MAKOV. Uplynulý týždeň bol v Makove veľmi zaujímavý. Hlavne pre deti z tamojšej základnej školy. Tam hlasno revala motorová píla, rozliehali sa zvuky kladiviek, paličiek, dlát, brúsok a ďalších nástrojov. Oproti zase šikovná rezbárka opatrnými ťahmi dlátom modelovala tvár patrónky Slovenska. A všadeprítomná vôňa dreva.
V areáli základnej školy od pondelka do piatka pracovala trojica rezbárskych majstrov zo Slovenska a Poľska. Tri veľké umelecké diela z ťažkých klátov jaseňa vznikali priamo pred očami verejnosti. Sympózium tak ponúklo zaujímavý pohľad na to, ako sa umenie rodí od začiatku.
Miesta, kde diela skončia, zatiaľ nie sú definitívne vybrané. No podľa slov starostu Makova Stanislava Gašparíka drevené sochy skrášlia verejné priestranstvá v obci, možno pôjdu priamo do farskej záhrady.
„Nápad vznikol úplne spontánne. Aj my v obci sa snažíme uspokojiť stúpajúce nároky ľudí. Rezbársky plenér je jedným zo sprievodných podujatí, ktoré sú naviazané na naše Petro-pavlovské hodové slávnosti. Tie vyvrcholia už počas víkendu. Témou plenéru boli naše spoločné kresťanské tradície,“ ozrejmil starosta Makova.

Rezbárski majstri si vybrali tri postavy svätých. Svätého Františka z Assisi, Svätú Pannu Máriu a Svätého Ambróza. Keďže pracovali pod holým nebom, chránení stanmi pred prípadným dažďom či slnkom, vzbudzovali pozornosť.
„Ľudia sa zastavujú a pýtajú sa, čo robíme, teda keď práve nebrúsime a nerežeme, čo je riadne hlučné,“ s úsmevom povedal jeden zo sochárov Jozef Šimko, rodák z Makova.
Už odmalička ho fascinovala vôňa dreva. Aj preto sa dal na rezbárčinu. Na sympóziu vytvoril sochu Svätého Ambróza, biskupa a učiteľa cirkvi, patróna včelárov, pekárov aj študentov.
„No veru, nebolo to ľahké, ale bolo to veľmi pekné. Keď som videl tie zvedavé oči detí, ktoré s otvorenými ústami pozerali, ako sa strom mení na sochu, pýtali sa. Dal som im aj do ruky dláto, aby si to vyskúšali, že to nie je jednoduché. Možno aj z nich vyrastie nová generácia rezbárov,“ povedal Jozef Šimko.
Na Slovensku sa Panna Mária Sedembolestná oddávna uctievala ako patrónka a ochrankyňa krajiny. Svätá Mária s dieťaťom sa stávala Madonou, neraz s prívlastkom „slovenská“, aby obrazne bdela nielen nad osudmi jednotlivcov, ale i celého národa. Dojímavý obraz Madony s dieťaťom ilustruje puto medzi Máriou, Matkou Božou, a jej malým synom Ježišom Kristom.

Za vzor pre sochu na svojom prvom sympóziu si ju vybrala sochárka Mária Mizerová z Makova. Aj tej už od detstva drevo učarovalo, vyštudovala aj drevársku školu.
„Námet si vytváram podľa kmeňa, čo v ňom zbadám. Na tomto kmeni bola krásna hrča, v ktorej som videla práve tú náruč Madony. Zároveň som matkou troch detí, takže je v tom aj symbolika ženskosti, materstva, ochrany,“ povedala.
Aj pre Jána Brodu z neďalekej Istebnej v Poľsku bolo toto sympózium úplne prvým v jeho kariére. Aj na Slovensku bol prvýkrát.
„Počasie nám prialo, ľudia v Makove sú skvelí. Ozaj som sa tu cítil veľmi dobre,“ povedal Ján Broda z Poľska, ktorý na sympóziu vytvoril sochu Svätého Františka z Assisi s vlkom, patróna zvierat a obchodníkov.
Podľa slov starostu by mohlo byť toto sympózium začiatkom peknej tradície. Všetko však závisí od peňazí, keďže aj Makov, ako jedna z mnohých ďalších slovenských obcí, bojuje s nízkym rozpočtom.