ČADCA. Obstál v čase a svoje 35. výročie oslávil ako jediný svojho druhu v celom regióne. Discobar Clip v Čadci zdolal so svojím štýlom konkurenciu aj ťažšie doby od kríz deväťdesiatych rokov až po dopady pandémie.
Dnes sa v ňom zabávajú ľudia naprieč troma generáciami podobne, ako to bolo v jeho začiatkoch v roku 1990. Ako potvrdzujú viacerí, duša podniku sa nezmenila.
Nesmrteľná hudba vychádzajúca z 80. rokov a prístup založený na poctivosti sa ukázali ako správna filozofia. V podniku ju manželia Janka a Jožko Urbaníkovci začali raziť ako majitelia v roku 1992.
Vtedy si klub prenajali od Coop Jednoty, ktorá ho prevádzkovala dva roky. Jozef v Clipe už v danej dobe pracoval ako vedúci. Keď sa spoločnosť rozhodla dať všetky svoje pohostinstvá, krčmy a bary do prenájmu, manželia sa chopili príležitosti. A dali do nej všetko.
Do podnikania išli naplno
„Pôvodne som bola učiteľka, no zostala som doma zo súkromných dôvodov, aby som sa starala o člena rodiny. Začala som pritom pomáhať aj mužovi, až som tam zostala a ku školstvu sa nevrátila. Bavilo ma to, do klubu som chodila rada a mala som v sebe veľkú snahu robiť veci stále krajšie a lepšie,“ hovorí majiteľka Janka Urbaníková s tým, že do prevádzky investovali často aj nemálo peňazí.
Prešla dvoma väčšími obnovami vrátane vybudovania nových toaliet, zväčšenia priestorov aj baru. Viac miesta si totiž vyžadoval narastajúci počet zákazníkov, ktorí našli v klube istotu zábavy. „Sami sme inklinovali k hudbe tých nesmrteľných rokov, ktorú si naprieč časom ľudia vždy radi vypočujú,“ dodáva majiteľka.
Hudba, ktorej každý rozumel
Tanečnú zábavu v klube v centre mesta rozbiehali ako dídžeji Jozef Stražovec a Peter Baranec, do roku 1996 v ňom pôsobil napríklad aj obľúbený Peter Strýček.
„Primárne sa v ňom hrávala retro hudba 70. a 80. rokov aj tanečné skladby rovnaké ako v komerčných v rádiách. Klubová hudba tam príliš miesto nemala. Išlo prevažne o latino a disko, ale aj československý žáner,“ hovorí Strýček známy ako DJ Fedors.
Do haly vrazia viac ako tri milióny eur. Šibeničný termín? Dáme to, odkázal zhotoviteľ stavby Čítajte Ako podotkol aj ďalší z bývalých zabávačov Juraj Šerík, súčasný vychýrený remeselník, táto hudobná voľba ľudí priťahovala.
„Aj preto tam radi chodili, lebo tej hudbe každý rozumel. Priestory boli navyše útulné, zákazníci sa tam veľmi dobre cítili, kolektív zamestnancov, čašníčok aj biletárov bol skvelý. Sám som ale prekvapený, koľko života už odvtedy ubehlo. Klientela zostala Clipu verná, kým iné podniky sa otvárali a zatvárali. Filozofia tohto discobaru, založená na tanečnej a melodickej hudbe starších rokov, obstála,“ hovorí niekdajší dídžej.
Naučili sa pokore, trendy ich neovplyvnili
Majiteľka však dlhoročné fungovanie legendárneho podniku vidí aj v ďalších a menej viditeľných základoch.
„Pevná vôľa, skromnosť a pokora, o ktorej je dnes moderné hovoriť, no ja som sa jej za tie roky naozaj naučila. Okrem toho sme mali vždy veľkú chuť do podnikania. Kedysi sa tak často roboty nemenili a my sme do toho išli s obrovským nadšením a snahou pracovať," popisuje.
Ako hovorí, vybudovali si svoje meno a držali sa vlastného štýlu. Hoci sa trendy menili, nikdy od neho neutekali. „A uchovávame si ho dodnes. Samozrejme, prešli sme aj ťažkými obdobiami,“ rozpráva o biznise, v ktorom nikdy nechýba akási sínusoida. Raz sa im darilo viac, inokedy bol klub prázdnejší.
Ľudia sa napokon vrátili
„Ale prečkali sme aj horšie časy, keď sa otvorili nové bary lákajúce pozornosť ľudí. Vyskúšali a vrátili sa. Aj samotné deväťdesiate roky boli komplikované, neraz sme mali rozbitý bar a čelili rôznym živlom,“ pokračuje s tým, že poslednou väčšou ranou bola pandémia.
Tichý bar s prázdnymi stolmi jej v spomienkach figurujú dodnes. Aj vďaka ústretovosti prenajímateľa sa ale znova postavili na nohy. Po opätovnom otvorení boli víkendy v klube preplnené.
„Asi sa nás ľudia držia aj pre našu poctivosť. Nikdy sme nemali jasne vytýčený cieľ, ako si získame zákazníka, skôr to išlo prirodzene s tou našou snahou. Skôr som si zakladala na poctivosti aj z hľadiska tovaru. Keď boli časy pašovania cigariet a pančovaného alkoholu, my sme si išli vlastnou cestou, dbali ba férovosť voči zákazníkovi a zároveň udržanie istej kultúry na diskotéke, konkrétne na čistotu, čo je oproti iným sektorom v službách celkom náročné.“
Dnes sa obracajú najmä od polnoci
Bez schopného tímu ľudí by to nešlo. Hoci sa rokmi obmieňa, mnohí boli tamojšej robote verní roky.
V Discobare Clip strávili aj desaťročie, čo sa podľa slov Urbaníkovej v podnikoch s nočnou pracovnou dobou tak často nevidí.
„Mali sme šťastie aj na zamestnancov, opäť ide ale o obojstrannosť. Keď sme sa mali dobre my, dožičili sme aj im,“ hovorí Urbaníková s tým, že dnes dávajú prácu jedenásťčlennému tímu. Počas večera sa bežne pri práci otáčajú tri až štyri čašníčky, ktoré sa musia obracať hlavne v noci. Na získanie tržby majú len pár hodín. Kým kedysi chodili zákazníci do klubov aj večer, dnes prichádzajú zväčša až po polnoci.
Zmenila sa aj práca dídžeja
V začiatkoch klubu sa v priestoroch dokonca varilo, ľudia sa v ňom mohli najesť počas celého dňa. V bežný pracovný deň v ňom pravidelne hrával aj dídžej. Od pondelka do štvrtka sa v 90. rokoch o zábavu staral i Juraj Šerík.
„Ľudia sa na tú hudbu vždy vedeli zabaviť, evergreeny, odrhovačky. Táto robota mi dala veľa, naučil som sa nebáť sa komunikovať, hovoriť do mikrofónu, zabaviť ľudí. Aj s odstupom času zisťujem, na čo všetko to bolo dobré,“ spomína na časy, keď dídžej zastával aj rolu moderátora. Dobre si ich pamätá aj Strýček, ktorý napokon zakotvil v rádiu.
Reforma záchraniek rozdelila Kysuce. Dojazd sanitky nejde určiť pomocou pravítka a mapy, hromžia starostovia Čítajte „V tých rokoch sa hralo presne ako v rádiu, dídžej musel mať slovnú zásobu, vedieť popísať, čo sa hralo a aká hudba bude nasledovať. Kým teraz dídžej púšťa neprerušený beat, vtedy musel byť zároveň moderátorom,“ potvrdzuje a dodáva, že náročnejšie bolo aj zháňanie hudby, namiesto internetu potreboval CD.
„Ja inak stále inklinujem k pesničkám 80. a 90. rokov, aj v dnešnej dobe využívam nosné melódie práve z nich.“
Ich dielo zožalo úspech
Overené hity dotiahli do Clipu nával ľudí aj popri viacerých otvorených baroch. Vtedajšie Tasso, Lipa či Prometeus majú ale dobu slávy za sebou. V Čadci napokon zostala jediná stálica.
„Na Kysuciach Clip nemá konkurenciu, najbližší podobný klub je v Žiline alebo Jablunkove,“ hovorí Strýček.
Súboj konzorcií o úsek D3 s tunelom Horelica môže zdržať začiatok stavby o ďalšie dva mesiace Čítajte Ako dodáva majiteľka klubu, snaha sa vyplatila. „Stále Clip pre lepšie pochopenie prirovnávam k bryndzovým haluškám. Buď ich niekto nenávidí, alebo skrátka miluje. A to platí aj pri našom klube. Ľudia, ktorí s týmto podnikom a v jeho štýle vyrastali, naň doteraz spomínajú. Pri príležitosti nášho výročia sa nám ľudia ozývajú, zastavujú ma na ulici a fandia podniku, ktorý tak dlho prežil,“ hovorí Janka Urbaníková, ktorá s manželom vníma discobar ako spoločné dielo.
Tím Discobaru Clip:
- Za tých 35 rokov sa vystriedalo množstvo čašníkov a čašníčok. Spomeňme si aspoň niektorých: Jožko Škorvanek, Peter Rebroš*, Darinka a Dita Šamajové, Veronika Šripková, Julka a Slávka Smutníkové, Peťka Paštrnáková, Stano Hynek, Lenka Prazencova, Martinka Turiakova, Betka Luterová, Martinka Gažaková, Ivanka Lajčaková, Majka Dedičová, Paťo a Samo Arendarik.
- Medzi súčasné čašníčky patria Lenka, Marcelka, Aďka, Miška a Deniska.
- O poriadok sa v minulosti starala milá pani Helenka* a dve Milky. Patrí k nám aj naša ekonómka Ivetka G.
- Počas našej existencie sa v bare vystriedalo niekoľko výborných dídžejov: Jožo Strážovec, Jaro Dikant, Peter Baranec, Peter Strýček, Juro Šerík, Jaro Stolárik, Fero Priečko a v neposlednom rade Milan Rafaj a Marek Lanka, ktorí hrajú u nás dodnes.
- Od našich začiatkov sa o poriadok a bezpečnosť v bare starali títo biletári: Fero Slabý, Vlado Čarnecký, Peter Švihel, Paľo Padyšak, Miro Jožo Marián Chabrečkovci, Jano Vyšlan, Paľo a Robo Koperovci, Laco Pejzel. V súčasnosti sa o poriadok starajú Vlado a Peter.
Zdroj: Discobar Clip
