KORŇA. Zábava, hravosť, interaktivita. Aj takto dnes môže vyzerať finančné vzdelávanie. V Základnej škole v Korni ho spojili s témou zelenej energie a vytvorili unikátny vzdelávací program, ktorý žiakom približuje nielen svet peňazí, ale aj klimatickú realitu.
Žiaci sa učia pracovať s rozpočtom, plánovať investície a hodnotiť návratnosť ekologických technológií. Rozvíjajú kritické myslenie aj technologické zručnosti.
Ako uviedla riaditeľka školy Marcela Padyšáková, finančná gramotnosť už nie je len suchá matematika. Žiaci sa učia rozumieť reálnym dopadom moderných technológií na peňaženku aj na životné prostredie. Cieľom je pripraviť ich na výzvy klimatickej krízy a meniaceho sa trhu práce.
Nová pumptracková dráha v Krásne nad Kysucou je hitom medzi mladými, môže meniť tvar a náročnosť Čítajte „Finančná gramotnosť určuje, či bude žiak v dospelosti úspešný. Nesprávne rozhodnutia môžu spôsobiť, že človek aj napriek snahe zostane v strate. Mladí ľudia musia rozumieť nielen technológiám, ale aj ekonomickým súvislostiam. Len tak môžu prijímať rozhodnutia, ktoré pomôžu znížiť uhlíkovú stopu a zároveň ušetriť náklady,“ vysvetlila riaditeľka školy.
Od rozpočtu k ekologickému mestu
Vzdelávanie prebieha v niekoľkých krokoch. Na začiatku žiaci zostavujú rodinný rozpočet, odhadujú výdavky domácnosti, porovnávajú ceny energií a hľadajú možnosti úspory. Uvažujú, do čoho by sa dalo investovať – či do solárnych panelov, tepelného čerpadla alebo iných technológií. Následne analyzujú rôzne možnosti financovania, dotácie, zelené úvery, ponuky bánk a prepočítajú, za ako dlho sa investícia vráti.
„Všetko sme najskôr museli dobre prepočítať – ktorá banka má aký úrok, aká dotácia sa dá získať od štátu, aké budú splátky a koľko preplatíme. Či sa nám to oplatí viac z vlastných peňazí, alebo je výhodnejší iný spôsob. Všetko je dnes drahé a je dobré vedieť, ako hospodáriť s peniazmi,“ priblížila siedmačka Zuzana Sabelová.
Z teórie priamo do praxe
Žiaci sa zameriavajú na miestne podmienky. Napríklad zistili, že veterné turbíny a vodná energia nie sú pre Korňu vhodné – vietor tu fúka málo a tokov je nedostatok. Ako najefektívnejšie sa ukázali solárne panely a tepelné čerpadlá.
Z pýchy mesta sa stala hanba. Začína premena, na ktorú na Kysuciach čakali dve desaťročia Čítajte Získané vedomosti si overujú aj v praxi. Pomocou programovateľných stavebníc vytvárajú modely domácností a celých miest. Simulujú fungovanie ekologických systémov – osvetlenie, závlahu, reguláciu teploty.
„Najskôr sme postavili mestečko zo stavebnice, naprogramovali moduly pomocou počítača a vyskúšali, či všetko funguje, ako má. Výsledky sme odprezentovali aj rodičom. Naučili sme sa pri tom nielen základy programovania, ale aj narábať s peniazmi a počítať, ako čo najviac ušetriť,“ opísal deviatak Marek Dudulík.
Podľa slov učiteľa informatiky Rudolfa Badžgoňa deti tak rozvíjajú aj tímovú prácu a schopnosť riešiť problémy.
„Stavebnice obsahujú programovateľné elektronické súčiastky, ktoré cez čidlá zisťujú hodnoty z pôdy, vody či ovzdušia a na základe toho zapínajú napríklad závlahu, osvetlenie alebo regulujú teplotu. Ide o zmenšené verzie domov, fariem či skleníkov, kde možno využiť zelenú energiu.“
Angličtina aj budúcnosť
Súčasťou projektu je aj komunikácia v cudzom jazyku. Žiaci diskutovali v angličtine s priateľmi z Fínska a Nemecka, ktorí im priblížili, ako tam fungujú systémy zelenej energie.
„Porovnávali svoje poznatky a diskutovali o rôznych riešeniach. Bola to pre nich príležitosť spojiť jazyk s odbornou témou a zároveň si rozšíriť obzory,“ doplnila učiteľka angličtiny Ľubomíra Staníková.
Projekt spája vedu, technológie, financie aj jazyk. Pripravuje žiakov na moderný svet, v ktorom sa prepájajú technológie s ekológiou a ekonomikou. Učia sa zodpovednosti, rozvoju kritického myslenia a schopnosti orientovať sa v reálnom živote – s dôrazom na budúcnosť.
Povodne, víchrice, krúpy či smog? V Čadci zavedú moderný varovný systém pred živelnými pohromami Čítajte
