MAKOV. Vraj pamätá časy, keď Uhorsku vládol Matej Korvín, Jagelovci či Ferdinand I. Habsburský. Mladosť si užíval, keď boli Kysuce kolonizované Valachmi a pri zakladaní Čadce (Tczaczcka), prvej osady na horných Kysuciach na valašskom práve (1565 ).
V osade U Papaji v obci Makov rastie strom, aký by ste inde v strednej Európe márne hľadali. Ide o najstarší a zároveň najmohutnejší brest hrabolistý (Ulmus carpinifolia), ktorého vek odhadujú odborníci až na úctyhodných päťsto rokov.
Takmer každá dedina či mesto má na svojom území strom, ku ktorému sa viaže nejaký príbeh a v miestnej komunite je všetkým známy. Staré stromy sú pamätníkmi rôznych udalostí a ľudských osudov. Starosta Makova Stanislav Gašprík hovorí, že tento zelený strážca Kysúc pamätá aj Jánošíkove zboje.
Zelený pamätník a strážca Kysúc
„Je to naša ikona, sme hrdí, že máme v dedine taký unikát. Za svoj život utrpel zásahy bleskom, napadli ho huby, no teraz je v dobrých rukách, starajú sa o neho pracovníci zo Štátnej ochrany prírody. Brest mal vraj magickú moc a vysádzal sa ako hraničný strom na poliach a na rozhraniach susedných katastrov,“ vysvetľuje starosta Makova s tým, že v terajšom katastri Makova bolo v minulosti trojmedzie, stret hraníc Rakúska, Pruska a Uhorska.
Brest hrabolistý v Makove. (zdroj: Pavol Stolárik)Dodáva, že tento zelený obor je aj lákadlom, doslova atrakciou pre turistov, no pre niektorých domácich je ešte neobjaveným tajomstvom. Obec pravidelne upravuje jeho okolie, kde sú vybudované lavičky, lávka cez potok a chodníky. Základné informácie sa turisti dozvedia z tabúľ.
„Dokonca máme tento strom v erbe obce. Zlatý brest je symbolom mohutnosti a sily, je symbolom rieky Kysuce, ale aj samotného života našej dediny. Štyri korene predstavujú časti Makova – Čierne, Potok, Kopanice, Trojačka a koruna brestu symbolizuje ústredie obce,“ chvália sa vedomosťami školáci z makovskej základnej školy, ktorí sa podujali urobiť okolo tohto obrieho unikátu reťaz. Bolo treba deväť detí, aby pohodlne objali celý strom.
Prírodný velikán s rekordnými rozmermi
Tento prírodný velikán dosahuje výšku približne 30 metrov a obvod kmeňa pri koreni presahuje 11 metrov. Vo výške 130 centimetrov má kmeň obvod až 625 centimetrov. Vďaka týmto parametrom ide o unikátny exemplár, ktorý nemá v strednej Európe obdobu.
Vodná diaľnica cez Kysuce do mora. Megalomanský projekt Česi a Poliaci odmietli, na Slovensku stále žije Čítajte Strom rastie v nadmorskej výške 720 metrov, čo je u tohto druhu výnimočné. Brest hrabolistý sa totiž bežne vyskytuje najmä v údoliach väčších riek, kde rastie na naplaveninách, prípadne v lužných lesoch nížin. Zvyčajne nepresahuje nadmorskú výšku 400 až 500 metrov. Lokalita v Makove je teda nad hranicou jeho typického výskytu.
Na "objatie stromu" bolo potrebných deväť makovských školákov. (zdroj: Pavol Stolárik)Unikát z Makova bol za chránený strom vyhlásený už v roku 1969. V decembri 2005 ho poškodila snehová kalamita, ktorá narušila niekoľko konárov. O rok neskôr, na jar 2006, odborníci strom ošetrili a vyvážili jeho korunu. Kysucký brest hrabolistý je tak nielen svedkom stáročí, ale aj významnou krajinotvornou dominantou regiónu.
Stromy súčasťou viery a kultúry
Úcta k stromom tvorila od nepamäti neoddeliteľnú súčasť života našich predkov. „Slovania verili, že v stromoch sídlia duše zomretých, pretože žili omnoho dlhšie než človek,“ priblížila pre TASR etnologička Katarína Nádaská. Mohutným stromom sa vždy pripisovali určité vlastnosti.
V obci Makov rastú aj ďalšie chránené stromy. V osade Beloňovci sa nachádzajú Lipy u Beloni, ktoré boli za chránené vyhlásené v rokoch 1975 a 1996. Ide o dve lipy veľkolisté s výškou 22 metrov. Prvá má obvod kmeňa 307 centimetrov a druhá až 470 centimetrov. Priemery korún dosahujú 16 a 20 metrov, vek odhadujú na 250 a 300 rokov.
Časť Bystrickej magistrály uzatvorili. Stavbári opravujú najdlhší cyklomost, pribudnú aj nové altánky Čítajte Tieto stromy sú chránené z kultúrneho, estetického, ekologického a krajinárskeho hľadiska. Sú dôkazom, že Makov si svoje prírodné dedičstvo váži a aktívne ho chráni. Lipu vníma väčšina Slovákov ako posvätný strom.
„Využívali ju pre dobré drevo, lyko a plody. Pod košatými korunami líp sa schádzali ľudia k veselým slávnostiam i vážnym zhromaždeniam. Avšak pripisovali jej aj magickú moc v boji proti upírom a démonom,“ povedala etnologička.
Zelené poklady z iných kútov Kysúc
Spomínané stromy nie sú jediné zelené poklady Kysúc. Nezvyčajného krásavca majú v Ochodnici. Ide o buk lesný, ktorý rastie v miestnej časti Petránky. Predpokladajú, že je starý 300 rokov. Jeho výška je 30 metrov, obvod kmeňa 530 centimetrov.
Pri klčovaní porastov a obrábaní horských políčok okolo roku 1910 nikto nemal odvahu a asi ani silu tento strom vyrúbať pre jeho veľkosť. Preto zostal stáť ako jediný mohutný exemplár v širokom okolí a po celé roky poskytoval tieň ľuďom, ktorí ťažko pracovali na blízkych poliach.
V Korni stoja tri mohutné lipy na Vígľaši, ktoré má obec aj v erbe. Tie však boli poškodené víchricou v auguste 2023. Nepatria však k jediným unikátom. Zaujímavosťou je ďalšia lipa na Grúni, ktorej obvod kmeňa je vyše šesť metrov.
No najväčšou hviezdou zostáva nepochybne päťstoročný brest, Matuzalem Kysúc. Tento obor síce rozprávať nevie, no keď zaveje vietor, posiela do diaľav svoj pozdrav. A tí, ktorí ho začujú a prídu, zostanú stáť v nemom úžase. Uvidia totiž „strom života“.
