KYSUCE. Kedysi na ne mohli ľudia naraziť takmer na každom rohu a predavači sa snažili splniť zákazníkom akékoľvek prianie.
Od dennej tlače a šteklivých časopisov, cez cigarety, až po poštové známky či lístky na autobus. Pre ľudí boli často jedinou možnosťou, ako sa dostať k tlačovinám.
Najlepšia éra novinových stánkov je nenávratne preč. V minulosti obľúbené trafiky, pred ktorými sa zastavovali ľudia ponáhľajúci sa do práce, na mnohých miestach z ekonomických dôvodov končia.
Tie, ktoré ešte prežívajú a bojujú s existenciou, zostávajú len v známych a frekventovaných lokalitách.
Moderná internetová doba stánkom nepraje. Aj na Kysuciach stoja staré a opustené, nikto ich neodvezie, nebúra. Kedysi výnosný biznis chradne už niekoľko rokov a hrdzavejúce stánky pri zastávkach a v mestských zákutiach sú jeho mementom.
Verní sú najmä starší
Anna Smažáková z Turzovky si však život bez novinového stánku predstaviť nevie. Podľa jej slov množstvo starších ľudí v rámci svojho denného rituálu chodí do trafiky nakupovať nielen cigarety, ale aj tlačoviny, keďže na dobu internetu si stále nezvykli. Prídu sa tiež porozprávať, kúpiť si žreb či skúsiť šťastie v lotérii.
Okrem novín, časopisov a tabaku ponúkajú rôzny doplnkový sortiment. (zdroj: Pavol Stolárik)„V supermarkete sú fronty a je to strata času tam vyčkávať. Tu poznám ľudí, ktorí predávajú, je to osobnejšie, skoro až susedské. Som rada, že môžem podporiť našich miestnych ľudí aspoň malým nákupom,“ dodala Anna, ktorá sa rada zastaví v novinovom stánku v Turzovke v drevenej dedine.
Boj o prežitie
Šéfkou tohto miesta je už 35 rokov Zaltica Gulčíková. Podľa jej slov takéto podnikanie zmrazilo zníženie marží pri cigaretách. Predajcovia tiež nemôžu nalákať na nižšiu cenu, pretože cena musí byť kvôli kolku rovnaká. K poklesu tržieb prispievajú aj klesajúce predaje novín a časopisov.
Pre novinové stánky je čoraz dôležitejšia predovšetkým poloha. Udržať tento biznis zubami-nechtami je veľmi ťažké a výpadky doháňajú rozšírením sortimentu.
Podnet na prokuratúre, prerušené stavebné konanie, petícia. Čo sa deje s Biedronkou v Čiernom? Čítajte „Dobrá doba bola tak pred pätnástimi rokmi, dnes je to tak sotva na prežitie. Ľudia kupujú noviny a časopisy menej, navyše si ich kúpia pri nákupe v obchodnom centre. Prednedávnom sme museli zrušiť stánok pri poliklinike, každý mesiac sme boli v mínuse. Náklady na prenájom, zamestnanca a tovar, boli už výrazne vyššie ako tržby,“ vysvetlila Zlatica Gulčíková.
Nebyť zlomenej nohy, v stánku pracuje aj ona sama. Z troch zamestnancov ostal jeden, zabrať musí aj syn, ktorý rovnako pracuje v rodinnej firme.
Lízanky, nápoje aj hračky
Aj Renáta Urbánková, ktorú sme zastihli v novinovom stánku pri fontáne v Čadci, hovorí, že toto podnikanie nie je med lízať. K úpadku stánkov prispel aj vznik supermarketov, na čo doplácajú aj menšie kamenné obchody.
V novinovom stánku v Čadci kúpite aj horský med. (zdroj: Pavol Stolárik)„Teraz sa sortiment, ktorý sme niekedy predávali my, predáva v každých potravinách, supermarkete, kúpia si to pri jednom nákupe. Nie je to žiadna sláva, ale snažíme sa fungovať ďalej,“ povedala.
Ponuku tovaru tak museli upraviť. Ponúkajú tiež drobné občerstvenie: alkoholické aj nealkoholické nápoje, cukrovinky, niekde hračky, spomienkové predmety, zubné kefky, toaletný papier, ale aj sekundové lepidlo alebo drogistický tovar. Zriaďujú aj výdajne e-shopov. To ich ale nespasí.
S požehnaním kňaza sa jazdí bezpečnejšie. Na oščadnickej kalvárii posvätil cyklistom dvojkolesové tátoše Čítajte „Kdeže ja môžem konkurovať supermarketu, kde sú rôzne akcie. Nemám čas ich ani sledovať. Nakúpim minerálku, napríklad za 60 centov, no v akcii v markete ju zoženú za 40, prečo by si ju teda mali kupovať u mňa. A rovnaké je to s cenami ďalších tovarov. Jediné, čo ešte funguje, je lotéria a žreby. Ľudia stále skúšajú šťastie,“ doplnila kolegyňu Zlatica Gulčíková.
Neustále kontroly a meniace sa zákony
Vrásky na čele spôsobujú predajcom novín a cigariet aj stále sa meniace zákony a následné kontroly, ktoré síce len kontrolujú dodržiavanie zákona a platnosť kolkov, ale prácu trafikantom vôbec neuľahčujú.
„Prídu, skontrolujú, naparia pokutu. Kolky na cigaretách sa stále menia, rovnaké je to už aj s tými elektronickými, pritom je to najmenej zisková komodita. Kontrolovať a zisťovať to každý deň je utrpenie. A keď vám zoberú tovar za päť stoviek a naparia tisícku pokuty, je to likvidačné,“ posťažovala sa pani Zlatica.
Nešťastná je aj z postupu distribučnej firmy, kde nerozhoduje o tom, koľko akých časopisov objedná, hlavné slovo má distribútor.
„Dokedy sa nám podarí bojovať s týmito všetkými problémami, netuším. Začínali sme s videopožičovňou, pol života som obetovala prevádzke stánkov. Uvidíme, čo bude ďalej,“ dodala na záver Zlatica Gulčíková.
Vedeli ste, že:
- Trafika (z talianskeho traffico – obchod) bola pôvodne malá predajňa tabakových výrobkov a fajčiarskych potrieb, potom sa jej sortiment rozširoval aj na predaj periodickej tlače a iných všedných drobností, prípadne tiež prijímanie stávok.
- Už cisár Jozef II. rozhodol, aby sa predajne tabaku, ktorý bol v Rakúsku štátnym monopolom, prednostne prideľovali vojnovým invalidom za preukázané služby v boji. Išlo vlastne o istú formu štátom vykonávanej hmotnej kompenzácie za stratu nohy, ruky či iné utrpené fyzické ujmy a pod. Po 1. svetovej vojne sa táto prax udržala aj v nástupníckych krajinách vrátane Československa.
