KYSUCE. Znie to ako sci-fi, no je to realita stále zapísaná v oficiálnych štátnych dokumentoch. Veľkolepé plány na splavnenie rieky Kysuca cez vodný kanál, ktorý by spájal rieky Váh a Odra, teda Čierne more s Baltským, sú stále v hre.
Výstavba úseku medzi Žilinou a Bohumínom, ktorý je zaradený do základnej Transeurópskej dopravnej siete ako súčasť Koridoru Rýn – Dunaj, sa mala podľa pôvodných plánov začať už v tomto roku s odhadovanými nákladmi okolo jednej miliardy eur.
Zatiaľ čo Česi a Poliaci projekt vodnej cesty cez Kysuce v posledných rokoch jednoznačne odmietli, na Slovensku zostáva oficiálne zapísaný v štátnych a európskych plánovacích dokumentoch.
Tento ambiciózny zámer, ktorý zahŕňa tunely pod Beskydami, lodné zdvíhadlá a prieplavy, však pre miestnych obyvateľov regiónu Kysuce predstavuje skôr symbol nereálnych predstáv než blízku budúcnosť.
Projekt akoby fungoval len zo zotrvačnosti. Predpokladaná výstavba nám síce dáva možnosť vychovať generáciu námorníkov, no ak má byť podjazdná výška mostov 5,25 m tak sa budú musieť všetky súčasné zdvihnúť a koryto Kysuce prehĺbiť zo súčasných dvadsiatich centimetrov na 2,5-metrový ponor lode. Aspoň tak uvádza Návrh zámeru projektu Vážskej vodnej cesty.
Vízia, ktorá brzdí rozvoj
Potenciálny vodný koridor a sním súvisiace obmedzenia však musia rešpektovať samosprávy sídliace na brehoch rieky Kysuca. Tie projekt vnímajú s ohľadom na výšku hladiny rieky skepticky a často s iróniou.
Primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa zdôrazňuje, že Kysuca je splavná len počas povodní. A projekt vodnej cesty im zbytočne komplikuje život.
„Predstava tisíctonových lodí po tejto rieke je absurdná. No kvôli projektu máme pri stavebných konaniach zviazané ruky. Napríklad ak chceme postaviť most k budúcemu železničnému terminálu, nesmieme postaviť v rieke piliere, most musíme stavať zbytočne vysoký,“ dopĺňa.
Ochutnali sme rôzne zmrzliny na Kysuciach. Do kornútka vám dajú chlieb s maslom a džemom či palacinku Čítajte Vízia prepojenia Dunaja s Baltským morom vodnou cestou zostáva jedným z najambicióznejších dopravných plánov v regióne, no zároveň symbolom nereálnych očakávaní a megalománie.
Pre regióny ako Kysuce znamená projekt nielen potenciálnu budúcnosť, keď pribudnú pracovné príležitosti a vychováme novú generáciu námorníkov, či nebudeme musieť čakať v kolónach a motorovým člnom sa dostaneme do práce do Žiliny, alebo pôjdeme na dovolenku k Baltiku. Ale hlavne prítomné obmedzenia, ktoré brzdia rozvoj infraštruktúry a bývania.
V Kysuckom novom meste mala pôvodne navrhnutá trasa dokonca výrazne zasiahnuť do už existujúceho mesta a pri jej realizácii by bolo potrebné zbúrať aj niektoré paneláky či dve školy. Plavebný kanál vodnej cesty totiž nemal viesť korytom rieky, ale vedľa nej.
Stav KYsuce v Kysuckom Novom Meste. (zdroj: Pavol Stolárik)Primátor Kysuckého Nového Mesta Marián Mihalda pripomína, že po nátlaku sa podarilo zmeniť trasovanie a zmierniť obmedzenia, no projekt stále žije a s ním aj stavebné prekážky, ktoré brzdia rozvoj regiónu.
„Teraz je tých obmedzení už oveľa menej, no stále existujú. Ak by sa nepodarilo situáciu pred rokmi zmeniť, nové sídlisko by vedľa Kysuce nestálo. Bola tam stavebná uzávera. Vodnej ceste musíme prispôsobiť aj projektovanie cyklotrasy, pri výstavbe novej plavárne môžeme mať v zóne nereálnej vodnej cesty len trávu, maximálne pieskové volejbalové ihrisko,“ krčí plecami Marián Mihalda.
Na Slovensku stále žije
Projekt Vážskej vodnej cesty sa napriek zrušeniu podobných zámerov v Česku a Poľsku na Slovensku naďalej objavuje v štátnych dokumentoch. Hovorkyňa Ministerstva dopravy SR Petra Poláčiková uvádza, že projekt stále zostáva súčasťou medzinárodných záväzkov.
„Zostáva aj naďalej súčasťou strategických plánov Slovenskej republiky a vyplýva z viacerých medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná,“ hovorí.
Podľa jej slov je vodná cesta po Váhu ďalej zaradená do základnej Transeurópskej dopravnej siete ako súčasť Koridoru Rýn – Dunaj. Splavnenie Váhu po Žilinu je preto v súlade so záväzkom členských krajín EÚ dobudovať základnú sieť do roku 2030.
„Na dobudovaní tejto vodnej cesty po Žilinu a prepojení s Odrou má eminentný záujem EÚ z dôvodu potreby presunu prepravy tovarov na ekologickejšie druhy dopravy (železničnú a vodnú), čomu prepojenie siete vnútrozemských vodných ciest a jej zhustenie výrazne napomôže. Prepojením Vodnej vážskej cesty s Odrou by sa dosiahlo spojenie „trojmorí“ a prepojila by sa sieť vnútrozemských vodných ciest v smere sever – juh,“ dodáva.
Stav hladiny Kysuce v Krásne nad Kysucou. (zdroj: Pavol Stolárik)O stanovisko sme žiadali aj Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Podľa ich vyjadrenia V programovom období 2021 – 2027 sa neplánujú žiadne investície z fondov politiky súdržnosti do riečnej plavby na Slovensku.
„Finančné prostriedky dostupné v tejto oblasti sú určené len na štúdie uskutočniteľnosti na rieke Dunaj,“ hovorí sa v oficiálnom stanovisku Európskej komisie.
Vážska vodná cesta sa spomína aj v programe Slovensko, avšak len formou predpojektovej prípravy súvisiacej so zlepšením splavnosti dunajskej vodnej cesty.
Navrhli zrušiť územnú rezervu
Slovensko zatiaľ trvá na zachovaní koridoru, hoci odborníci odporúčajú aktualizovať plánovacie dokumenty a zvážiť, či projekt nie je pre súčasné potreby regiónu prehnane ambiciózny. Stretáva s tiež s kritikou pre environmentálne dopady, komplikácie v zavedení do praxe a neistotu ekonomickej návratnosti.
