KRÁSNO NAD KYSUCOU. Historický postup a storočnicu futbalu v meste síce nezavŕšili záchranou v tretej lige, podľa trénera VLADIMÍRA KUŤKU však toto nie je to dôležité.
„Podstatné je, že futbal v Krásne bude naďalej fungovať, naďalej budeme všetci poctivo pracovať, trénovať a bude fungovať mládež,“ povedal v rozhovore tréner Tatranu.
Na Kysuciach sa po dlhých rokoch opäť hrala súťaž organizovaná Slovenským futbalovým zväzom. Zápasy proti zvučným mužstvám prilákali stovky divákov.
Vstup do súťaže síce Krásno nemalo ideálny, no postupne sa stalo rovnocenným súperom. Častokrát ušli mužstvu body len o vlások. Futbal sa však hrá na góly a tie Tatranu príliš nepadali.
Po roku v tretej lige Západ sa tak Krásno nad Kysucou vráti späť do najvyššej regionálnej súťaže. Po náročnej sezóne, počas ktorej však nazbierali množstvo skúseností, sa opäť stretnú so známymi mužstvami a možno opäť zabojujú o postup.
V rozhovore sa dozviete aj
- čo robilo Krásnu najväčšie problémy v tretej lige Západ,
- ako vníma tréner Tatranu zostup naspäť do štvrtej ligy,
- aký má Vladimír Kuťka názor na reorganizáciu súťaže,
- aké pozitíva priniesla mužstvu účasť v súťaži.
Vstup do súťaže nebol taký, ako ste si predstavovali. Namiesto posilnenia kádra sa stal pravý opak. S akými myšlienkami ste vstupovali do tretej ligy?
Keď sme už počas jarnej časti vo štvrtej lige vedeli, že postúpime, mojou prioritou bolo udržať káder a doplniť ho troma presne vytipovanými hráčmi. Nepodarilo sa ani jedno, ani druhé, navyše sa zranili Gábor a brankár Beňo.
Do tretej ligy Západ sme teda vstupovali so slabším kádrom ako bol v majstrovstvách regiónu Stred. Nebolo to optimálne, ale aj napriek tomu sme sa na súťaž tešili a chceli byť jej dôstojným účastníkom.
V prvom zápase ste proti skúsenej Šali uhrali remízu, následne prišli jednoznačnejšie prehry, ale aj tie najtesnejšie s jednogólovým rozdielom. Aká nálada panovala v mužstve v jesennej časti?
Na úvodný zápas do Šale sme cestovali s ešte viac okliešteným kádrom, lebo Hunčík a Švancar boli na dovolenke a Koleno mal cez víkend svadbu. Veľké oči sme nemali, Šaľa deklarovala postupové ambície, posilnila káder, zisk bodu bol pre nás povzbudením.
Následne sme v domácich zápasoch s Veľkými Ludincami a Hamšíkovcami zaplatili nováčikovskú daň. V oboch zápasoch sme urobili hrubé individuálne chyby v defenzíve a následne hrali naivne, za čo nás skúsení hráči oboch družstiev poriadne potrestali.
Prišli dve prehry 1:0 v Galante a Malackách, v oboch zápasoch sme siahali po bode a boli vyrovnaným súperom obom mužstvám. Potom prišla prvá výhra doma s Častkovcami, zápas sa nám vydaril, vyhrali sme výrazným rozdielom 4:0. Potom dve prehry s ašpirantami na postup, doma so Sereďou a v Lehote, pričom obe družstvá nakoniec postúpili do druhej ligy.
Následne prišla pasáž, kedy sme bodovali v troch zápasoch po sebe, remíza v Myjave, výhra s Martinom a remíza v Bánovej.
Mrzí ma hlavne remíza v Bánovej, pretože aj v desiatich sme boli jasne lepším družstvom ako domáci. Prišla pauza, kedy sme stáli pätnásť dní a najhoršia séria štyroch prehier po sebe.
Záver jesene ste označili za vykúpenie, náročná bola rovnako aj jarná časť. Čo vám robilo najväčšie problémy počas vašej účasti v tretej lige?
Ako som spomínal, neviem si doteraz vysvetliť, čo sa s nami stalo počas prestávky v súťaži. Štyri prehry po sebe, z toho tri v domácom prostredí, skóre 0:13, teda žiadny strelený gól.
Záver bol pre nás naozaj vyslobodenie, lebo v zápasoch sa to na nás valilo. Lacné, dokonca takmer darované góly súperom a my by sme, naopak, nestrelili gól ani do prázdnej brány.
Zimná príprava nám vyšla, poctivo sme trénovali, takže jarná časť bola v našom podaní o niečom úplne inom ako jeseň. Aj keď sme získali v jarnej časti len 12 bodov, teda o dva viac ako na jeseň, tak priebehy zápasov vyzerali úplne odlišne, kde sme mužstvám boli úplne rovnocenným súperom herne ako aj výsledkami. Jediná vyššia prehra prišla v Seredi, ale aj tam bol v 70.minúte stav 2:1 a domáci sa presadili až v závere.
Najväčšie problémy nám robila kvalita súperov, ak sme v zápasoch čokoľvek podcenili, tak súperi nás trestali. V tomto sme v jarnej časti spravili výrazný pokrok, chýbala nám však kvalita v predfinálnej a finálnej fáze útočných akcií, dávali sme málo gólov a nedokázali bodovať v zápasoch, kde sme boli vyrovnaným či dokonca lepším tímom.
Bodovať sme si zaslúžili vo Veľkých Ludinciach, Rači, doma s Myjavou, v Podkoniciach či Beluši. V Martine sme predčili domácich, nastrelili dve žrde, doma s Galantou sme mali jasne zvíťaziť.
Samostatnou kapitolu bola domáca prehra s Bánovou. Ten zápas nám nevyšiel, ale v zápase sa diali prapodivné veci. Tieto body nám v konečnom účtovaní chýbajú, ale v jarnej časti som bol v niektorých spomínaných zápasoch na hráčov hrdý, lebo sme zanechali veľmi dobrý dojem a odohrali výborné zápasy.
Síce ste súťaž ukončili na poslednom mieste, pre súperov ste neboli fackovacím panákom. Aký bol angažmán Krásna v súťaži?