STARÁ BYSTRICA. V Starej Bystrici sa stretli tisíce ľudí s jedným jasným odkazom: Zvrchovanosť nie je archívna listina.
Zapálením Vatry zvrchovanosti a zasadením lipy do Aleje zvrchovanosti si v sobotu 12. júla v kysuckej obci Stará Bystrica pripomenuli 33 rokov od schválenia Deklarácie zvrchovanosti slovenského národa v Slovenskej národnej rade v júli 1992.
Na Námestí svätého Michala pod Slovenským orlojom sa stretli tisíce ľudí, aby vzdali hold pre Slovákov významnému historickému míľniku na ceste k spolupatričnosti slovenského národa a národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Zjednodušene povedané, aby spoločne oslávili náš deň nezávislosti.
Počas víkendu to v Starej Bystrici rozhodne žilo. Najmenších lákalo vystúpenie Maliny Jam, starších folklórne vystúpenia a mladších diskotéka a spevák Robo Opatovský.

Vo folklórnom programe sa predstavili regionálne aj celoslovenské súbory. Oficiálny program so slávnostným vztýčením slovenských vlajok a príhovormi hostí odštartoval krátko po ôsmej večer.
Nechýbalo ani tradičné zapálenie Vatry zvrchovanosti v špeciálnom ohnisku. To tvorí socha, umelecké dielo akademického sochára Ondreja Zimku.
Hrdé dedičstvo otcov
Veď prijatím Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky sa naplnila túžba mať vlastný štát. Ako uviedol hostiteľ podujatia, starosta Starej Bystrice Ján Podmanický, všetky európske národy by sa mali vrátiť k svojim koreňom, k hrdosti na vlastnú kultúru, tradície a náboženstvo.

„Národná hrdosť neznamená, že iné národy považujeme za zlé, alebo že nimi pohŕdame, alebo že sme, nedajbože, voči nim nepriateľskí. Národná hrdosť znamená, že sme si vedomí svojej jedinečnosti, svojej osobitosti, že sme si vedomí, že prinášame niečo svetu, čo žiaden iný národ nemá. A na to by sme mali byť hrdí, pretože to vyrastá z našej histórie, z našej tradície, z našej kultúry. Je to dedičstvo otcov, ktoré si nesieme,“ privítal slovami zaplnený rínok Ján Podmanický.

Zdôraznil, že Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky nie je len akási archívna listina či vyprázdnený archaický dokument, ale dokument, ktorého odkaz je stále aktuálny.
Aj po viac ako troch desaťročiach má každé jedno slovo tejto deklarácie svoje miesto, zmysel a obrovský význam. Deklarácia o zvrchovanosti vždy bola, je a bude prejavom vôle slovenského národa žiť a rozhodovať o svojom osude slobodne a nezávisle.
Pripomenul tiež, že oslavy sú otvorené pre všetkých – všetky politické strany aj tých, ktorí chcú prísť osláviť tento národný sviatok.
„Pozvali sme zástupcov naprieč politickým spektrom, všetkých parlamentných politických strán, predstaviteľov spoločenského, politického a kultúrneho života. Stále verím, že postupne dozrieme v našej spoločnosti na to, aby sme si vedeli pri takýchto udalostiach, pri takýchto okamihoch podať ruku, zachovať voči sebe vzájomný rešpekt a úctu, aj napriek tomu, že máme na niektoré veci odlišné politické názory,“ doplnil Podmanický.

Zároveň privítal hostí, ktorí sa osláv zúčastnili: bývalého prezidenta Slovenskej republiky, vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej rady Ivana Gašparoviča, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, Andreja Danka, podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ministra spravodlivosti Borisa Suska a ďalších ústavných činiteľov.
Privítal tiež veľvyslancov, poslancov Európskeho parlamentu aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky – tých terajších, ale aj tých, ktorí v roku 1992 hlasovali za Deklaráciu zvrchovanosti. Rovnako aj delegácie Matice slovenskej, starostov a primátorov z celého Slovenska a ďalších hostí.
Začiatok novej cesty
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko vo svojom prejave vyjadril úctu tým, ktorí deklaráciu v roku 1992 prijali.
Označil ju za „úžasný text“. Zdôraznil však zároveň, že ochranu suverenity, zvrchovanosti a štátnosti je potrebné v súčasnosti posunúť ďalej. Treba si podľa neho zachovať okrem iného slovenskú hrdosť a štátnosť a bojovať za to, aby „náš štát neostal len na papieri, ale aby disponoval suverenitou aj napriek tomu, že sme členmi spoločenstva štátov v Európskej únii“.

Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba poukázal na to, že Slováci v roku 1992 celému svetu ukázali, že chcú mať vlastný štát a spravovať vlastné bytie. Poďakoval sa všetkým, ktorí sa o toto rozhodnutie pričinili.
„Dnes sa nemôžeme vyhovárať na nikoho,“ povedal Taraba s tým, že musíme svetu ukázať, že so štátnosťou vieme narábať rozumne.
Za zvrchovanosť považuje aj odvahu povedať, čo je v našom záujme. Poďakoval sa tiež Vladimírovi Mečiarovi a ďalším za mierové rozdelenie oboch krajín.

Azda jediným z aktívnych politikov, ktorí boli v roku 1992 pri podpise Deklarácie zvrchovanosti, je predseda vlády Robert Fico. Počas tradičných osláv zapálil spolu s ďalšími hosťami Vatru zvrchovanosti.
„Zvrchovanosť Slovenska je dnes už tridsaťtri ročný košatý strom. Zvrchovanosť priniesla mnoho ovocia a príležitostí, ale aj mnoho sporov. Naša zvrchovanosť a suverenita sú naším spôsobom fungovania v politike. Nebol to jednorazový akt, ale začiatok cesty, na ktorej je Slovensko aj dnes,“ vyjadril sa po oslavách v Starej Bystrici predseda vlády Robert Fico.
Prisľúbil, že pokiaľ mu to zdravie dovolí, veľmi rád príde do Starej Bystrice opäť.
Do Starej Bystrice poslal videopozdrav aj bývalý český prezident Václav Klaus. „My sme v roku 1992 vedeli, že robíme nesmierne zodpovedné rozhodnutia. Vývoj za uplynulých tridsaťtri rokov potvrdzuje, že to bolo nielen potrebné, ale aj správne rozhodnutie,“ podotkol Klaus.
Potecha pre zmysly, srdce aj dušu
Oslavy zvrchovanosti v Starej Bystrici sú známe nielen svojou veľkoleposťou, ale aj sadením lipy do Aleje zvrchovanosti. S tradíciou sadenia lipy začali v obci v roku 2007. Prvú lipu do Aleje zvrchovanosti zasadil Vladimír Mečiar, bývalý trojnásobný predseda vlády.
„Môžem spomenúť, že svoj strom tu majú napríklad bývalý prezident Ivan Gašparovič, bývalý predseda vlády Róbert Fico, terajší premiér Peter Pellegrini a aj zahraniční partneri z Chorvátska, Poľska a Českej republiky,“ konkretizoval zástupca starostu Starej Bystrice Pavol Strnádel.

Oči, uši, no najmä dušu a srdce pohladili vystúpenia umelcov nielen z regiónu.
Podujatie odštartovalo o pol šiestej večer vystúpeniami miestnych folklórnych kolektívov.
Na pódiu sa postupne predstavili Detský spevácky súbor Sláviček, Folklórna skupina Polianka, Folklórna skupina Dolinka, ľudové hudby Bystrickej doliny, Folklórny súbor Bystrica, Folklórny súbor Jurošík a Miešaný spevácky zbor Kysuca, ktoré rozozvučali obec tradičnými piesňami a tancami.
Vrcholom večera boli vystúpenia umeleckého súboru Lúčnica, sólistky Moniky Fabianovej a speváka Roba Opatovského. Svojou prítomnosťou oslavy podporili aj známe osobnosti ako Dušan Jarjabek, Martin Šafárik či Jozef Šimonovič.
O polnoci sa podujatie zmenilo na tanečnú zábavu pod holým nebom. O hudobnú atmosféru až do skorého rána sa postarali dídžeji Drozdo & Demex a DJ Mačasa. Programom sprevádzala Katarína Borisová, počas priameho prenosu verejnoprávnej televízie sa k nej pridala aj herečka Karin Hajdu.

Hudobný program lákal ľudí do tanca, po námestí rozvoniavali výborné jedlá. Rodiny, priatelia a známi, ktorí tento rok navštívili Starú Bystricu, rozhodne neobanovali.
„Ďakujeme, vážení a milí umelci, diváci, partneri a spoluorganizátori podujatia, že aj vďaka vám dvadsiaty prvý ročník podujatia priniesol do našich sŕdc nezabudnuteľné chvíle spojené s kultúrou, tradíciami, folklórom a s úprimným pocitom hrdosti na našu krajinu. Prišli k nám ľudia z celého Slovenska, rôznych názorov, rôznej politickej orientácie. Napriek tomu sme si všetci zachovali vzájomnú ohľaduplnosť a slušnosť,“ dodal na záver Ján Podmanický.
Oslavy zvrchovanosti organizačne zabezpečila obec Stará Bystrica v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky a ministerstvom kultúry.
Z histórie:
Deklaráciu o zvrchovanosti SR schválila Slovenská národná rada (SNR) v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Po júnových voľbách v roku 1992 sa najsilnejšie a víťazné politické subjekty v Česku a na Slovensku Občianska demokratická strana (ODS) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve HZDS v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany. Za prijatie deklarácie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov SNR. Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR – 17. júl – je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.Zdroj:TASR
