje fotografia svätej z návštevy Kysúc.
Fotografia z Kysúc a relikvia z Vatikánu
Ako priblížil dekan farnosti Čadca Radovan Čulák, na Kysuciach je silné spoločenstvo ľudí, ktorí majú k svätej Matke Tereze vzťah a jej návštevu majú stále v živej pamäti.
„Z Čadce pochádzajú dve rehoľné sestry, ktoré patria do komunity Matky Terezy, a kňaz Peter Kučák z Kongregácie misionárov lásky, ktorý cestuje po svete a šíri posolstvo svätej Matky Terezy. Zo Slovenska odišiel pred vyše tridsiatimi dvoma rokmi, aby sa mohol naplno venovať ľuďom na okraji spoločnosti, no občas sa tu zastaví. Čadcu si Misionárky lásky vzali dokonca na niekoľko rokov za svoje komunitné sídlo, ktoré Matka Tereza osobne počas svojej návštevy otvorila,“ priblížil dekan čadčianskej farnosti.
Doplnil, že okrem fotografie bude v kaplnke umiestnená aj relikvia, ktorú na prosbu Petra Kučáka venoval čadčianskej farnosti Vatikán. Pôjde o druhý objekt v Kostole svätého Bartolomeja, ktorý sa spája so životom Matky Terezy.
Autorom fotografie je Miroslav Kultán, ktorý dokumentoval celú návštevu svätice v Čadci. V tom čas 21-ročný vysokoškolák mal už za sebou dokumentovanie návštevy pápeža Jána Pavla II. v apríli 1990 v Prahe a Bratislave.
Reforma záchraniek rozdelila Kysuce. Dojazd sanitky nejde určiť pomocou pravítka a mapy, hromžia starostovia Čítajte „V tom čase ešte vládla eufória z Nežnej revolúcie, všade dookola sa niečo dialo. V tom čase som si ešte neuvedomoval dôležitosť týchto vzácnych okamihov. Až časom mne, ale myslím, že aj všetkým začalo dochádzať, v blízkosti akých dôležitých osôb sme vtedy boli, v blízkosti osôb, ktoré tvorili dejiny,“ povedal Miro Kultán.
Postavia Aulu Matky Terezy
Výročie návštevy Matky Terezy si pripomína aj čadčianska radnica. Podľa slov primátora Mateja Šimáška ide o najväčšiu osobnosť, ktorá kedy do Čadce zavítala, preto jej treba prejaviť patričnú úctu.
Mesto Čadca jej venuje spomienku v novej budove v areáli bývalej školy Andreja Hlinku. Aula misericordia (sieň milosti) bude odkazom na jej návštevu v Čadci, jej život aj hodnoty, ktoré hlásala.
Architektonická štúdia Aleje Matky Terezy. (zdroj: mesto Čadca)„Pôjde o spoločenský priestor, v ktorom sa budú stretávať všetky generácie nielen Čadčanov, ale aj ľudia z okolia. Bude určené na spoločenské aj duchovné podujatia. Verím, že aj takouto formou si budeme vedieť pripomenúť odkaz tejto pre celý svet jedinečnej bytosti,“ uviedol Šimášek.
Dodal, že aj vnútroblok budovy upravený do aleje bude niesť meno Matky Terezy a bude v ňom inštalovaná socha pripomínajúca jej návštevu v Čadci.
Základom je šťastná rodina
Matka Tereza navštívila Kysuce v sprievode biskupa Pavla Hnilicu, ktorý sprostredkoval jej príchod, a vtedajšieho nitrianskeho biskupa, kardinála Jána Chryzostoma Korca. V tomto meste nechala vtedy štyri misionárky, tri z Indie a jednu z Poľska, ktoré mali na Kysuciach pokračovať v jej práci.
„Mojou túžbou bolo zriadiť útulok vo vašej krajine už dávnejšie, ale neumožnili mi to. V tomto roku (1990) ma o to písomne poprosil nitriansky biskup Mons. Ján Chryzostom Korec. Hneď som súhlasila. Biskup Korec rozhodol, že útulok bude v Čadci na Kysuciach. Som šťastná, že sa mi splnila moja veľká túžba,“ povedala pri svojej návšteve redaktorke týždenníka Kysuce Ivete Hažíkovej.
Cez tri štáty, pre tri životy, už po tretíkrát. Poďte s nami bežať o život Čítajte „Moje posolstvo je u Pána Boha a my pracujeme v jeho mene, sme v jeho rukách. Základom našej práce je opatera a súcit s tými, ktorí sú opustení, chorí a nemajú nikoho. Pôsobíme charitatívne, ale naším poslaním je aj rozdávať a šíriť lásku medzi ľuďmi, pretože láska, to je mier,“ vyznala sa Matka Tereza pri svojej návšteve.
Prezradila aj svoje dojmy z návštevy Kysúc. „Páči sa mi, že tu žije veľa nábožných ľudí. Základom šťastného štátu je šťastná rodina. Preto prosím, aby sa ľudia ctili a mali radi, aby spoločne v modlitbách vytvorili jedno veľké srdce, naplnené láskou.“
Sídlom sestier Matky Terezy sa stal rodný dom kňaza Pavla Trnku, ktorý pochádzal z Čadce.
„V Čadci sme ju i so sestrami priviezli konečne do vytúženého domu a bol som rád, že Matka Tereza bola spokojná. Prvé, čo v dome určila a provizórne zariadila, bola kaplnka. Medzitým sa na námestí pred kultúrnym domom pripravil oltár, prišli deti zo škôl, mnoho veriacich“ opísal vtedajšie udalosti prvý ordinár ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky biskup František Rábek.
Odkaz Matky Terezy
V roku 2009 odhalili v Čadci pamätnú tabuľu Matke Tereze na Dome charity sv. Gianny. Na Kysuciach túto veľkú osobnosť pripomína jej súsošie s pápežom Jánom Pavlom II. v obci Staškov.
Meno Matky Terezy niesla pri svojom vzniku aj cirkevná dievčenská škola v Čadci, no na žiadosť samotnej Matky Terezy, ktorá sa s tým nestotožnila, bolo toto pomenovanie zrušené a škola pomenovaná podľa sv. Františka z Assisi.
Na vychýrenej jahodovej plantáži zdolávajú aj mrazy. Škody by mohli ceny zdvihnúť ešte viac Čítajte Obdivom k tejto útlej a krehkej misionárke, ktorej sa ako jedinej žene dostalo pocty zviezť sa s ním v jeho papamobile, sa nikdy netajil ani pápež Ján Pavol II. Osobne urýchlil jej proces blahorečenia. Stalo sa tak šesť rokov po jej smrti, 9. októbra v roku 2003. V septembri 2016 ju pápež František postavil na oltár ako svätú.
Kto bola svätá Matka Tereza:
- Rádová sestra a katolícka misionárka albánskeho pôvodu, blahoslavená Matka Tereza je zakladateľkou rádu Kongregácie misionárok lásky. Bola symbolom čistoty a lásky.
- Narodila sa 26. augusta 1910 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 27. august) v hlavnom meste Macedónska Skopje ako Agnes Gonxha Bojaxhiu v rodine albánskeho obchodníka.
- Bola bez peňazí, stáleho bydliska aj istoty, pretože sa chcela čo najviac stotožniť so svojimi chudobnými. Pomýšľala na založenie rehoľnej spoločnosti. Novú kongregáciu schválil Rím 7. októbra 1950 pod názvom „Misionárky lásky“. Prvou ustanovizňou, ktorú založila, bol Dom pre umierajúcich v Kalkate.
- V roku 1955 otvorila dom pre opustené deti, neskôr i pre duševne zaostalé. Od roku 1957 sa začali Misionárky lásky sústavne zaoberať i liečením malomocných. Jej úsilie o zmierenie biedy, o vrátenie ľudskej dôstojnosti tým, o ktorých už nikto nemá záujem, bolo ocenené mnohými cenami.
- V roku 1979 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za mier a v roku 1992 dostala cenu UNESCO za výchovu k mieru.
- V jej náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium či Mariánska kongregácia, ale aj jezuiti. Prostredníctvom jezuitov sa už ako 12-ročná dozvedala o práci misionárov v Indii.
